na predstavenie som bola sama zvedavá. Pamätám sa na prvé vydanie knihy Dušana Taragela s ilustráciami Jozefa Danglára Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov, takmer pred tridsiatimi rokmi. Pamätám sa na rozruch, ktorý vyvolali. Úprimne priznávam, že patrím k tomu typu čitateliek a diváčok, o ktorých moje deti hovoria, že sa „boja aj upratovačky z rozprávky Mimi a Líza“. Takže som patrila medzi tých, ktoré z knihy neboli úplne očarené. Niektorí boli nadšení, iní nie celkom, ďalší pohoršení. Fakt je, že odvtedy vyšli v ďalších vydaniach a aj vďaka rozruchu, ktorí vyvolali, ich pozná snáď každý. Deti, ktoré ich čítali alebo počúvali, majú dnes už samy deti.

kniha, ktorú každý číta po svojom. A tak to má byť. 

Úvodom knihy si rodičia môžu prečítať upozornenie ako s ňou narábať.  Kedy deťom knihu čítať? Ideálne stále – pred spaním, pred výletom, pred návštevou. Potom prichádza štrnásť samostatných rozprávok o neposlušných deťoch. Rodičia, ak ste si niekedy mysleli, že máte neposlušné deti, tak to ste ešte nečítali o týchto. O chlapcovi, ktorý bol lenivý a rodičia ho museli nosiť na chrbte. O Vierke, ktorá si neustále špárala v nose, až to jej rodina nevydržala a odišla preč. O Anči, ktorá sa neumývala a smrdela, až skončila v chlieviku na okraji mesta. O Paľkovi, ktorý jedol toľko zmrzliny, až mu zamrzol žalúdok, a tak už nemohol nikdy jesť nič iné. 

dpoh/bara podola

Práve táto kniha sa stala predlohou inscenácie v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava. Obavy však môžu aj opatrnejší diváci a diváčky odložiť. Kruté, desivé konce 90. rokov chýbajú. Zasmejete sa, budete si pospevovať chytľavé melódie, pohupovať sa v ich rytme a zostanú vám v hlave aj po skončení predstavenia.