Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tradícia snahou zachovaná

.radovan Antoži .kultúra

Prelom septembra a októbra na slovenskej kultúrnej mape tradične prináša najväčší domáci festival vážnej hudby. Bratislavské hudobné slávnosti (23. 9. – 11. 10.) vstupujú do svojho 61. ročníka. Generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie, Marián Turner, sa s Radovanom Antožim rozprával o programe, obsadení a odkaze podujatia, no aj finančných ťažkostiach, ktoré prípravu sprevádzali.

Tradícia snahou zachovaná Boris Németh

otvárací koncert je za rohom, po ňom nás čakajú takmer tri týždne hudby. Čo budete považovať za úspech?

Za úspech považujem v prvom rade to, že Bratislavské hudobné slávnosti kontinuálne existujú toľké roky a že sa ich vždy darilo a darí udržať vo vysokej kvalite, naprieč našou často pohnutou históriou. Je to festival zameraný na vrcholné interpretačné hudobné umenie, zázrak našej kultúry. Otvára náruč špičkovým umelcom z celého sveta, ktorých počas bežnej sezóny nemáme šancu u nás zažiť. A ďalším úspechom budú plné sály a spokojní diváci.

hneď úvodné podujatie publiku predstaví veľké meno. Simone Young, prvá žena v slávnom Bayreuthe a jedna z najvyhľadávanejších dirigentiek súčasnosti, povedie Slovenskú filharmóniu – s Koncertnou predohrou Es dur od Jána Levoslava Bellu na začiatku programu. Aké ťažké je presvedčiť svetových interpretov, aby uviedli slovenské skladby?

Je to náročné. Nie však z dôvodu, že by tie diela boli menej kvalitné alebo komplikovanejšie na interpretáciu, oproti svetovému repertoáru. Problémom je, že ich zahraniční dirigenti a sólisti nepoznajú a po naštudovaní ich už okrem Slovenska nemajú väčšinou kde uvádzať. Za posledné desaťročia sa, žiaľ, nepodarilo dostať našu hudbu do globálneho povedomia tak, aby po nej bol dopyt od svetových interpretov či promotérov. To zvládli naši susedia Česi, Poliaci či Maďari výborne, o Rakúšanoch ani nehovoriac. Chýba tu hudobné vydavateľstvo s medzinárodnou distribúciou a problémom je aj zlý prístup k notovým materiálom skladieb slovenských autorov. Naproti tomu sú Dvořák, Janáček, Liszt, Bartók, Chopin, Mozart a ďalší, stálicami repertoáru svetových orchestrov a ich skladby i nahrávky dostanete kúpiť v kvalitných vydaniach všade, vrátane internetu. Svetlou výnimkou je v ostatných rokoch naša Ľubica Čekovská, ktorej diela sa stále častejšie presadzujú aj do programov medzinárodných telies a podujatí. Pri Bratislavských hudobných slávnostiach však máme zásadu, že ich otvárame skladbou slovenského autora a sme radi, že pani dirigentka Simone Young to akceptovala. Pomohlo nám, že orchestrálne skladby Jána Levoslava Bellu boli nedávno vydané Hudobným centrom v novej edícii, ktorú pripravil Vladimír Godár a že Slovenská filharmónia tieto diela nahrala a vydala na CD.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite