fungovalo to spôsobom, ktorý sa nedá naplánovať ani vyrobiť. V čase vydania už však v kapele ľudsky vrelo a na treťom albume hoci možno najpopulárnejšom sa z kapely pomaly stával stroj na uhladené pesničky, ktoré sa neskôr bez problémov udomácnili aj v reklamách.
Krajinou sa nahrávalo v prešovskom štúdiu Perina. Neviem, kto presne stál za jeho zvukom (Martin Migaš, pozn. editora), ale bolo na ňom niečo zvláštne. Tvrdšie, zahmlené gitary tam dokázali obrúsiť aj texty, ktoré by na papieri mohli pôsobiť až gýčovo. Podobne to fungovalo aj pri Nocadeň ktorí tam tiež nahrali svoje prvé dve platne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.