Keď v roku 1971 vyšiel debut Just As I Am, Bill Withers mal tridsaťdva rokov a hudba ešte nebola jeho jedinou prácou. Za sebou mal deväť rokov v námorníctve a na živobytie si zarábal v leteckom priemysle. Fotografia na obale nevznikla v štylizovanom ateliéri: fotograf za ním prišiel počas obedňajšej prestávky a Withers na nej drží svoj skutočný obedár. Päťdesiatpäť rokov po vydaní pôsobí tento obraz takmer programovo.

Nie preto, že by z neho bolo treba vyrábať legendu o „robotníkovi, ktorý sa stal hviezdou“, ale preto, že ukazuje človeka, ktorého hudobný priemysel ešte nestihol prerobiť podľa vlastných predstáv.

Piesne už mal. Demá si platil sám a cez Raya Jacksona, Forresta Hamiltona a Clarencea Avanta sa dostal k Bookerovi T. Jonesovi. Ten okolo neho postavil zostavu, z ktorej by znervóznel aj skúsenejší spevák: Donald „Duck“ Dunn, Al Jackson Jr., Jim Keltner, Chris Ethridge či Stephen Stills. Withers sa pri pohľade na hudobníkov údajne spýtal, kto bude jeho piesne vlastne spievať. Odpoveď znela: on. Jonesov producentský výkon nespočíval v tom, že by začínajúceho autora naučil znieť profesionálne. Vedel, koho zavolať, čo naaranžovať a kedy nechať skladbu na pokoji. Aj preto Just As I Am napriek veľkým menám nikdy nepôsobí ako výkladná skriňa štúdiových es.