do galérie:
Mária Piatriková a Lena Jakubčáková: Zápisník kolektívnej amnézie
Ako sa ako spoločnosť staviame k vlastnej minulosti? Prečo sa bránime otváraniu historických tráum, ktoré si v minulých režimoch spôsobovali naši vlastní predkovia navzájom? A prečo je ich sprítomňovanie také nevyhnutné?
Autorky Lena Jakubčáková a Mária Piatriková sa vydali tieto otázky reflektovať do prostredia bývalých uránových pracovných táborov v Jáchymove v rámci rezidenčného programu kreatívneho centra Vzbuďme Vary. Pôvodne samostatné autorské prístupy sa postupne prepojili do vizuálneho a významového dialógu, ktorého výsledkom boli výstavy v Humennom, v Bratislave a v Jáchymove pod názvom Genearcheohistoriografia. Východiská oboch autoriek pritom vychádzajú z odlišných tvorivých stratégií.
Mária Piatriková sa vydáva po stopách svojho starého otca Gašpara Fronca, ktorý v jáchymovských táboroch nútených prác strávil niekoľko rokov. Keďže ho nemala možnosť osobne spoznať, jej poznanie sa opieralo o rodinnú pamäť, spisy z výsluchov a súdne rozhodnutia z archívov Ústavu pamäti národa a českého Archívu bezpečnostných zložiek.
Dokumentárna fotografka Lena Jakubčáková, ktorá dlhodobo tematizuje izoláciu, svet väzníc a existenciu na okraji spoločnosti, vstúpila do jáchymovskej krajiny s performatívnym konceptom. Reaguje na skutočnosť, že tábory fungovali ako brutálny systém mimosúdnej a politickej perzekúcie. Jakubčáková zvolila formu site-specific performancie a očistného rituálu. V spolupráci s tanečnicami a performermi symbolicky transformuje miesta niekdajšieho utrpenia cez jazyk súčasného tanca, pohybu a minimalistickej hudby. Foto a videozáznam týchto intervencií nevzniká ako obyčajná dokumentácia, ale ako efemérny monument – kontrapamätník postavený v zranenej krajine. Jakubčákovej videopráce skúmajú medze sprostredkovateľnosti hraničnej skúsenosti a vyprázdňovanie kolektívnej pamäti. Postava v červenom plášti prechádzajúca ruinami tábora evokuje prízračnú prítomnosť minulosti. Statický záber na vchod do tzv. korekcie – podzemnej samotky pre väzňov – je sprevádzaný hrdelným spevom z hĺbky šachty. V ďalšej videoperformancii rytmické údery na perkusný nástroj sprítomňujú zvuk úderov na koľajnicu, ktorým boli väzni zvolávaní na nástupy, no zároveň tento industriálny kód transformujú na meditatívne plynutie času a rituál uzdravenia.
Špecifickú vrstvu výstavy tvoria originálne printy, ktoré boli počas minulého roka prezentované priamo v jáchymovskej Řetízkárni. Keďže budova nemá strechu, fotografie boli dlhodobo vystavené dažďu a slnku – doslova „ožiarené“ Jáchymovom. Vizuálne poznačené práce pracujú priamo s matériou fotografického média. Fyzický rozpad obrazu zrkadlí proces postupného zabúdania a celej inštalácii dodáva surreálny náboj, približujúci hraničnú situáciu väzňov na pomedzí prežitia a zániku.
prečítajte si aj rozhovor s autorkami o predchádzajúcej výstave Genearcheohistoriografia, na ktorú aktuálna výstava nadväzuje:
https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/lena-j...
kde: Stredoeurópsky dom fotografie, Prepoštská, 4, Bratislava
kedy: ut - ne: 13.00 - 18.00
VÝLUKA / DETOUR
Kolektívna výstava, ktorú pripravilo združenie Vox Loci, predstaví diela 25 autorov a autoriek, ktorí naprieč generáciami reflektujú tohtoročnú tému Výluka – stav medzi fungovaním a zlyhaním, odchýlku od bežného chodu, dočasnú prevádzku, improvizáciu a neistotu.
Výluka je stav, keď veci prestávajú fungovať tak, ako sme zvyknutí. Nie je to úplný kolaps, ale ani plynulá prevádzka. Je to priestor medzi – dočasné riešenia, improvizácia, obchádzky a spomalenie systému.
Výstava VÝLUKA sa zameriava na momenty neistoty, vychýlenia a narušenej kontinuity v každodennosti aj v súčasnom umení. Zaujíma nás, ako reagujeme na stav, keď sa významy posúvajú, rytmy rozpadajú a normálnosť začína pôsobiť len približne.
Predstavené diela pracujú s dočasnosťou, poruchou, nepresnosťou, vrstvením či napätím medzi funkčnosťou a zlyhaním. Nie vždy prostredníctvom veľkých gest alebo konfliktu, ale často cez jemné posuny, trvalé trenie alebo pocit života v „náhradnom režime“.
Historický priestor bývalej Konskej železnice zároveň funguje ako prirodzené pozadie tejto téme – miesto s vlastnou pamäťou, prestavbami a zmenami funkcie, kde sa minulé vrstvy neustále stretávajú s prítomnosťou.
kde: Konská železnica, Krížna 33, Bratislava
kedy: ut - ne
z inštalácie výstavy
Múzeum moderného umenia Andyho Warhola
Pred tromi rokmi sme sa v našom podcaste rozprávali s riaditeľom Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach Martinom Cubjakom o pripravovanej rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá sa začala až potom, keď jediné múzeum Andyho Warhola v Európe bolo už v úplne dezolátnom stave a jeho zbierky ohrozené. MMUAW má za sebou slávnostné otvorenie a vy si pred jeho návštevou môžete vypočuť náš rozhovor s Martinom Cubjakom, rozprávali sme sa iba niekoľko dní pred slávnostným otvorením stavby, ktorá bude konečne dôstojným výstavným priestorom prezentujúcim diela Andyho Warhola a ďalších významných umelcov ako Keith Haring, Basquiat, Banksy či Hockney. A nebude to iba výstavný, ale aj zážitkový priestor.
https://www.plan.art/podcast/mmuaw-2.0
kde: Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, Medzilaborce
kedy: ut - ne: 10.00 - 17.00 (v piatok do 22.00)
do divadla:
Zelená tráva
Docu-fiction predstavenie predstavuje ambiciózny politický plán, ktorým sa má vyriešiť ekologická kríza. Hľadá odpoveď na otázku, či existujú riešenia pre postupujúcu ekologickú krízu. Budú to súkromné stratégie alebo globálne politické riešenia? Do akej miery budeme pri tom ochotní a schopní nasledovať aj „mravný zákon“? Rozhodovať o tom budú aj diváci.
Naša mravnosť sa točí okolo nás samých. Ak sa naplnia apokalyptické predpovede, hoci len čiastočne, tak máme dnes bližšie k distopii než k utopickému zázraku a „mravný zákon v nás“ čakajú výzvy. Sme jediný druh, ktorý si ničí vlastné životné prostredie, zároveň s tým však aj životné prostredia mnohých iných živočíšnych druhov. Víziou je spoločnosť, v ktorej antropocentrizmus prestane existovať. Čaká na nás nové desatoro?
Koncept, réžia, texty: Petra Fornayová
kde: DPOH, Bratislava
kedy: 6. 9. o 19.00
do kina:
Tony
Životopisná snímka o Anthonym Bourdainovi, legendárnom americkom šéfkuchárovi a spisovateľovi, ktorý zmenil pohľad na gastronómiu aj cestovanie v televíznom vysielaní. Film sa zameriava na obdobie pred tým, ako sa stal mediálne známou osobnosťou. 19-ročný Anthony Bourdain cestuje do Provincetownu a ocitne sa v chaotickom svete reštauračnej kuchyne, čím odštartuje leto, ktoré ovplyvní celý jeho ďalší život. Réžia: Matt Johnson
kedy a kde: 5. a 6. / 19.45 a 18.30, Kino Nostalgia, Bratislava
Spomienky z bazéna
Dokument približuje osudy klubu židovského športového klubu Hakoah prostredníctvom spomienok bývalých členiek ženského plaveckého tímu, ktoré sa v roku 2004 vracajú k udalostiam z 30. rokov. Židovský športový klub Hakoah bol založený vo Viedni v roku 1909 ako reakcia na zákon, ktorý rakúskym klubom zakazoval prijímať Židov. Rýchlo sa stal najväčšou športovou organizáciou v Európe s viac ako 3-tisíc členmi. Diskriminácia židov, ktorá viedla k vzniku klubu, viedla napokon aj k jeho zániku, keď sa antisemitizmus stal oficiálnou štátnou doktrínou.
Film rozpráva o strachu a hrôze, ktorú športovkyne cítili vo svojom rodnom meste. O tom, ako sa z ich priateľov stali nepriatelia a ako im klub pomohol udržať sebahodnotu a dôstojnosť v čase začínajúceho prenasledovania. Vďaka snahe ich plaveckého trénera Zsiga Wertheimera a riaditeľa klubu Hakoah Dr. Valentina Rosenfelda bola po anšluse každá plavkyňa klubu Hakoah evakuovaná z Rakúska a prežila vojnu. Réžia: Yaron Zilberman
kedy a kde: 6. 9. o 17.45, Cinema City Eurovea, Bratislava
z gauča:
Chronológia vody (HBO Max)
Film založený na rovnomennej autobiografii Lidie Yuknavitch. Lidia Yuknavitch si už v mladom veku vypestovala vášeň pre písanie a plávanie, ktoré vnímala ako oddych od domáceho života, kde ju a jej staršiu sestru Claudiu fyzicky a sexuálne zneužíva jej otec, zatiaľ čo jej matka alkoholička Dorothy toto zneužívanie ignoruje. Claudia ako tínedžerka z domu utečie.
Počas štúdia na vysokej škole sa Lidia zoznámi s Philipom, za ktorého sa rýchlo vydá napriek problematickému vzťahu: stále traumatizovaná otcovým týraním vníma Philipovu citlivú a jemnú povahu ako slabú a pasívnu a začne ho slovne aj fyzicky týrať. Lídia stratí štipendium, ale kamarátka ju presvedčí, aby sa k nej pridala na Oregonskej univerzite a študovala u Kena Keseyho , kde s ostatnými študentmi v triede napíše spoločný román. Po živom prečítaní jej diela dostane Lidia ponuku od vydavateľstva, no naďalej prepadá hlbšiemu alkoholizmu, čo vyvrcholí autonehodou počas jazdy pod vplyvom alkoholu, čo vedie k jej zatknutiu. Následne začne Lidia učiť kreatívne písanie na Eastern Oregon University , kde stretne svojho tretieho manžela Andyho, ktorý sleduje jej kariéru.
Hamnet (SkyShowtime)
Oscarová režisérka Chloé Zhao natočila mimoriadny príbeh o láske a bolesti, z ktorého vzišlo jedno z najslávnejších diel svetovej drámy – Shakespearov Hamlet. Keď večne hladný domáci učiteľ William Shakespeare spozná divokú a slobodomyseľnú Agnes, zrodí sa medzi nimi príslovečná, hlboká láska, spečatená narodením troch deti. Nakoľko musel živiť rodinu a zároveň uspokojovať svoj dramatický talent, trávil William väčšinu času v Londýne, kde nasledoval svoj sen. Zatiaľ čo Agnes sa na zdanlivo idylickom anglickom vidieku snaží zabezpečiť domácnosť a všetky tri deti – dve dcéry a syna Hamneta, ktorý túži kráčať v otcových šľapajach.
„Často nemám slov, ktorými by som opísala, prečo si vyberám určitý projekt. Riadim sa inštinktom, silným pocitom v srdci. Príbehy sa objavujú v mojom živote, ako keby si ma vybrali, a ja nemám inú možnosť, ako sa im poddať. Hamnet vstúpil do môjho života ako šepot, ktorý prerástol do hurikánu,‟ hovorí režisérka Chloé Zhao.
Roadrunner: Film o Anthonym Bourdainovi (AppleTV)
Anthony Bourdain zmenil pravidlá kulinárskych a cestovateľských show. Jeho prístup k ľuďom a ich zvyklostiam sa líšil od tradičnému obrazu snobského šéfkuchára, stále hľadal nové a neobvyklé zážitky, často na hranici možností svojich aj štábu. Z neznámeho šéfkuchára, ktorý začínal v zapadnutých newyorských reštauráciách, sa tak stáva hviezdou medzinárodného formátu, aby sa na vrchole slávy stiahol do ústrania rodinného života. Jeho celoživotné hľadanie bolo ale zároveň jeho prekliatím, nechcel a nemohol žiť „len“ obyčajným životom. Dokument o mužovi, ktorý nevedel zostať na jednom mieste.
na čítanie:
Slawomir Mrożek: Hry
Kniha predstavuje doteraz najrozsiahlejší výber z divadelnej tvorby Sławomira Mrożka (1930-2013) vydaný v češtine - jedenásť textov, ktoré pokrývajú celých päťdesiatpäť rokov jeho dramatickej kariéry, od debutovej jednoaktovky až po posledné hry napísané pred autorovým skonom. Popri kanonických tituloch prináša aj menej známe texty vrátane nových prekladov. Hra Vatzlav má pre česko-slovenských čitateľov mimoriadny historický rozmer - Mrożek verejne protestoval proti invázii Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a táto hra je priamou literárnou reakciou na danú udalosť. Súčasťou zväzku je aj odborná kontextová štúdia od teatrológa Tadeusza Nyczeka, ktorá zasadzuje Mrożkovu tvorbu do širšieho spoločensko-historického rámca.
Michal Bystrov: Blues je strom, ze kterýho všichni visíme
Štvrťstoročie písania o hudbe alebo Bob Dylan, Johnny Cash, Chuck Berry, Elvis Presley, Leonard Cohen, Beatles, Aretha Franklinová, Nina Simone, Bob Marley, Bruce Springsteen, Tom Waits, Neil Young... Piesne, albumy, muzikanti a príbehy, ktoré sa navzájom prepletajú a bez ktorých by populárna hudba znela úplne inak. Je to kniha o tom, odkiaľ hudba prichádza, kadiaľ putuje a čo po sebe zanecháva. O tých, ktorí počúvali svojich predchodcov - a sami sa stali inšpiráciou pre ďalšiích.
Gloria Steinem: An Unexpected Life
Vo veku deväťdesiatich dvoch rokov sa Gloria Steinem rozhodla napísať knihu o svojom vlastnom živote. Jej vydania sa už nedožila.
Steinem v knihe mapuje svoje rané roky a nečakanú cestu, ktorá z nej urobila jeden z najvplyvnejších hlasov za rovnosť na svete. Opisuje detstvo formované neustálym sťahovaním - cestami s otcom, ktorý nikde nezakotvil, starostlivosťou o matku a útekom do kníh, ktorý jej otvoril oči voči svetu okolo nej. Pripomína aj chudobu svojho dospievania a účasť na historických hnutiach za práva žien, roky strávené v Indii, kde sa učila od hnutia nenásilného odporu, a desaťročia ciest po svete v mene spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti. Podľa magazínu Vanity Fair kniha ponúka novým generáciám poučenie o tom, čo budú vyžadovať ďalšie kapitoly boja za rovnosť.
na počúvanie:
Neil Young: Second Song
Neil Young sa nezastavuje a avizuje ďalší album s kapelou The Chrome Hearts. Z ôsmych skladieb bude päť nových a tri staršie z Youngovho bezodného archívu, konkrétne sú ešte zo 60. rokov, teda Youngových začiatkov. Album uvádza rovnomenná titulná skladba....a je to nekonečná pohoda.
TAUPE: waxing | waning
Najnovší album skupiny glasgowského tria prináša jazzový experiment, avant-rock aj elektroniku. Neustále prekvapujúci, hravo disonantný a živočíšny. “Namiesto toho, aby sme poskytli jednoduchý protijed alebo príjemné rozptýlenie, zvuky prezentované v tejto hudobnej zbierke stelesňujú viscerálnu reakciu, výkrik do priestoru, odmietnutie konvencií a otupujúceho konformizmu.“
Spomienka na Deža 2026
Deviaty ročník komunitného festivalu v Parku na Fedákovej v Dúbravke. Vystúpia Kubo Ursiny & Provisorium, Nina Kohout, Žena s ovocím, Longital, Toddler Punk, či projekt Piesne Mariána Vargu. Celé to vypukne už na pravé poludnie.
kedy a kde: 5. 9. v parku na Fedákovej ulici
Cassandra Willson
...pripomíname si ju coverom skladby Death Letter Blues od Son Housa