s menom Algernon Blackwood som sa prvýkrát stretol začiatkom 90. rokov, keď som aj ja naplno prepadol kozmickej a atmosférickej hrôze majstra hororu Howarda Philipsa Lovecrafta. V češtine vtedy vychádzalo jeho dielo v kultových zošitoch vydavateľstva Zlatý kůň s ilustráciami Káju Saudka. A tam sa uvádzali aj Lovecraftovi významní predchodcovia a tí, ktorí ho inšpirovali. Okrem lorda Dunsanyho, či Arthura Machena to bol aj Algernon Blackwood.

Blackwoodovo dielo sa prvýkrát v našich končinách objavilo, čuduj sa svete, v slovenčine. V roku 1998 vydalo malé vydavateľstvo Formát v Pezinku útly súbor jeho poviedok Pikestaffov prípad v preklade Ľubomíra Grocha a s kvalitným doslovom Ireny Lifkovej. To isté vydavateľstvo pritom rok predtým vydalo aj zásadné Lovecraftovo dielo Nadprirodezná hrôza v lietartúre, kde v záverečnej kapitole Moderní majstri významný priestor dostal práve Algernon Blackwood. Rodák z anglického Shooter's Hillu bol pre Lovecrafta „absolútnym a nepochybným majstrom strašidelnej atmosféry.“

Tá je u Blackwooda veľmi často spojená s prírodou, jej tajomnými javmi i zázrakmi. Výrazne vyčnieva z najslávnejšej autorovej novely Vŕby z roku 1907, ktorá otvára aj výber z diel Algernona Blackwooda Prázdny dom (Vydavateľstvo Európa, 2024).  Pre nás je pozoruhodné, že Blackwood jej dej situoval na Dunaj, niekde za Bratislavou. Podľa jedného zdroja to bolo v lokalite Biskupické luhy. A opäť, tak ako aj v niektorých z vydarených Blackwoodových príbehov, sa autor inšpiroval vlastnou skúsenosťou, keďže 1900 absolvoval plavbu po Dunaji a zrejme najviac ho fascinoval práve ostrovček s bizarnými vŕbami.

Ako sa dočítame v doslove tejto knihy, sám Lovecraft v liste Vincentovi Starretovi napísal, že „Vŕby sú najlepším strašidelným príbehom (weird story), aký som kedy čítal.“ Je to naozaj silný a atmosférický príbeh o ceste dvoch kamarátov, ktorí sa plavia na kanoe po Dunaji a po utáborení sa na jednom z ostrovov začnú čoraz intenzívnejšie nadobúdať pocit, že tam nie sú sami. Blackwoodovo budovanie stiesnenej a podivnej atmosféry je tu naozaj majstrovské. Tajomná bytosť, či sila, ba možno ich je aj viac, ostáva len tušená, neodhalí sa, no mrazivý pocit strachu doslova zviera ich činy.

Aj nasledujúca novela Tajný kult čerpá z autorových vlastných spomienok, keďže v detstve navštevoval školu v Königsfelde v Schwarzwalde. Desivý príbeh obchodníka Harrisa, ktorý chce navštíviť školu v horskej oblasti, je obohatený aj prítomnosťou okultného detektíva Johna Silncea, ktoré príhody Blackwood zhrnul do samostatnej knihy.