Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Knižný klub .týždňa: Zlatá horúčka – keď sa z bohatstva stane choroba

.bibiána Kristína Danitová .kultúra

Kolumbijskí indiáni sa držali hesla, že si z prírody zoberú len to, čo potrebujú a nič navyše. To hovorí citát na výstave Zlato a vesmír: Domorodé znalosti Kolumbie (El oro y el universo: Saberes indígenas de Colombia) v Archeologickom múzeu v Alicante. Ostro to kontrastovalo s tým, čo som čítala v knihe, o ktorej budú nasledujúce riadky a ktorá popisuje dianie u ich susedov za posledné desaťročia. Akoby časť venezuelských domorodcov i ostatných obyvateľov zabudla na vedomosti svojich predkov a nepočúvala varovania tých, ktorí sa nenechali zaslepiť vzácnym kovom.

Knižný klub .týždňa: Zlatá horúčka – keď sa z bohatstva stane choroba

s tragickým príbehom Venezuely sa nám spája najmä ropa, no málokto vie, že veľký podiel na tamojšom úpadku má aj zlato. Svojho času bola táto krajina na výslní nielen v rámci Latinskej Ameriky, ale v celosvetovom meradle. Mnohé štáty sa ňou inšpirovali. Ale šťastnú kapitolu dejín Venezuela nepísala dlho, z rozprávky, kde bol na konci dúhy kotol zlata, sa stal horor – o to strašnejší, že sa odohráva v realite.

Týmto zvratom sa v knihe Zlatá horúčka: Venezuela – od ropnej veľmoci k úpadku ľudskej civilizácie zaoberal Tomáš Forró, novinár, ktorý sa venuje vojnovým konfliktom a krízovým situáciám. Sám krajinu v priebehu posledných dvadsiatich rokov niekoľkokrát navštívil a bol svedkom úpadku, ktorý v takejto miere postihol len málo štátov. Vznikla tak zaujímavá knižná reportáž, kde nezohráva hlavnú rolu ropa, ale zlato, a kde sa pozornosť nevenuje predovšetkým vrcholným predstaviteľom štátu a ich spôsobu vlády, ale bežným ľuďom a premene ich života v dôsledku politických rozhodnutí a pridružených problémov a vlastných zlyhaní.

rôzne tváre jednej krajiny

Príbeh sa odohráva na juhu Venezuely v štáte Bolívar, ktorý leží asi 50 kilometrov od brazílskych hraníc. Významné sú v ňom domorodý kmeň Pemónov a mesto Santa Elena. V úvode knihy sa zoznamujeme s príbehom tamojšej aktivistky Yesiky, ktorá bola nútená s dcérou opustiť krajinu. Útek bol ako z akčného filmu. Počas prechodu hranice s Brazíliou na nich strieľala vojenská hliadka a mladá žena musela odhodiť ruksak – všetok majetok, ktorý mal obom zabezpečiť nový začiatok.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite