do galérie:
photo Art Fest Znojmo
V ikonických priestoroch Louckého kláštora predstavuje Photo Art Fest Znojmo jednu z najväčších prehliadok súčasnej českej a slovenskej autorskej fotografie. Slovensko zastupujú v hlavnom programe Rasťo Majtán, Valovič+Baranovič a Roman Mockovčák. Augustové udalosti pripomína výstava českého fotografa Miloša Schmiedbergera Okupace 1968.
Aktuálny ročník po prvýkrát prepája “domácich” s viac ako dvadsiatimi svetovo uznávanými fotografickými legendami. Medzi nimi je napr. držiteľ Pulitzerovej ceny Nick Ut, legenda rockovej fotografie Bob Gruen, oceňovaný fotoreportér Ringo Chiu, kultová fotografka Ruby Ray a ďalšie významné osobnosti z USA, Talianska, Portugalska, Chorvátska a ďalších krajín. Súčasťou festivalu sú aj rozsiahle skupinové fotografické projekty a stovky ocenených fotografií z prestížnych súťaží Czech Art Photo 2026 , International Salon Hranice 2026 a Photo Report Brno 2026.
Už iba do 29. augusta.
kde: Loucký kláštor, Znojmo
kedy: denne 10.00 - 18.00
Jedna z najznámejších fotografií Boba Gruena
Z cyklu Okupace 1968 fotografa Miloša Schmiedbergera
pozor, hranica! Devín v železnej opone 1948 – 1989
Výstava Múzea mesta Bratislavy sa zameriava na dejiny hradu Devín a jeho okolia v kontexte železnej opony a totalitných rokov 1948 – 1989.Špeciálne sa venuje postaveniu hradu Devín v priebehu trvania komunistického režimu a vojenských opatrení na hraniciach s Rakúskom. Súčasťou výstavy sú aj opisy konkrétnych pokusov o útek práve cez devínsky úsek štátnej hranice.
V čase, keď sú hodnoty demokracie v Európe často spochybňované, si tieto dopady na život bežných ľudí v prostredí totalitných režimov treba o to viac pripomínať. Za celé obdobie pôsobenia Pohraničnej stráže v rokoch 1951 – 1989 je na slovensko-rakúskej hranici zdokumentovaných minimálne 7 500 osôb zadržaných za pokus o ilegálny prechod z a do Československa, pričom vyše 90 percent bolo zadržaných za pokus o prechod do Rakúska. Minimálne 42 ľudí na hranici zahynulo.
kde: Hrad Devín
kedy: ut - ne: 10.00 - 18.00
ján Štrba: Koncerty mladosti Pezinok 1976 – 2026
Výstava prepája Koncerty mladosti, ktoré boli v 70. rokoch priestorom absolútnej slobody, so spomienkovými akciami, na ktorých popri pôvodných účinkujúcich vystupovala vždy aj nastupujúca generácia hudobníkov. Ján Štrba bol pri všetkých, uchoval na fotografiách ich atmosféru a vytvoril tak vzácnu obrazovú kroniku. Výstava potrvá už iba do konca augusta.
Viac si prečítajte na plan.art: https://www.plan.art/rubriky/kulturny-zber/vystava...
kde: Meststé múzeum v Pezinku, Stará radnica
kedy: ut – pi: 10.00 – 11.30/12.30 – 17.00, so: 10.00 – 16.00
hradby samoty
Festival experimentálnej hudby a umeleckých foriem pokračuje v Kaštieli Moravany nad Váhom aj v sobotu. Zvuk, obraz a telo sa tu spájajú do jedného prúdu. Od ambientných textúr a hlukových štruktúr cez pulzujúce techno a tekno rytmy až po extrémne sféry black metalu a projekty na hranici definície. Vizuálne diela nevznikajú popri tom všetkom, ale v priamom kontakte s priestorom - prerastajú ho, narúšajú ho a menia jeho význam. Performancie, intervencie a situácie sa objavujú a miznú bez pevného rámca ako súčasť jedného živého celku.
V rámci výstav a vizuálnych inštalácií uvidíte napr. diela Milana Adamčiaka, Martina Gerboca, Jána Bátoreka, Inštitútu konceptuálnej moci, Zuzany Sabovej a ďalších.
Zaujímavý zážitok ponúkne aj TROJANOVSKX, londýnsky zvukový umelec, hudobník a DJ mieša zvuk, svetlo a pohyb, aby vytvoril pohlcujúce zážitky.
do kina:
cudzinec
Režisér François Ozon prináša čiernobielu adaptáciu klasiky Alberta Camusa. Alžírsko, 1938. Meursalut (Benjamin Voisin), tichý, nenápadný zamestnanec okolo tridsiatky, sa bez viditeľných emócií zúčastní pohrebu svojej matky. Nasledujúci deň si začne milostný pomer s Máriou (Rebecca Marder), svojou bývalou kolegyňou z práce a vracia sa k svojmu obvyklému každodennému životu. Ten je však čoskoro narušený jeho susedom Raymondom (Pierre Lottin), ktorý Meursaluta vtiahne do pochybných machinácií – až jedného horúceho dňa na pláži príde k osudovej dráme...
kde: kino Nostalgia, Bratislava
kedy: 22. 8. o 19.45
z gauča:
2x Jan Němec
oratorium pro Prahu
Unikátny dokument z okupačného týždňa 20. do 27. augusta. Pôvodný zámer filmárov bol zachytiť atmosféru Pražskej jari, nakrúcanie sa malo skončiť 20. augusta. So začiatkom invázie ale filmári opäť vyšli do ulíc. Film sa musel dokončiť v zahraničí, nakrútený materiál bol tajne prevezený do Kanady, anglický komentár nahovoril Jiří Voskovec.
holka Ferrari Dino (DAFilms)
Autorský dokument na pomedzí experimentu a hranej eseje. Popisuje v ňom okolnosti, ktoré sprevádzali jeho nakrúcanie sovietskej invázie v pražských uliciach 21. augusta 1968. Štyri kotúče cenného materiálu, nakrúteného z vlastnej iniciatívy bolo treba ukázať svetu. Režisér s dvojicou priateľov previezol materiál, zahŕňajúci v nezostrihanej podobe šestnásť minút, cez prakticky zatvorené hranice do Rakúska za pomerne bizarných okolností. Najdôležitejšou z nich bola „holka Ferrari Dino", teda krásna, ale nedosiahnuteľná Jana, a autorov milovaný Fiat 850. Jan Němec opäť skúma skutočnosť svojho života vo vzťahu k českej minulosti. Intímna história sa neoddeliteľne strieda s „veľkými" dejinami. Tvorca konfrontuje hrané dokrútky (v ktorých ho stelesňuje Karel Roden) s pôvodným materiálom, ktorý pred viac než štyridsiatimi rokmi obletel svet
rekonstrukce okupace (DAFilms)
Útržky pamäte jednotlivých postáv filmu skladajú obraz okupácie Československa v roku 1968. A tiež toho, čo v nás tento okamih zanechal.
Dokumentarista Jan Šikl viacero rokov vyhľadáva a zbiera súkromné filmové archívy. Zašlé a vyblednuté osudy rodín, celuloidové ozvuky slávnostných i všedných okamihov. Takto pred časom narazil na niekoľkohodinový materiál zachytávajúci inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Zábery jedinečné, napriek tomu zrejme nevidené – až do 21. augusta 2021, kedy sa historická pamäť presne po tridsiatichpiatich rokoch prebudí z dlhého spánku. Rekonštrukcia okupácie je filmové dobrodružstvo archeologickej povahy, v ktorom sa anonymné tváre premieňajú v plnokrvných svedkov dní, ktoré Československo nasmerovali do ďalších dvoch dekád neslobody.
všetci ľudia budú bratia (DAFilms)
Alexander Dubček, líder Pražskej jari, nastolil v období slobodných šesťdesiatych rokov ideu "socializmu s ľudskou tvárou", ktorú v auguste 1968 umlčali sovietske tanky. S odstupom niekoľkých desaťročí od jeho tragickej smrti sa k tomuto stále živému symbolu vracia slovenský režisér Robert Kirchhoff a skladá príbeh „tváre Dubčeka“ - vizionára a funkcionára, ideálu a reality, absolútneho a relatívneho, elitného a ľudového, globálneho a lokálneho, moci a bezmocnosti, víťazstva a prehry. Svedkovia jeho života sa vo filme objavujú vo výjavoch od utopistickej komúny v Kirgistane, kde vyrastal, cez lídra Pražskej jari, disidenta, väzňa na slobode, až po návrat do veľkej politiky po Nežnej revolúcii v roku 1989 a jeho tragickej smrti v čase zániku Československa.
Vypočujte si aj náš podcast, rozprávanie režiséra Roba Kirchhoffa sa dotýka témy pamäte, jej slepých uhlov, hovorí o spôsobe ako ju skúma a uchováva vo filme, o objektíve prítomnosti zamierenom na minulosť, o vlastnom sprítomnení aj prekračovaní hraníc ak je to nevyhnutné.
https://www.plan.art/podcast/archeologia-pamati-ro...
hlasy augusta '68
bratříček Karel
Čo bolo tak príťažlivé na „malom spevákovi s veľkým hlasom“, že viac ako dvadsať rokov po jeho smrti ľudia stále spievajú jeho pesničky a čítajú jeho poéziu? Aké je miesto umelca v tragických dejinách vlasti? Môže jednotlivec ovplyvniť chod dejín? Bol Kryl obeťou dejín svojho národa? Milovali ho davy, ale umieral opustený a zatrpknutý – pretože nikdy nerobil kompromisy. Tieto a ďalšie otázky sa rozhodla položiť autorka filmu Krystyna Krauze.
magický hlas rebelky (DAFilms, HBO Max)
Speváčka, signatárka a hovorkyňa Charty 77 Marta Kubišová vydržala so cťou dvadsať rokov v odpore proti komunistickému režimu. Keď mala dvadsaťsedem rokov, bola vo svojom profesionálnom vzlete zastavená po okupácii Československo. Pieseň Modlitba pro Martu sa stala protestsongom okupovanej krajiny. Marta, trojnásobná Zlatá slávica z rokov 1966, 1968 a 1969 a sexsymbol tej doby, sa živila lepením sáčkov. Stres vyvolaný dramatickou zmenou života a normalizačnou šikanou vyústil v speváčkinu osobnú tragédiu. Svoj osud speváčka niesla bez sťažovania, napriek tomu, že sa stala terčom opakovaných výsluchov zo strany Štátnej bezpečnosti. Jej dramatický osobný život sa prelína s politickou tragédiou národa po sovietskej okupácii v roku 1968 a s činnosťou ľudí v Charte 77. Film sleduje Martinu prvú a druhú speváckou kariérou, jej súkromný život, občiansku angažovanosť a históriu Československa v druhej polovici 20. storočia.
nechte zpívat Mišíka (DAFilms)
Vladimír Mišík je rocková legenda, ktorá má vlastnú planétu. Na jeho počesť ju pomenovali českí astronómovia z Hvezdárne Kleť, ktorí ju objavili v roku 1995. Na tejto planéte sa odohráva aj dokumentárny film režisérky Jitky Němcovej, ktorý rozpráva o Vladimírovi Mišíkovi, jeho piesňach, spomienkach na najväčšie životné bizarnosti a tiež o jednom napínavom pátraní. Aj keď nespieval vyslovene protestné pesničky a nepredstavoval underground, ľudia si z neho sami urobili symbol postoja proti režimu. Režisérku zaujali absurdity, ktoré ideologický mechanizmus vnášal do celého Vladimírovho života. Napríklad spôsob, ako sa v rámci odmietania vojny a odporu voči systému vybavovala modrá knižka, a ako sa neskôr tieto zážitky stali inšpiráciou pri hľadaní názvu kapely. Alebo ako odmietnutie spolupráce s ŠtB stačilo v komunistickom režime na zákaz koncertovania, či ako sa dá v súčasnosti odmietnuť štátne vyznamenanie. Vladimír sa vo filme zveruje Jitke Němcovej aj so svojou životnou témou, ktorou je neúspešné pátranie po otcovi, americkom vojakovi, do ktorého sa jeho matka zamilovala na konci druhej svetovej vojny a ktorého Vladimír nikdy nepoznal.
Vypočujte si z nášho archívu aj podcast z augusta 2023, v ktorom sa s predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa Jergušom Sivošom rozprávame o období po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. O tom, aké modely správania v našej spoločnosti zanechalo a čo všetko zostáva stále nevyriešené.
https://www.plan.art/podcast/o-(ne)pamati-%E2%80%93-jergus-sivosna čítanie:
josef Koudelka: Invaze 68
Počas siedmich dní augusta 1968 urobil vtedy tridsaťročný Josef Koudelka jedinečnú sériu fotografií zachytávajúcich inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ktorú sa neskôr podarilo tajne vyviezť z krajiny. Jeho fotografie boli agentúrou Magnum Photos zverejnené k prvému výročiu invázie roku 1969 v mnohých medzinárodných časopisoch bez toho, aby bolo uvedené autorovo meno. Až v roku 1984, po smrti svojho otca a v čase, keď hrozba represií pre jeho rodinu pominula, prvýkrát verejne priznal svoje autorstvo. Kniha obsahuje tiež texty oficiálnych vyhlásení, dobové svedectvá a text objasňujúci historické udalosti augusta 1968.
disent zo ženskej perspektívy 2x inak
marie Zelbová: Táňa Praha 3 Žižkov
“Nikdy sme neboli úplne štandardná žižkovská rodina. Vitajte v maminom byte 4. kategórie, ktorý bol všetkým otvorený dokorán. Útočisko u nás nachádzali rôzni básnici, šialenci, muzikanti, opilci, hľadači zmyslu života či samozvaní proroci. Stal sa paralelným svetom, ostrovčekom slobody, čo sa vymykal všetkému mysliteľnému vo vtedajšom režime, ale aj po ňom.” - Marie Zelbová
prečítajte si rozhovor s autorkou: https://www.plan.art/plan/litera-plan/marie-zelbov...
oľga Gyárfášová: Ako sme žili v rokoch normalizácie. Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru
Sociologička Oľga Gyárfášová sa rozprávala s desiatimi ženami, ktoré boli súčasťou alternatívneho opozičného spoločenstva v rokoch normalizácie v Bratislave. Prostredníctvom svojich príbehov ponúkajú inú perspektívu, uhol pohľadu na život v disente.
Viac si prečítajte na plan.art v rozhovore s Oľgou Gyárfášovou. https://www.plan.art/plan/litera-plan/nechcela-som...
hannah Arendt: Kríza republiky
Texty Hannah Arendtovej zhromaždené v knihe pochádzajú z poslednej fázy jej tvorby. Analyzujú kontroverzné otázky politického života v Spojených štátoch v období uvoľňovania napätia počas studenej vojny, v čase rozkvetu pacifistických a protestných hnutí a študentských nepokojov. Predovšetkým však predstavujú brilantnú úvahu o formovaní politického úsudku, schopnosti učiť sa z udalostí a zmysle konania. Ich témy sú aktuálne dodnes, analýzy sa opierajú rovnako o filozofickú tradíciu, ako aj o aktuálne dianie našej doby – kde sa vedľa seba nachádzajú Platón a správa o Pentagóne. Tematicky prepojené eseje sa zaoberajú americkou politikou a krízami, ktorým čelila v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Esej Klamstvo v politike hľadá vysvetlenie klamstiev vlády týkajúcich sa vojny vo Vietname, esej Občianska neposlušnosť sa zaoberá opozičnými hnutiami, zatiaľ čo Úvahy o politike a revolúcii sú komentárom vo forme rozhovoru k tretej eseji O násilí.
na počúvanie:
karel Kryl 1969: Píseň skončila, žalář je naším domovem
Unikátny záznam recitálu, ktorý nakrútila nórska televízia v Osle na prelome júna a júla 1969 počas Krylovho trojtýždňového pobytu v Škandinávii, kam ho pozval Nórsky študentský zväz. Karol Kryl sa potom ešte vrátil do Československa, ale v čase uvedenia relácie 28. októbra 1969, v deň výročia vzniku Československa, už bol v mníchovskom exile. Verejnoprávna televízna a rozhlasová spoločnosť NRK uvoľnila záznam zo svojho archívu až takmer po päťdesiatich rokoch.
hradby samoty
...plné experimentálnej hudby
vyberáme:
darja Kazimira & Zura Makharadze / Gruzínsko
Darja Kazimira a Zura Makharadze prinášajú intenzívny rituálny zvukový zážitok situovaný na priesečníku improvizácie, archaického obradu a súčasného experimentu. Spoločne vytvárajú temný a hlboko pohlcujúci rituál zvuku a tela, kde sa archaické hudobné tradície transformujú do radikálne súčasnej a psychologicky naliehavej expresívnej formy.
kedy: 22. 8. o 22.00
Erik Truffaz, David Kollar a Rozhlasový Big Band Gustava Broma spoločne oslávili 100. výročie narodenia Milesa Davisa koncertom na hrade Špilberk v Brne.
Vypočujte si ho zo záznamu Českého rozhlasu Vltava: https://vltava.rozhlas.cz/erik-truffaz-david-kolla...
...krátko pred koncertom sme sa stihli krátko porozprávať s Davidom Kollarom nielen o Davisovi, prípravách na koncert, ale aj o tom čo počúva a čo pripravuje: https://www.plan.art/rubriky/kulturny-zber/truffaz...
Robert Plant oslávil 20. augusta 78. narodeniny. Aktuálne chystá pokračovanie turné k svojmu poslednému albumu Saving Grace. My si ho púšťame v plnom nasadení v skladbe Since I've Been Loving You s ikonickým Pageovým gitarovým sólom, ako odznela v Madison Square Garden v roku 1973, aj počas akustického setu v pesničke That's The Way počas koncertu v londýnskom Earl's Court v roku 1975 (sledujte aj hru Johna Paul Jonesa s použitím basových pedálov) a v zázname z koncertu z roku 2007 (zachytenom na albume a vo filme Celebration Day z roku 2012), kde predviedol (spolu s kapelou) asi najlepšiu koncertnú verziu skladby Kashmir, bola nominovaná aj na cenu Grammy za Best Rock Performance, celý album Celebration Day získal Grammy v kategórii Best Rock Album.