okrem nich a ich príspevkov v knihe figuruje 19 ďalších, teda spolu  21 osobností – historikov, filozofov, literárnych vedcov a publicistov – vytvára „historicky, nie mýtický pohľad na minulosť Slovenska a jeho väzby na aktuálnu skutočnosť“. Ide o súbor esejí, štúdií, reflexií i úryvkov z niektorých umeleckých diel. Kniha obsahuje bohatú bibliografiu a bibliografické poznámky, biografie jej spolutvorcov v podobe stručných medailónov autorov príspevkov. Okrem vedcov – historikov, vedeckých pracovníkov na akadémiách a vysokých školách, redaktorov, literárnych vedcov a etnologičky – tu nájdeme aj lekára a inžiniera-kybernetika a treba ešte dodať, že nejde iba o slovenských štátnych príslušníkov, prirodzene, vzhľadom na problematiku knihy sa tu objavujú aj Maďari a Poliaci.

Ide teda o kolektívnu, istým spôsobom moderovanú knižnú publikáciu. „Základným monografickým princípom sa pre nás stala súčinnosť a kompatibilnosť príspevkov jednotlivých autorov a autoriek. V príspevkoch sme pritom ponechali v rozsiahlej miere priestor na uplatnenie singulárnych autorských idiolektov.“ (s. 431) Editori knihy – František Mikloško a Peter Zajac – vyslovili vďaku Andrejovi Gejdošovi za pomoc pri zhromažďovaní príspevkov do tejto knihy, ku ktorej napísali úvod. „Názov knižnej publikácie Slovensko. Odkiaľ prichádzame. Kým sme. Kam kráčame. je parafrázou názvu známeho obrazu Paula Gauguina.“ Názov jeho monumentálnej a najslávnejšej maľby, považovanej za autorovo filozofické a umelecké libreto, znie (teda prekladá sa) Odkiaľ prichádzame? Kto sme? Kam ideme? Namaľoval ho v rokoch 1897 – 1898 na Tahiti. [Je to jeho filozofický testament a vrcholné dielo postimpresionizmu, hoci pre nedostatok peňazí nepoužil klasické maliarske plátno, ale jutovinu, čo sa zaujímavo odrazilo na maľbe. Obraz má úctyhodné rozmery a tematicky je rozdelený na tri časti: zrod života, dospelosť a hľadanie zmyslu, staroba, neodvratný koniec a strach z neznáma.] (podľa AI) Paralely s tematikou obrazu využili autori úvodu a názvu knihy, aby kládli otázky týkajúce sa vzniku, existencie a rozvoja veľkých a malých národov v Európe, uvažujú, „či má vôbec zmysel budovať existenciu malého národa v konkurencii s veľkými národmi“. (s. 9) V tých súvislostiach uvažujú a hľadajú v histórii vysvetlenia, ako to bolo s formovaním slovenského národa. „Publikácia rešpektuje podvojnú povahu našich dejín, vymedzených kultúrnohistoricky a geopoliticky ako dejiny Slovenska a etnicky ako slovenské dejiny.“ (s. 11)

európa bez hraníc, hranice v našich hlavách 

Texty v knihe sú zoradené podľa dômyselného systému, ba možno konštatovať, že vytvárajú kompozične a tematicky zmysluplný celok. Aj v ňom sa odráža myšlienka Gauguinovho obrazu.  „Európa bez hraníc nebude fungovať, pokiaľ budú existovať hranice v našich hlavách.“ (Roman Holec: Slovensko – územie a hranice, s. 27).