radka Denemarková sa skrátka svojimi knihami snaží čitateľov prinútiť, aby premýšľali nielen nad obsahom textu, ale najmä nad svetom okolo seba. 

Podľa doteraz prečítaných kníh mám pocit, že spisovateľka dokáže vycítiť a zachytávať mnohé spoločenské problémy skôr, než preniknú do širšieho verejného diskurzu. Aj v tejto knihe osobne vnímam, ako sa autorka snaží porozumieť premene súčasnosti – nárastu toxickej maskulinity a silnejúcemu hnutiu Tradwives. 

dobré pravdy

Za románom je zjavne obrovské množstvo historického štúdia a prípravy. Všetky postavy, nielen hlavné – spisovateľky Geoge Sandová, Božena Němcová a finančník J. D. Rockefeller –, ich činy i spomínané udalosti, ktoré sa v knihe objavujú, vychádzajú z historickej reality 19. storočia. Prostredníctvom životov osobností i celkovej atmosféry dlhého 19. storočia, teda cez formovanie vtedajších myšlienok o rodine, ženách a ekonomike, sa Radka Denemarková snaží poukázať, že napriek tomu, že už ubehlo celé nasledujúce a krátka časť 21. storočia, mnohé predstavy, ktoré sa sformovali v 19. storočí, sú natoľko zažité, že sa neustále vynárajú ako dobré pravdy vhodné aj pre súčasnosť.

Po vydaní prvých kníh jej kritici vyčítali, že vo svojich románoch otvára veľké množstvo najrôznejších tém, ktoré ako sama niekoľkokrát uviedla, ju istým spôsobom neustále trápia. Dnes sa už v recenziách píše o jej komplexnom pohľade a komplexných románoch. Aj keď v knihe vystupuje najmä téma postavenia žien, Radka Denemarková zdôrazňuje, že nejde iba o ženskú otázku. Postavenie žien chápe predovšetkým ako otázku ľudských práv („lidské práva nerozeznávají pohlaví“) a ľudskej dôstojnosti. V knihe rezonujú aj mnohé ďalšie otázky ako identita, výber jazyka tvorby, vzťah k vlasti či národu, moci či ekológii.