otvorenie zrekonštruovaného Župného domu a veľkej medzinárodnej výstavy Glokálna rovnosť a pohostinnosť (Neplatné idey?) – ďalej iba „Glokálna rovnosť“ – je presne takým momentom. V čase, keď štátne kultúrne inštitúcie bojujú o prežitie, Trenčín dokázal priviesť do historického jadra mesta špičkových európskych umelcov, kurátorov a projekt, ktorý by obstál v akejkoľvek metropole.

Primátor Richard Rybníček počas otvorenia nešetril emóciami. „Túto chvíľu považujem za zázrak,“ povedal a pripomenul, že rekonštrukcia Župného domu bola extrémne náročná. Zároveň oznámil zásadnú zmenu: Trenčianske múzeum sa do budovy už nevráti, presúva sa do Katovho domu. Župný dom sa tak stáva novým kultúrnym centrom mesta – druhou najvýznamnejšou národnou kultúrnou pamiatkou po hrade. Rybníček otvorene poďakoval Európskej únii: „Ešte stále viac dostávame, ako dávame. Vďaka týmto peniazom môžeme dobiehať dlh, ktorý vznikol počas totality.“

MARIAN JASLOVSKÝNovozrekonštruovaný Župný dom v Trenčíne.

Riaditeľ projektu Trenčín - EMK 2026 Stanislav Krajči pripomenul, že titul Európske hlavné mesto kultúry nie je len o zahraničných menách, ale o hodnotách. „Sloboda, demokracia, otvorený dialóg – to je európske,“ povedal. Podľa neho je Trenčín „ostrovom slobody“, kde sa darí spolupráci medzi mestom, krajom, pamiatkarmi a umelcami, zatiaľ čo na národnej úrovni kultúra trpí. „Kultúra je politická téma, nie stranícka. Je to služba občanom.“ Výstava, prinášajúca závažné témy súčasnosti je naozaj argumentom pre tých, ktorí majú pocit, že kultúra by mala byť v šuplíku „relax, zábava“ a hlavne by mala byť nepolitická.

MARIAN JASLOVSKÝPrimátor Richard Rybníicek a riaditeľ projektu Trenčín – EMK 2026 Stanislav Krajči.

Výstava Glokálna rovnosť  je výsledkom päťročnej práce kurátoriek Ilony Németh a Edith András. Ide o najväčší medzinárodný projekt súčasného umenia na Slovensku za posledné roky a predstavuje 17 umelcov z 12 krajín a 30 autorov v rámci Disobedience archive – Archíve neposlušnosti. Kurátorky zdôrazňujú, že svet sa za päť rokov radikálne zmenil – migračná kríza, pandémia, ekonomické otrasy. „Krízy sú prepojené. Už sa nedá hovoriť len o jednej téme,“ vysvetľuje Andráš. Výstava preto spája globálne a lokálne perspektívy, rovnosť medzi kultúrami, ľuďmi aj neľudskými bytosťami a otázku, ktoré osvietenské idey sú dnes ešte platné.