vážený pán Machala, 

ako si dovoľujete ako zamestnanec Ministerstva kultúry v súvislosti s festivalom Konvergencie písať na Facebooku o kultúrnej mafii, podujatí pre vyvolených? Ako si dovoľujete naznačovať, že by sme ako jeden zo subjektov, ktorých financovanie z FPU bez akéhokoľvek kontextu zavádzajúco prezentujete svojmu publiku, mohli mať záujem na odpočúvaní na Fonde na podporu umenia, ktorý bol pod gesciou MK SR osídlený ľuďmi pochybných odborných i morálnych kvalít? A napokon, ako sa opovažujete hovoriť (aj) v súvislosti s naším podujatím o „údajnom záujme o umenie“? Navštívili ste festival niekedy vôbec?

V súčasnosti, s podporou 0 eur z FPU, pripravujeme ročník venovaný 120. výročiu narodenia profesora Ľudovíta Rajtera. Keďže ste nevedeli vysloviť meno Vladimíra Godára, pridal som Vám pre istotu odkaz, o koho ide. Keď už budete na stránke Hudobného centra, pozrite si aj meno Jevgenij Iršai. Mimochodom, v októbri uvedieme aj tvorbu laureátov našej skladateľskej súťaže a koncert Petra Zagara a Martina Burlasa. 

Pán Machala, uisťujem Vás, že náš záujem o umenie rozhodne nie je údajný. Ako festival nespolupracujeme so žiadnou stranou — hoci sa to svojím domnelým ideologickým nepriateľom neustále snažíte podsúvať. Údaje o tom, čo sme (aj) s podporou FPU dokázali, nájdete v infografike na Facebooku Konvergencií. Keď zrušíte zbabelý zákaz komentovať pod Vaším príspevkom na túto tému, hneď Vám tam informácie skopírujem, aby ste sa nemuseli unúvať.

Nerobím si ilúzie, že by ste sa napriek častému vajataniu o národnej kultúre stretli s textami Romana Bergera, ktorý v jednej z esejí v knihe Hudba a pravda napísal:

„Na to, aby mohol vzniknúť zákon nasmerovaný k ,Polárke‘ Pravdy, museli by najprv vzniknúť inštitúcie schopné ho vytvoriť, teda inštitúcie kvalitatívne nového typu: akési „ministerstvo kultúry a ducha“. Muselo by obsahovať sekciu charity a altruizmu, sekciu pravdy, dialógu a kooperácie, sekciu cností a mravnosti, sekciu výchovy, starostlivosti o dušu… Integrujúcu funkciu by zrejme malo oddelenie kreativity vzhľadom na to, že prv uvedené aspekty kultúry sú výsledkom tvorivého postoja ku Skutočnosti. Dominantnou metódou tohto ,ministerstva‘ by bola inšpirácia, stimulovanie – rozvíjanie ,Božskej iskry‘, talentu – toho, čo Sokrates nazval daimonion. K takémuto ministerstvu by sa žiadal adekvátny ,parlament‘ zložený z duchovne zrelých osobností, nezávislých na akýchkoľvek mocenských štruktúrach a súčasne takých, čo preukázateľne dospeli na úroveň reflexie v Heideggerovom zmysle – na úroveň schopnosti ,myslieť vlastné myslenie‘. Inými slovami: musel by to byť parlament zložený z osobností, ktoré dokázali prekonať prirodzenosť človeka, ako píše Kralická Biblia ,človeka hovädného‘, prejavujúcu sa egoizmom, egocentrizmom a ich splodinami: narcizmom, hystériou, rivalitou, agresivitou a hostilitou...“

Pán generálny tajomník služobného úradu, skutočnou záťažou pre štátny rozpočet sú tí, ktorí o kultúre veľa hovoria, no nerozumejú jej a evidentne na nich nezanechala žiadnu stopu, a preto nás od citovaného bergerovského ideálu každým dňom vzďaľujú. 

Prajem veľa radosti z krušpánu nastriekaného na zeleno!

Andrej Šuba

dramaturg festivalu Konvergencie