obchod, kostol, klub

Vo veku, keď sa od hudobníkov očakáva bilancovanie, nahral Lenny Kaye dvanásť piesní bez potreby čokoľvek uzatvárať. Na obale albumu Goin’ Local je jeho portrét vložený do fotografie ze čtvrti Bowery z roku 1895. Dve snímky oddeľuje viac než storočie, na koláži sa však ocitli v tej istej ulici.

Keď ho britský publicista Richard Williams v roku 1970 prvýkrát stretol, Kaye pracoval vo Village Oldies na Bleecker Street a písal recenzie pre hudobné časopisy. O dva roky neskôr zostavil pre Elektru dvojalbum Nuggets: Original Artyfacts from the First Psychedelic Era, 1965–1968. Vedľa seba postavil skupiny z rôznych miest, často známe iba z jedného či niekoľkých singlov. Z platní, ktoré dovtedy žili oddelene, zrazu vznikla spoločná scéna.

Pri robote na Nuggets počúval naprieč celou Amerikou. Vedľa Patti Smith sa sústredil na jediný hlas v jedinej miestnosti. Prvýkrát ju sprevádzal vo februári 1971 na čítaní Poetry Project v St. Mark’s Church. Nečítal noty a hral podľa sluchu. Namiesto hotových rockových figúr sledoval jej dych a rytmus slov; chvíľu pridal napätie, potom sa odmlčal. Z ďalších vystúpení postupne vyrástla Patti Smith Group.

Z Bleecker Street cez St. Mark’s Church na Bowery sa dá prejsť pešo. Na začiatku Lennyho karíéry sú regály obchodu s platňami, uprostred sála pre básnické čítania a na konci dvere klubu CBGB. Obchod, kostol a klub: takúto blízkosť má Kaye na mysli, keď hovorí o local.

Kayeho vlastná diskografia bola oveľa redšia a začala sa ešte pred oboma slávnymi príbehmi. V roku 1966 vydal pod menom Link Cromwell singel Crazy Like a Fox. V roku 1980 nasledovala skladba Child Bride a o štyri roky album I’ve Got a Right, pripísaný skupine Lenny Kaye Connection. Goin’ Local teda nie je jeho prvou nahrávkou ani prvým albumom, na ktorom vedie kapelu. Je však prvým dlhohrajúcim albumom označeným iba menom Lenny Kaye.

album na konci zoznamu

Vlastný album dlho zostával na konci pracovného zoznamu. Kaye sa oň pokúšal už v deväťdesiatych rokoch s basgitaristom Tonym Shanahanom a bubeníkom Markom Saccom, lenže návrat Patti Smith rozrobený projekt odsunul. V rokoch 2010 a 2012 s nimi opäť nahrával. Šesť vtedy rozpracovaných piesní sa napokon dostalo na Goin’ Local.

Neskôr našiel neďaleko svojho domu v Pensylvánii štúdio Mix-o-Lydian. Stačilo zavolať Donovi Sterneckerovi, popoludní prísť a pokračovať bez pevného plánu či potreby vymýšľať si pre album inú tvár. „Napíšem jednu alebo dve piesne ročne, keď potrebujem preskúmať okamih, v ktorom sa pretínajú rôzne časti môjho života. Piesne musia mať v hudbe svoje miesto,“ povedal Lenny Kaye v rozhovore s Garym Graffom pre Guitar Player v júli 2026. Niektoré skladby na Goin’ Local čakali pätnásť či dvadsať rokov. Mnohé sa začali doma s akustickou gitarou. Obývačku na výslednej nahrávke stále počuť, hoci prvá pieseň nás zavedie inam.