teda možno až na pár drobností, ktoré si všimnete, len ak vás na ne upozorní kvalitný sprievodca. My sme takého mali, keďže nám prehliadku interiéru aj exteriéru komentoval riaditeľ Odboru pamiatkovej starostlivosti Petr Kroupa. „Plečnik vždy zasadzoval dlažbu do piesku, aby sa kameň pri prechode áut pružne posúval a nepraskal,“ vysvetľoval Kroupa, kým sme prechádzali po popraskaných mozaikovitých kachliach na nádvorí. Plečnikovi nástupcovia sa s tým však pri reštaurácií nebabrali a námestnú dlažbu podliali betónom. Výsledkom je pevnejšie pôsobiaca podlaha, na ktorej je však po prechodoch ťažkých hasičských áut či niekoľkotonového prezidentského auta pravidelne obmieňať jednotlivé dlaždice.
Zďaleka pritom nejde o jediný príklad Plečnikovej prezieravosti, v jeho dizajnoch má svoju funkciu (estetickú či praktickú) každý detail. Niekedy sa význam skrýva v úcte k prírode a historickým tradíciám. V záhradách nájdeme poohýbané chodníky a zalomené obrubníky tak, aby pri ich výstavbe neboli poškodené pôvodné stromy. Mohutná kamenná misa, ktorá vyrastá uprostred trávnika v Rajskej záhrade, je zas historickým odkazom na niekdajšie cisárske kúpele. Baštu na západnom okraji hradu Plečnik nezbúral, miesto toho na nej postavil pergolu a obklopil ju malou záhradou inšpirovanou talianskými a japonskými motívmi.
Inokedy nešlo ani tak o históriu, ako o spoločenský význam vtedajšieho úseku histórie. Plečnika poveril prestavbou hradu sám Tomáš Garrigue Masaryk, a to so slovami „pretvorte hrad monarchistický na hrad republikánsky.“ A tak Plečnik nechal znížiť mohutné steny, ktoré mali kedysi opevňovať hrad, aby prezidentské sídlo otvoril krajine.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.