väčšina divákov sa vyberie na Odyseu, no ak by niekoho zaujímalo, čo ďalšie pribudlo do našich kín, čakajú ho tam aj dve nové severské drámy. Prvá tiež rozpráva o ceste (doslovnej aj symbolickej), len namiesto drsných gréckych bojovníkov sa na ňu vydávajú dve mladé Švédky. A napokon sa presunieme do ďalekých fínskych lesov, kde sa mladá rodina pokúša zvládnuť hororové stavy po narodení veľmi zvláštneho syna.

film týždňa: Odysea

Trója padla, dlhočizná vojna skončila a Odyseus by sa už rád vrátil domov. Má to však háčik. Cestou ho neustále niekto otravuje. Raz kyklop, potom sirény, príšery či nahnevaní bohovia. Navigácia v starovekom Grécku ustavične prepočítava a z dní sú zrazu roky. Na mieste je preto otázka, či sa Odyseus vôbec chce vrátiť a či Itaku ešte stále považuje za svoj domov. Manželka Penelopa ho neprestala čakať, ale odolávanie nápadníkom začína byť neúnosné.

Christopher Nolan dnes vzbudzuje pozornosť, akú mal kedysi Spielberg. Každý jeho nový film je udalosťou, na ktorú prídu aj diváci, ktorí boli naposledy v kine, keď Homér vydával knižnú predlohu. Len málokto si dokázal vybojovať takú autorskú slobodu pri veľkorozpočtových filmoch, ktoré sú zároveň osobné. Odysea je opäť ukážkou jeho rozprávačského majstrovstva. Nolan rozbije čas, premieša udalosti a poskladá ich do mozaiky, ktorá pôsobí komplikovane, ale pritom je prekvapivo prehľadná. Nepotrebuje lacný sentiment ani neustále ohurovať efektmi, sústreďuje sa na človeka. 

Odyseus je ďalší z jeho rozorvaných hrdinov, povinnosťami odlúčený od rodiny a zmietaný morálnymi dilemami. Nie je to však ilustrácia Homéra, ale polemika s ním. Odyseus neľutuje len nešťastný osud seba a svojich mužov, ale aj vyplienenie Tróje. Cesta domov sa mení na útek pred vlastným svedomím a pochybnosťami o civilizácii, ktorú reprezentuje. To je už oveľa viac súčasná interpretácia než antický epos.