rovnaký pocit mám aj z Bez ladu a skladu. Je až neuveriteľné, čo dokázali nahrať chalani, ktorí nemali ani dvadsať rokov. Aký vysoký štandard nastavili pre to, ako má vyzerať alternatívna hudba. Bez ladu a skladu boli skrátka geniálnou alternatívou, ktorá sa vymedzovala voči kvalitnému popu. Dnes totiž alternatíva často neznamená, že ide inou cestou ako pop. Často len znamená, že nedosahuje jeho kvalitu.

A keď už sme pri tom, ja mám predsa len o trochu radšej Horúce hlavy než Xmetov. Možno preto, že práve na Horúcich hlavách cítiť ten okamih, keď sa z výnimočnej kapely stáva generačný úkaz. Je tam mladícka drzosť, nápady lietajú na všetky strany, ale zároveň to celé drží pokope. Nie je to len dobový dokument. Je to album, ktorý funguje aj dnes.

Pôsobí takmer neuveriteľne. Keď dnes človek vidí tridsiatnikov, ktorí ešte bývajú u mamy, je ťažké predstaviť si, že partia tínedžerov dokázala vytvoriť niečo také sebavedomé, originálne a trvácne. Akoby to prišlo z nejakého paralelného vesmíru, v ktorom sa od mladých ľudí čakalo, že zmenia svet, nie že budú čakať, kým sa svet rozhodne za nich.