hocikedy ju vidím pred sebou, opretú o stôl, s paličkou, maličkú, nižšiu ako ja, počujem jej hlboký hlas. Ingeeeeee. No čo je nové? To bolo pre ňu typické. Zvedavosť, túžba po poznaní, laické štúdium filozofie, rozmýšľanie o tom, čo by sa dalo s týmto svetom urobiť, aby bol o kúštik ľudskejší. 

Kniha Ruka s vytetovaným číslom je jedným z jej pokusov o scitlivovanie, o pravdu. Svojimi úvahami a spomienkami bývalej väzenkyne nacistického koncentračného tábora popisuje neľudské podmienky a cieľavedomé, organizované vyvražďovanie. 

„Po tom všetkom, čo som v Osvienčime prežila, by bolo hlúpe a naivné tvrdiť, že duša človeka sa nedá zlomiť. Bez zveličovania môžem prehlásiť, že prežiť to peklo a odolať zúfalstvu a beznádeji pomohla viacerým z nás súdržnosť, solidarita, ba až altruizmus spoluväzňov.“

Druhé, rozšírené vydanie knihy vyšlo pri príležitosti nedožitej storočnice pani Hildy. Toto vydanie knihy obsahuje pôvodný rukopis tak, ako ho napísala a zostavila. V druhej časti na ňu spomínajú jej dcéry, vnúčatá, pravnúčatá, priatelia a spolupracovníci. Ich spomienky dopĺňajú mozaiku životného príbehu pani Hildy, ktorý ona sama o sebe vytvorila vo svojom texte. Zároveň si všetci, ktorí prispeli svojím kúskom, s dojatím uvedomujú, ako sa vo svojom vzťahu k pani Hilde nemýlili a ako sila jej osobnosti ovplyvnila životy nás všetkých, ktorí sme mali to šťastie ju stretnúť a spoznať.