do galérie:
matúš Zajac: Bol som tam, kde neboli iní
„Nie každá fotografia má schopnosť zasiahnuť nás rovnako. Zvlášť v dobe, ktorá je rýchlymi vizuálnymi podnetmi presýtená, nás statické obrazy nechávajú často ľahostajnými. Fotografie Matúša Zajaca nám umožňujú vstúpiť do jednotlivých komunít, kde by sme sa inak nedostali, aj do súkromia autora. Aj keď z bezpečnej vzdialenosti, keďže riziko priamej konfrontácie za nás podstúpil autor sám. To, čím na nás konkrétna fotografia zapôsobí, často súvisí s naším vlastným životným príbehom, skúsenosťami, spomienkami. Roland Barthes túto ťažko definovateľnú príťažlivosť skrytú vo fotografii pomenoval ako punctum – akýsi nebadaný detail, ktorý nás dokáže zasiahnuť natoľko, že zanechá nezmazateľnú stopu a prehovorí k nám osobitým spôsobom,“ píše v kurátorskom texte Daniela Čarná.
Vypočujte si pozvánku Matúša Zajaca, v ktorej sa dozviete, ktoré cykly budú na výstave prezentované.
kde: Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch
kedy: ut - pi: 8.00 - 17.00, so: 9.00 - 13.00
..za výtvarným umením aj na Pohodu
v sobotu s komentovanými prehliadkami:
- 13:00-13:20 András Cséfalvay: Kamiokande - Kráľovná noci
- 13:30-13:50 Lucia Tkáčová: od><op / non><con
- 14:00-14:20 transparadiso (Barbara Holub / Paul Rajakovics): BambooKaza
- 14:30-14:50 Andrej Dúbravský: Chcem byť kohútom na obraze Andreja Dúbravského
- 15:00-15:30 Rudolf Sikora: Súhvezdie VAclava HAvla
volmanova vila / Alžběta Jungrová: Bez konce a začátku
V malom mestečku Čelákovice neďaleko Prahy nájdete jeden z klenotov funkcionalizmu - v mnohom priekopnícku stavbu - vilu Volman. Vila, ktorá pripomína zaoceánsky parník aj sochu, bola navrhnutá pod vplyvom Le Corbusiera, Bauhausu i Karla Teigeho. Za návštevu stojí teda už samotná stavba (a kásny park okolo), aktuálne si v nej môžete pozrieť aj výstavu Alžběty Jungrovej Bez konce a začátku. Impulzom pre sériu fotografií bola vila a jej pohnutá história. „Vila přímo vzývá návštěvníka k vytváření vlastních příběhů, které se zde mohly odehrát, a přitom většinu času byl objekt opuštěný. Vytvořila jsem si pro Volmanu vilu příběhy vlastní, které nemají začátek ani konec. Jsou to momenty, výjevy a pocity,“ vysvetľuje Alžběta Jungrová. „Ústředním tématem mé tvorby je opět žena, ať jako vypravěč příběhů, objekt nebo nosič mých emocí,“ dodáva fotografka.
kde: Volmanova vila, Čelákovice
kedy: 11. júl o 14.00, 12. júl o 14.00, 16.00, 17.00, ďalšie termíny komentovaných prehliadok
VASARELY
Diela op artu sú navrhnuté tak, aby uviedli do pohybu oči diváka – je to umelecký štýl, ktorý sa snaží spochybniť zrak veľmi špeciálnym spôsobom, nevyžaduje si žiadne predchádzajúce znalosti a je spontánne vnímateľný. Od 50. rokov 20. storočia Victor Vasarely a Marc Adrian testovali našu víziu optickými efektmi. Výrazné farby Vasarelyho prísne geometrických vzorov, ako aj ostré kontrasty jeho čiernobielych malieb, naďalej formujú estetiku maliarstva a dizajnu. Zobrazenie pohybu v umení je tiež ústrednou témou Marca Adriana, ktorý je takmer o štvrťstoročie mladší ako Vasarely. Počas celého svojho života neustále skúmal hranice zobraziteľného, a to z hľadiska obsahu aj materiálnosti jeho diel. Významne prispel aj k medzinárodným avantgardným umeleckým hnutiam, ako je düsseldorfská skupina ZERO, európske a juhoamerické nové tendencie a rané talianske hnutie počítačového umenia Arte programmata. Adrianovo mnohotvárne dielo, ktoré ešte nebolo plne docenené a stále má čo objavovať, je priam vyjadrením novej vizuality. V roku 1965 sa ako jediný Rakúšan zúčastnil spolu s Vasarelym a mnohými ďalšími umelcami prelomovej výstavy op-artu The Responsive Eye v Múzeu moderného umenia v New Yorku, kde si získal medzinárodnú pozornosť. Výstava predstavuje týchto dvoch veľkých majstrov op artu a umožňuje im priamy dialóg.
kde: Albertina Modern, Karlsplatz 5, Viedeň
kedy: denne 10.00 - 18.00
z gauča:
dreaming Walls: Hotel Chelsea (DAFilms)
Dokumentárny film sa zamýšľa nad minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou dominanty New Yorku, v ktorej od roku 1884 bývali slávni spisovatelia (Mark Twain, Jack Kerouac, Dylan Thomas), básnici (Allen Ginsberg, Gregory Corso), filmoví režiséri (Stanley Kubrick, Miloš Forman), herci a herečky (Ethan Hawke, Uma Thurman) i hudobníci a speváci (Patti Smith, Bob Dylan, Janis Joplin, Jim Morrison, Jimi Hendrix, ale i Madonna). Legendárny newyorský hotel Chelsea býval v 60. rokoch minulého storočia útočiskom najslávnejších undergroundových umelcov svojej doby. O nich ale tento film nie je.Temne poetický film s pohlcujúcou atmosférou zachytáva možno ich tiene, predovšetkým je ale melancholickým portrétom fascinujúceho, umierajúceho ducha samotného hotela, ktorého udržujú pri živote jeho súčasní obyvatelia. Svojrázne postavičky nájomníkov – umelcov, pamätníkov, šialencov i čudákov, ktorí odmietli opustiť hotel počas jeho takmer desaťročnej prestavby na jeden z najmódnejších luxusných hotelov v New Yorku. Vďaka nim zostal hotel Chelsea ešte na chvíľu zachovaný ako svojbytný organizmus, v ktorom stále prežívajú sny, hoci jeho steny už trošku páchnu hnilobou, a niečo nové sa z neho ešte len rodí. Réžia: Maya Duverdier Amélie van Elmbt
stříhali dohola Josefa Kainara (Dramox)
Cesta nocou a časom do kaviarne Savoy v plnom lesku, s hudbou, spevom, poéziou a mladučkým Pepkom Kainarom. Životné osudy básnika, dramatika, prekladateľa, novinára, ale aj skvelého hudobníka Josefa Kainara (1917–1971) sa v čase jeho mladosti spájajú aj s Ostravou a práve táto málo známa súvislosť sa stala námetom pôvodnej inscenácie Divadla loutek V javiskovom príbehu jednej takmer vyľudnenej nočnej kaviarne, ktorá sa hrou predstáv a fantázií premení na zaniknutú ostravskú kaviareň Savoy, sa vrátime do doby Kainarovej mladosti, do časov jeho štúdií, prvých lások, nadšeného muzicírovania a veršovania. Živá hudba na javisku hrá v nových aranžmánoch Kainarove pôvodné piesne, a tiež ním otextované skladby iných autorov.
...lebo sme boli na The Cure
this Must Be the Place (DVD)
Cheyenne (skvelý Sean Penn) je bývalá rocková hviezda. Znudený a vyčerpaný žije z autorských honorárov v Dubline. Do dôchodku odišiel po tom, čo dvaja z jeho tínedžerských fanúšikov spáchali samovraždu. Smrť jeho otca, s ktorým tridsať rokov nekomunikoval, ho zavedie do New Yorku, Cheyenne sa ale bojí lietania a cestuje do Ameriky loďou, a tak sa už nestihne s otcom, ktorý ho zavrhol pre jeho “gotický makeup”, stretnúť. Z jeho denníkov zistí, že otec bol po celý život posadnutý pomstou Aloisovi Langemu za utrpenie, ktorému bol vystavený v koncentračnom tábore. Cheyenne sa rozhodne pokračovať tam, kde jeho otec skončil, a vydáva sa na cestu naprieč USA. Napokon vystopuje Langeho a nájde starého slepého muža. Ustúpi od pôvodného plánu zabiť ho, iba si ho odfotí a povie mu, ako je nespravodlivé, že jeho otec zomrel skôr ako on. A obradne ho potrestá aby zažil strach. Domov sa Cheyenne už vracia zbavený strachu z lietania a opúšťa aj svoj gotický imidž. Vzhľad postavy bol inšpirovaný Robertom Smithom z The Cure. Režisér Paolo Sorrentino videl The Cure vystupovať niekoľkokrát v mladosti a keď ich v roku 2008 videl znova, bol fascinovaný tým, že Smith, aj mimo pódia, stále nosil rovnaký druh oblečenia ako v minulosti. Pôvodnú hudbu k filmu napísal David Byrne (vo filme aj vystupuje), bývalý člen skupiny Talking Heads. Názov filmu je poctou ich rovnomennej piesni.
...a kto nebol môže si koncert užiť zo záznamu (cca od 11’)
na počúvanie:
z hudobného programu sobotnej Pohody vyberáme:
emilíana Torrini
Emilíana Torrini vyštudovala operný spev, ako pesničkárka a speváčka sa však ponorila do sveta indie popu a folku. Presadila sa aj vo filme a televízii. Jej hlas zaznel v skladbe Gollum’s Song v druhom dieli série Pána prsteňov, jej piesne sa objavujú v mnohých seriáloch, od Luthera po Grey’s Anatomy. Na Pohodu príde aj s materiálom z jej zatiaľ posledného albumu Miss Flower, inšpirovaným súkromnými listami zo 60. rokov. S albumom súvisí aj filmový projekt The Extraordinary Miss Flower, performatívny film režisérov Iaina Forsytha a Jane Pollard (20 000 dní na Zemi). Vo filme predvádza Emilíana svoj nový album a piesne sú popretkávané čítaniami listov a úsekmi scenáristických dialógov. Medzi čitateľov listov patria Nick Cave, Angus Sampson, Richard Ayoade, Mark Monero a Siggi Baldursson.
o 19.00 Zlatý bažant Stage
boko Yout
Jedna z najzaujímavejších a najodvážnejších kapiel súčasnej alternatívnej scény. Boko Yout, vedení charizmatickým Paulom Adamahom, sa pohybujú na pomedzí žánrov a vytvorili si vlastný hudobný svet, ktorý nazývajú Afro-Grunge – energická fúzia punk-funkového rytmu, surového alternatívneho rocku a experimentálnych textúr. Ich hudba znie súčasne ako vzbura aj rituál – telesná, spirituálna a hlboko zakorenená v predstavách o slobode a kreativite. Boko Yout sú známi aj svojimi výraznými živými vystúpeniami, ktoré prekračujú hranice bežného koncertu a balansujú na hrane medzi hudbou, katarziou a performance artom.
o 17.45 Aréna Slovenskej sporiteľne
garage & Tony Ducháček
... sa po rokoch vracajú na Pohodu. Legenda českej undergroundovej scény, ktorá formovala klubový rock už od začiatku 80. rokov, na trenčianske letisko prinesie svoj nezameniteľný mix pub rocku, punku a surového gitarového zvuku. Súčasnú zostavu tvoria Tony Ducháček (spev), Jan Macháček (gitara), Jan Pokorný (gitara), David Fikrle (basa) a René Starhon (bicie).
o 00.00 EUropa Stage
...vypočujte si náš podcast s Tonym Ducháčkom, v ktorom hovorí o slobode aj v dobe neslobody, (ne)poézii svojich textov, Iggym Popovi v slipoch, Žižkove aj Berlíne, politike bez noblesy, aj o tom, že dnes už je Tony Ducháček na pódiu a mimo neho presne ten istý muž
christina Mantis
Speváčka a skladateľka sa v rámci hudobných cien Radio_Head Awards stala slovenským Objavom roka 2024. Na Pohode predstaví svoj jedinečný hudobný svet plný energie, bezprostrednosti a osobitného pohľadu na spoločnosť. Christina Mantis je hudobníčka, ktorej piesne i texty fungujú ako úprimné, miestami sarkastické výpovede o osobnom živote, ženách v spoločnosti, vzťahoch a každodennej revolúcii, ktorú môže uskutočniť každý z nás. Jej tvorbu formovali rock ’n’ roll, soul a punk, čo sa odráža v jej originálnom zvuku a výrazných vystúpeniach.
o 17.45 Café Kušnierik
na čítanie:
jana Bodnárová: Anonymovia
Nová prozaická kniha jednej z najvýznamnejších slovenských spisovateliek Jany Bodnárovej prináša kratšie, experimentálnejšie texty so silným filozofickým až meditatívnym, (seba)reflexným podtónom. Feministické, odvážne, úprimné a miestami radikálne! Život s ňou už dávno prestal hrať férovú hru. Musela prijať inakosť svojho tela. Najprv zvládnuť trasenie rúk. Potom to ustavičné pokyvkávanie hlavou. Trhanie zboka nabok. Potom sa naučiť chodiť ako zle naprogramovaný robot. A ešte to písmo! Keby kedysi dávno grafológ študoval jej rukou písané poznámky, hovoril by o výrazne racionálnej osobnosti, ktorá vie udržať na uzde hlbokú, dráždivú emocionalitu. Teraz sa jej písmo rozsýpa ako rozstrihaný zvlnený drôtik. Prestalo byť autentické. Alebo je pravdivé? Len iným spôsobom?
Mesiac autorského čítania
...Janu Bodnárovú si môžete prísť vypočuť aj v rámci Mesiaca autorského čítania, ktorý tento rok fokusuje na grónsku literatúru
víkendový program v Prešove:
11. 7. Knižnica P. O. Hviezdoslava, Slovenská 18
o 17.30
jiří Peňás: Píše jiskřivě!
„Peňás píše jiskřivě, schopen vyhmátnout důležité prvky, aniž by čtenáře zatěžoval zbytečně složitými výklady. Umí ve zkratce přiblížit, v čem obraz, román či film vnímá jako jedinečné dílo.“ - ILIteratura.cz o knihe Pábení a naděje
o 18.30
iben Mondrup: My a Oni pohledem z druhé strany napjatého vztahu
Dánska spisovateľka vyrastala v Grónsku a krajina, rodinné témy i kultúrne strety výrazne formujú jej tvorbu. Prvé dve experimentálne knihy sa venujú výtvarnému umeniu. Prielom jej priniesla kniha Godhavn (2014), ocenená DR Romanprisen v roku 2015. V tomto autobiografickom románe opisuje krásne aj zložité detstvo v rodine dánskych učiteľov v severnom mestečku Qeqertarsuaq (dánsky Godhavn). Nasledovali úspešné romány o rodinných konfliktoch a pamäti, okrem iného Karensminde (2017, Blixenova cena). Veľký ohlas získala aj trilógia Tabita, Vittu a Bjørn, ktorá sa venuje osudom adoptovaných grónskych detí.
12. 7. Knižnica P. O. Hviezdoslava, Slovenská 18
o 17.30
jana Bodnárová: Pamäť tela
Spisovateľka, poetka, kunsthistorička, performerka a dramatička. Jej diela charakterizuje fragmentárne rozprávanie, výrazný senzualizmus a originálne prepájanie literatúry s vizuálnym umením. Venuje sa aj videoperformanciám, ktoré úspešne prezentovala doma i v zahraničí. Za svoju tvorbu získala celý rad prestížnych ocenení vrátane Ceny Ivana Kraska, 1. ceny v súťaži Dráma, Ženskej ceny Bibliotéky, Ceny Márie Ďuríčkovej a Ceny Literárnej akadémie. Dvakrát bola finalistkou ceny Anasoft litera.
o 18.30
lisathe Møller: Po všem tom chlastu a hašiši měl zase naváto a přemýšlel nad svým životem…
Vo svojej tvorbe sa sústreďuje na úplne obyčajných ľudí, ich každodenný život a blízke vzťahy, pričom zdôrazňuje ich obmedzený vplyv na rozhodovanie, ktoré prebieha na politickej úrovni. V literatúre na seba upozornila v roku 2016, kedy získala prvú cenu v poviedkovej súťaži Grónskej komisie pre zmierenie za text Eqqarsaatit silarsuaat, sittartorlu (Svet myšlienok a rojko). V roku 2019 vydala zbierku Qinngusersaarfik (Pozorovateľňa), obsahujúcu osem poviedok a štyridsaťštyri básní, ktorá tematicky aj štylisticky predznamenala jej ďalšiu tvorbu. Zásadné uznanie jej vyniesol román Qaamarngup taartullu akisugunneri (2024). Møller vo svojich dielach prepája intímne ľudské príbehy so širšími spoločenskými otázkami a reflektuje premeny súčasného Grónska, vrátane napätia medzi tradíciou a modernitou či otázok identity. Jej písanie je charakteristické lyrickým, citlivým jazykom a dôrazom na témy traumy, odolnosti a nádeje.