to všetko – a mnoho ďalšieho z autorovho odkazu – sú témy s európskym a svetovým významovým dosahom; a pre nás, obyvateľov postkomunistických častí Európy má tento význam zvláštny rozmer navyše. Nezabudnime, Besançon bol aj slavista a odborník na ruské a sovietske reálie. V istom zmysle ho možno zaradiť po boku ďalších významných historikov z doby studenej vojny, ktorí písali a pôsobili z nám opačnej strany „železnej opony“, v západnej kontinentálnej Európe aj v anglicky hovoriacich krajinách. S viacerými autormi venujúcimi sa problematike totalitarizmu a sním súvisiacich tém ho môže spájať aj jeho životný príbeh obsahujúci odvrátenie sa od pôvodných ľavicových názorov v mladosti cez zásadné prehodnotenie základov vlastných postojov, k pevnej podpore princípov, ktoré prijali západné demokracie a ich spojenci, a ku ktorým sa hlásili aj organizácie ich medzinárodnej spolupráce a spojenectva.
Mladý Alain Besançon bol zhruba päť rokov členom komunistickej strany Francúzska, než si najmä po odhalení Stalinových zločinov v roku 1956 uvedomil potrebu radikálneho prehodnotenia vlastných svetonázorových východísk. Marxistická skúsenosť aj v spojení s jeho záujmami na poli psychoanalýzy v mladších rokoch mu jednako poslúžili v jeho neskorších prenikavých postrehoch o povahe extrémnych a totalitných ideológií.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.