flamenco sa často spája s Andalúziou. Lenže o niekoľko stoviek kilometrov severnejšie vznikla hudba, ktorá sa odmietla podriaďovať predstavám o čistej tradícii. Katalánska rumba - a neskôr rumbia - je príbehom prístavu, cigánskych ulíc, prisťahovalcov aj hudobníkov, ktorí nikdy neverili, že žánre majú zostať oddelené.

keď ulice hrali hlasnejšie než režim

Barcelona vždy žila z pohybu. Prichádzali sem lode, obchodníci, robotníci aj hudobníci. Spolu s nimi prichádzali rytmy z Karibiku, Latinskej Ameriky i zvyšku Stredomoria. Máloktoré európske mesto tak prirodzene premiešavalo hudobné svety ako práve katalánska metropola.

Jedným z miest, kde bolo toto miešanie najlepšie počuť, bola štvrť Gràcia. Dnes patrí medzi najvyhľadávanejšie časti Barcelony, no v päťdesiatych rokoch bola predovšetkým domovom početnej komunity katalánskych Gitanos. V časoch Frankovej diktatúry, keď bolo Španielsko uzavreté a každodenný život rozhodne nepripomínal turistické pohľadnice, sa hudba presúvala do ulíc.

Práve tam sa začal rodiť nový štýl. Flamenco sa stretlo s kubánskou rumbou, karibskými rytmami aj nastupujúcim rock'n'rollom. Hudobníci nepotrebovali manifest. Stačila gitara, bongá, claves, tlieskanie a chuť hrať pre ľudí okolo seba. Až neskôr dostala táto pouličná hudba meno katalánska rumba.