Vstúp opäť do sladkého lesa
vojdi do horúceho sna, poď s nami
Všetko je rozbité
a tancuje
Včera, 3. júla, sme si pripomenuli 55. výročie odchodu textára a speváka The Doors Jima Morrisona. A v prvom rade BÁSNIKA. „Poézia sa mi páči, pretože je večná. Apokalypsu neprežije nič iba poézia a piesne. Nikto si nezapamätá celý román, nikto neopíše film alebo obraz. Ale poézia a pieseň budú existovať kým existujú ľudia,” povedal v rozhovore pre Rolling Stone. „Nepoznal som nikoho z našej generácie, kto by vedel tak klásť slová vedľa seba ako Jim,” hovorí gitarista The Doors Robbie Krieger a rovnako básnik Michael McClure tvrdí „nepoznám lepšieho básnika Jimovej generácie”. The Doors ako kapela spolu hrali iba päť rokov, ale na rozdiel od divokej mytológie okolo Jima Morrisona, ich hudba a Jimove texty:básne zostávajú. Tvoril krátko a intenzívne. Básnik v exile v Paríži ako kedysi Oscar Wilde. „Jimov život a umenie stvorili nepokojne vibrujúcu vlnu a on na nej stojí ako žiariaca a spievajúca socha, okolo duní hudba, blýska svetelná show,” povedal McClure, „ale jeho básne a piesne sú vo svojej kráse dôkazom, že pred smrťou uchráni len smrť.”
do galérie:
Slovenská landartová galéria
Iniciatíva prepájajúca monumentálne landartové umenie s konkrétnymi lokalitami Košického kraja - a to na Gemeri a Above, Spiši a Dolnom Zemplíne. Projekt vychádza z princípov ekoturizmu a udržateľného rozvoja kultúrneho cestovného ruchu, umelecké diela sú prirodzenou súčasťou vybraných miest.
Vyberáme:
ZA ČASOM NA OBLOHE od Samuela Velebného - analematické slnečné hodiny nájdete v Herľanoch, v parčíku pri gejzíre. Dielo ponúka zamyslenie nad plynutím času, ale aj nad trpezlivosťou, ktorá sa zíde počas čakania na ďalšiu erupciu gejzíru. Citát na diele je úryvok z básnického cyklu turgenev od Erika Jakuba Grocha.
RAČIA PROCEDÚRA od Jarmily Mitríkovej - keramický reliéf pri jazere Turzov - dielo oživujúce pamäť miestnych kúpeľov, z ktorých zostali len náznaky a ojedinelé objekty v krajine. Pôsobenie reliéfnej dlažby je nielen optické, ale aj haptické.
FIGOVÁ JAMA od Martina Piačeka a Mateja Gavulu – nájdete v Areáli letohrádku Sans Souci neďaleko Tisícročnej kaplnky. Figovník odkazuje na bohatú históriu letohrádku, ktorá je spojená s aristokratickou kultiváciou a snahou o pestovanie nielen rastlín, ale aj cností a umenia. Autori využili prastarú záhradkársku tradíciu a rastlinu zasadili do jamy vyloženej miestnym kameňom, čím zabezpečili jej ochranu.
Ján Štrba: Koncerty mladosti Pezinok 1976 - 2026
Výstava Koncerty mladosti Pezinok 1976 - 2026 v Mestskom múzeu v Pezinku prepája Koncerty mladosti, ktoré boli v 70. rokoch priestorom absolútnej slobody, so spomienkovými akciami, na ktorých popri pôvodných účinkujúcich vystupovala vždy aj nastupujúca generácia hudobníkov. Ján Štrba bol pri všetkých, uchoval na fotografiách ich atmosféru a vytvoril tak vzácnu obrazovú kroniku.
Viac si prečítajte na plan.art:
https://www.plan.art/rubriky/kulturny-zber/vystava...
kde: Meststé múzeum v Pezinku, Stará radnica
kedy: ut - pi: 10.00 – 11.30 / 12.30 – 17.00, so: 10.00 -16.00
Julian Lennon: Mozaika
Expozícia čerpá z jeho knihy "Life's Fragile Moments" a zachytáva autorovu umeleckú cestu cez rôznorodé tvorivé cykly. Prvá časť mapuje jeho cesty – od energie New Yorku až po kalifornskú Joshua Tree. Druhá časť, venovaná jeho priateľom hudobníkom, odkrýva schopnosť preniknúť s rešpektom do intímneho priestoru umelcov. Fotografiu Julian vníma ako autentický nástroj na dokumentovanie rozmanitých kultúr a rozprávanie reálnych príbehov bez zbytočného premýšľania.
kde: Leica Gallery, Školská 28, Praha
kedy: po - ne 11.00 - 18.00
...a fotografiu Billa Gibbonsa zo ZZ Top môžete brať aj ako pozvánku na koncert skupiny 6. júla v Pardubiciach
do divadla:
TETSU – The Energy That Shapes Us
Derniéra tanečnej inscenácie od zoskupenia mimoOs & kol. Na TETSU možno pozerať ako na oheň, okolo ktorého sedíme, tancujeme, žijeme. Môžeme sa zadívať do jeho mihotavých plameňov, spojiť sa cez nich s archetypmi ľudstva či s osobnými spomienkami. Možno si po chvíli všimneme, ako sa pri pohľade naň jemne hýbeme v spoločnom rytme pripomínajúcom tlkot srdca. TETSU je ale predovšetkým oslavou životnej energie a pohybu. Je energiou, ktorá nás tvaruje. Je železom, ktoré kuje päť tancujúcich tiel v atmosfére meniacich sa dynamických, tonických a rytmických fáz hudby. Základom štruktúry hudobnej kompozície i celého diela je inšpirácia čínskym systémom wuxing (v Japonsku známy ako gogyō). Tento systém holisticky pomenúva päť fáz, procesov, elementov, pohybov... – objavujúcich sa vo vesmíre, v prírode či v živote človeka.
Koncept a choreografia: Peter Šavel. Pohybový materiál a tanec: Barbora Janák, Eva Priečková, Silvia Buranovská, Andrej Štepita, Jaro Viňarský, alternácia: Miroslava Stašková, Peter Šavel. Hudba: Marián Zavarský
kde: na Kultúrnej scéne v Sade Janka Kráľa v Bratislave
kedy: 4. 7. o 20.00
do kina:
Fest Anča
Témou aktuálneho ročníka je FAKE. Aké rôzne masky nosíme, aký je vzťah medzi fikciou a realitou a kto ňou manipuluje?
Do Žiliny tohto roku zavítal francúzsky multimediálny umelec Boris Labbé, ktorého tvorba sa dotýka tém hybridizácie a expanzívnosti animovaného filmu. Vo svojej tvorbe spochybňuje vzťah medzi výtvarným umením a kinematografiou, ako aj medzi realitou a fikciou, pričom vníma chaos ako kreatívnu energiu.
Na fake si posvieti aj pásmo krátkych animákov Kurátorský výber, ktoré pripravila dvojica dramaturgičky Emy Nemčovičovej a programového riaditeľa Jakuba Speváka. Názvy šiestich blokov napovedajú aj ich tematiku: Kde sa voda sypala a piesok sa lial, Napodobňuje život umenie, alebo naopak?, 2+2=5, Persona, Stálosť pamäte alebo Za oponou. Dominovať budú témy ako ilúzia, manipulácia, maskovanie, simulácia, pamäť alebo mýtus. Tie už bližšie rozoberú kurátorské úvody pred premietaniami.
Program 19. ročníka obohatí sekcia venovaná virtuálnej realite. Výber kurátorsky zastrešil Ondřej Moravec, riaditeľ festivalu ART⁕VR. V Rosenfeldovom paláci si budete môcť pozrieť filmy ako napríklad Kristine sa necíti dobre o online cenzúre, Fallax o prepájaní virtuálnej reality s fyzickým divadlom a cirkusom, alebo film Veľká kocka, ktorý skúma geometriu reality prostredníctvom minimalistického vizuálneho jazyka.
Na fake sa pozrú aj filmy Bouchra – príbeh queer kojotky, filmárky v New Yorku, na ceste k sebapoznaniu, Pes boží – temná, atmosférická snímka, ktorú uvedieme v polnočnom premietaní, skúma krehkú hranicu medzi vierou a hystériou, aj ničivú silu kolektívneho strachu, alebo Dukla – bábkový film z domácej produkcie o tom, čo sa stane, keď ľudskosť prehrá s ideológiou.
vypočujte si rozhovor s režisérom Gejzom Dezorzom:
https://www.plan.art/rubriky/kulturny-zber/babkovy...
Nenechajte si ujsť ani surrealistickú Prometeovu záhradu so živou hudbou od Nathanaela Mevela. Tento krátky film z roku 1988 od legendárneho umelca zo Seattlu, Brucea Bickforda, je inšpirovaný gréckou mytológiou. Prometeus vytvoril z hliny prvých smrteľníkov, zatiaľ čo režisér vytvoril plastelínovú stop-motion plnú temných až snových scén, ktoré vás doslova vtiahnu do deja.
Rodiny s deťmi si budú môcť užiť aj nefilmový program, ako napríklad dva workshopy stop-motion animácie Animuj s Fest Ančou alebo predstavenie Divadla Š.E.M.
Na Fest Anči tento rok premietnu aj filmy slovenského animátora, režiséra, scenáristu a výtvarníka českého pôvodu, Vladimíra Pikalíka. Slovenský filmový ústav vydal Blu-ray nosič s výberom jeho desiatich krátkych filmov, ktoré bude pokrstené na Fest Anči. V Mestskom divadle Žilina premietnu 4. júla o 11:00 výber siedmych filmov z tvorby Vladimíra Pikalíka.
Nová synagóga hostí výstavu Seen od Kathalaluny, ktorá skúma temný les lásky, nenávisti, súdenia a príležitostí – miesto, kde internet ešte nie je mŕtvy. Súčasťou výstavy je rozšírená realita (18+), ktorej obsah môže byť znepokojujúci. Na Stanici Žilina-Záriečie bude naopak vystavená séria ilustrácií s názvom friendships in the times of uncertainty od slovenského dua žijúceho v Berlíne Adam Pol. a Sára Král, ktorá zachytáva momenty priateľstva – tie, ktoré nás držia nad vodou v časoch neistoty.
kde a kedy: Fest Anča do 5. júla v Žiline
Sentimentálna cesta po Paradžanovej planéte
Intímny a vizuálne podmanivý dokumentárny portrét skúma život a odkaz Serhija Paradžanova – jedného z najtajomnejších a najvizionárskejších režisérov svetovej kinematografie. Film prepája dve roviny: historickú realitu Paradžanovho prenasledovania, zachytenú v archívnych materiáloch KGB, výsluchoch a súdnych spisoch, s fantazijným, surrealistickým svetom jeho umenia, v ktorom ožívajú bábky, koláže a marionety ako okno do jeho tvorivej duše. Koncept filmu vychádza z Paradžanových bábok a koláží, ktoré vytváral počas obdobia, keď bol väznený. Tieto drobné artefakty posielal svojim priateľom – Fellinimu, Tarkovskému či Truffautovi. Tieto drobné artefakty, vzniknuté v období osobného utrpenia, sa stali prostriedkom komunikácie aj symbolom vnútornej slobody. Voľba bábky ako hlavnej postavy filmu je preto poctou Paradžanovmu umeniu i symbolickým gestom – umožňuje divákovi nazrieť na svet jeho očami, v ktorých sa realita a fantázia neoddeliteľne prelínajú. Paradžanov život a tvorba sa pohybujú na pomedzí skutočnosti a mýtu, čo film pretvára do podoby poetickej filmovej eseje. V kombinácii s archívnymi materiálmi, spomienkami priateľov a doposiaľ nezverejnenými zábermi ponúka Sentimentálna cesta po Paradžanovej planéte nový pohľad na umelca, ktorého dielo presahuje čas aj kultúrne hranice a dodnes vzbudzuje obdiv, provokuje a podnecuje k zamysleniu.
kde: Kino Lumière, Bratislava
kedy: 5. 7. o 20.00, 6. 7. o 18.20
Pozvanie
Joe a Angela prechádzajú manželskou krízou. Vo chvíli, keď eskaluje ďalšia z ich nekonečných hádok, zazvonia pri dverách tajomní susedia zhora. Angela ich impulzívne pozvala na večeru a manželovi to nepovedala. Zdanlivo obyčajná návšteva sa po úvodnej rozpačitej konverzácii a niekoľkých fľaškách vína začne uberať úplne nečakaným smerom. Réžia: Olivia Wild
z gauča:
Fest Anča aj na DAFilms
programový špeciál predstavuje vybrané filmy z programu festivalu
https://dafilms.sk/program/1830-fest-anca-fake
Ostrov Amrum (DAFilms)
Ostrov Amrum, jar 1945. V posledných dňoch vojny je dvanásťročný Nanning donútený prijať úlohu hlavy rodiny, pretože jeho otec padol do zajatia a mama čaká ďalšie dieťa. Vydáva sa na nebezpečné more loviť tulene, v noci chodí na ryby a pomáha živiť rodinu prácou na neďalekom statku. Napriek ťažkostiam sa mu život na tomto vetrom ošľahanom ostrove javí takmer ako raj. Keď však konečne nastane mier, vyjde najavo, že nepriateľ je oveľa bližšie, než si Nanning dokázal predstaviť. Réžia: Fatih Akin
The Doors: When You're Strange (DVD)
Dokumentárny film o The Doors prináša dovtedy nezverejnené zábery z rokov 1966 - 1971, zobrazujúce obdobie od vzniku kapely až po smrť Jima Morrisona. Režisér Tom DiCillo mieri hlbšie pod povrch ich príbehu a snaží sa zobraziť The Doors ako skupinu, ktorej dôraz na umeleckú slobodu a odmietanie kompromisov boli zdrojom inšpirácie pre celé generácie muzikantov a poslucháčov. Komentár nahovoril Johnny Depp.
Hapka & Horáček: Potměšilí hosté
https://www.ceskatelevize.cz/porady/15603664744-ha...
Z tridsaťročnej spolupráce Petra Hapku a Michala Horáčka vzišlo takmer 100 šansónov a piesní. V televíznom dokumente sa režisér Patrik Ulrich obzerá za spoluprácou tejto originálnej autorskej dvojice, rozkrýva tajomstvo ich úspechu a pripomína zásadné míľniky ich tvorby.
na čítanie:
Michal Horáček: Pozemský prach a Boží dech
Počas štyridsiatich týždňov roku 2025 písal Michal Horáček básne prevažne koncipované ako príhovory alebo rozhovory rozmanitých biblických postáv. Pravidelným rytmom, rýmom a refrénom jeho texty umožňovali budúce zhudobnenie. Postupne tak vznikala zbierka, ktorá vo vybraných štyridsiatich zastaveniach ponúka pohľad na Starý aj Nový zákon nie z náboženskej, ale skôr všeobecne ľudskej a osobnej perspektívy. Cyklus sprevádzajú fotografie Jána Šibíka a doslov evanjelického teológa Miloša Rejchrta. Koncertná verzia zbierky bude mať premiéru v Národním divadle 2. novembra. Za doprovodu Českého národného symfonického orchestra pod taktovkou Stevena Mercuria a sextetu Iva Viktorina árie, balady a šansóny zaspievajú napr.: Michael Kocáb, Iva Bittová, Robert Křesťan, Vojtěch Dyk a ďalší.
Joan Didion: Vlečie sa do Betlehema
Prvá kniha esejí Joan Didion zachytáva USA šesťdesiatych rokov v okamihu, keď sa starý poriadok rozpadá a nový sa ešte len bolestivo rodí. Prvýkrát vyšla v zlomovom roku 1968 a kritika ju označila za jedno z najlepších diel v krajine. Didion píše o San Franciscu, Johnovi Waynovi, Howardovi Hughesovi či o nevinnosti, ktorá sa mení na nepokoj, jazykom zároveň chladným aj hypnotickým. Jej texty nie sú len svedectvom jednej osoby, ale aj presným portrétom krajiny a spoločnosti v stave zneistenia.
Luca Greco: Banksy - Nekonvenční průvodce
Nekonvenčný sprievodca najznámejšími dielami výraznej osobnosti street artu. Hlavné témy, ktorým sa Banksy vo svojich dielach venuje - všetko o jeho umeleckom vývoji a technikách - detailné mapy a ako sa k dielam dostanete - QR kódy s presným umiestnením Banksyho murálov - informácie o dielach, ktoré zmizli, a o tom, kde by sa mohli teraz nachádzať a ďalšie podrobnosti o Banksym a jeho diele.
Jim Morrison: Divočina - Wilderness
Morrison spojil blues-rockovú hudbu s poéziou, na koncertoch často improvizoval a do skladieb vkladal úryvky zo svojej poézie, čím posúval hranice žánru a vytváral nezameniteľný štýl The Doors. Prvý zväzok obsahuje viacero stratených básní z rokov 1966 až 1971.
Jim Morrison: Americká noc
Druhý zväzok Morrisonovej poézie a textov. Materiál obsiahnutý v oboch knihách pochádza predovšetkým z denníkov, zápisníkov, rukopisov a nezaradených, ručne písaných listov. Okrem mnohých básní sú v zbierke obsiahnuté aj Morrisonove zásadné piesňové texty a scenár k nedokončenému filmu Stopár.
na počúvanie:
tip z Pohody:
...než začnú hrať na trenčianskom letisku The Cure zájdite si aj na škótskych The Twilight Sad. Kapela si získala medzinárodné uznanie svojím temne poetickým indie-rockom a na trenčianske letisko prinesie charakteristickú kombináciu melanchólie, energie a úprimnosti, ktorá sprevádza ich tvorbu už od debutového albumu Fourteen Autumns & Fifteen Winters. Kapelu si vybral špeciálne Robert Smith. Na Pohode 2026 sa predstavia v čase, keď kapela pripravuje nový materiál. Koncom októbra 2025 vydali nový singel “Waiting for the Phone Call” a okrem bývalých členov Alexa Mackaya, ktorý momentálne hráva s Mogwai a Davida Jeansa, na ňom počuť aj Roberta Smitha, tentoraz nie ako speváka, ale ako gitaristu. Sám Smith o The Twilight Sad hovorí: „Keby bol svet lepším miestom, hrali by pred väčším publikom, a ja verím, že na to majú.“
8. júla o 19.00
IDLES
Divokú nálož post-punku a živelnej enregie. IDLES sa pohybujú v priestore punku a jeho subžánrov – post-punku, art-punku, s gitarovým nábojom a ostrými riffmi. Súčasne dokážu spojiť drsný zvuk so silným odkazom a humorným (no nie plytkým) prejavom. Ich hudba je gitarová vo svojej podstate – basgitara, dve elektrické gitary a bicie tvoria základ, ku ktorému sa pridávajú spev, efekty a texty s typicky silným “punkáčskym” posolstvom o jednote, identite, toxickej maskulinite, či spoločenskom napätí a triednom rozdelení.
9. júla o 19.45
Ještě jsme se nedohodli - Koncert pre Zogatku
Niektorí ľudia stoja v zákulisí, no bez nich by mnohé dôležité príbehy nikdy nevznikli. Takou bola aj Lenka Zogatová – dlhoročná manažérka, podporovateľka českej a slovenskej alternatívnej scény. Na Pohode si jej pamiatku pripomenieme výnimočným koncertom legendárnej brnianskej kapely Ještě jsme se nedohodli, ktorá patrila medzi jej srdcové kapely.
Ještě jsme se nedohodli vznikli v Brne v roku 1980 pôvodne ako recesistický projekt, no postupne sa stali jednou z najvýraznejších kapiel českej alternatívnej scény. Ich hudba spája drsnú gitarovú poetiku, organizovaný chaos, čierny humor a absurdné texty, ktoré im priniesli kultové postavenie. Nikdy sa nesnažili zapadnúť do oficiálnych štruktúr, vždy si zachovali úplnú tvorivú slobodu a vlastnú cestu.
Aj po viac ako štyroch desaťročiach zostávajú výnimočným fenoménom, ktorý sa len ťažko dá zaradiť do akéhokoľvek hudobného žánru.
10. júla o 17:45
PJ Harvey: Voyager
PJ Harvey avizuje nový album singlom, ktorý vznikol z neobvyklej spolupráce s fyzikom Brianom Coxom, ktorý hudobníčku oslovil, aby skomponovala hudbu k jeho vedeckému projektu. Napokon z toho vznikla atmosférická úvaha o vesmíre a našom mieste v jeho nekonečnom priestore.
"Bola som nadšená z výzvy zložiť pieseň v hlase Voyageru 2," uviedla PJ Harvey. ”Dlho ma fascinovala táto sonda a jej cesta. Premýšľala som nad tým, čo by nám asi povedala, keby mohla prehovoriť. Práve táto myšlienka sa stala inšpiráciou pre ďalší rozvoj skladby.”
Jim Morrison: An American Prayer
...a jedna z mnohých bluesoviek