kosatík, ktorý je autorom mnohých uznávaných historických kníh (spomeňme len životopisy Olgy Havlovej, či Jana Masaryka – syna prvého československého prezidenta) sa v najnovšej knihe venuje postave československých dejín, ktorá na prvý pohľad nevyvoláva nejako zvlášť veľa kontroverzií. Druhý československý prezident bol dokonca v roku 2004 ocenený samostatným zákonom, v ktorom český parlament konštatuje, že sa zaslúžil o štát. Okrem Beneša sa tejto pocty dostalo len T.G. Masarykovi a Václavovi Havlovi.

Už samotný zákon ale tak idylicky nevznikal. Navrhli ho komunisti a členovia sociálnej demokracie. Pravicový senát zákon odmietol a poslanecká snemovňa musela prehlasovať jeho veto. Prezident Klaus zákon ani nevetoval, ale ani nepodpísal. Takže platí bez podpisu Benešovho, takmer nasledovníka v úrade. 

Už táto krátka poznámka ukazuje, že život Edvarda Beneša nebol zďaleka taký jednoznačný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať a jeho štúdium je dôležité pre pochopenie mnohých historických súvislostí vo vývoji prvej, druhej aj tretej československej republiky.

Kosatík hodnotí azda najpozitívnejšie Benešovo pôsobenie počas prvej svetovej vojny a tesne po nej. Jeho odchod do zahraničia a pripojenie sa k Masarykovi rozhodným spôsobom pomohlo vytvoriť skutočné centrum odboja proti monarchii. Nesmierne pracovitý Beneš, bol Masarykovi zásadnou oporou a vo svojej ťažko skrývanej ambicióznosti si od toho sľuboval po návrate do novovzniknutej vlasti premiérske kreslo. Nestalo sa tak najmä pre odpor domácich politických strán, ktorým to Beneš nikdy neodpustil. Mimochodom, tiež jedna z jeho charakterových čŕt.