nebol to len hudobník. Bol to humor, komentár, spôsob premýšľania. Objavoval sa v rôznych podobách, ale nikdy nepôsobil vtieravo. Skôr ako niekto, kto patrí k bežnému dňu. Zapol si rádio – Filip. Večer televíziu – Filip. Nová pesnička, rozhovor, glosa – zase Filip.

Bol nenápadne prítomný v pozadí krajiny. Tak samozrejme, až sa zdalo, že tu bude navždy.

Dnes to mám zakorenené tak hlboko, že keď si pustím Deža Ursinyho, automaticky v tom počujem Filipov klavír.