podľa mňa by mala byť veľká časť beletrie „úniková“ a Pipi dlhá pančucha, tá fontána fantázie, je jeden z najmilších únikov aké som kedy v literatúre zažil. Autorka, Švédka Astrid Lindgrenová (1907 – 1952) geniálne, priam reflexnou terapiou, vyhmatala body, kedy sa každé dieťa, veľké i malé, začne vznášať. S Pipi sa musí identifikovať každý kto ešte celkom nestuhol a nezosivel. 

Pipi je dievča slobodné v plnom význame tohto slova. Dcéra piráta a černošského kráľa, ktorá strávila detstvo na mori, si vlastne robí to čo chce, ale je zároveň silným morálnym imperatívom. Plný počet bodov autorke, ktorá to zvládla bez akéhokoľvek moralizovania. Pipi sa vlastne stále zabáva, či už si strieľa z lekárnika, alebo zachraňuje deti z horiaceho domu. Jej žarty sú niekedy trochu kanadské (epizódku s policajtmi mám obzvlášť rád), ale nadľudskú silu, ktorou je obdarená, využíva v prospech dobra a na zábavu seba a svojich priateľov. Pipi je nesmierne bohatá, ale k hromadeniu vecí má minimálny vzťah. Peniaze míňa väčšinou na darčeky svojim blízkym.