Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Politika do umenia patrí! O politike v hudbe

.marian Jaslovský .kultúra

Opakovane sa v diskusiách stretávame s konštatovaním „politika do umenia nepatrí.“ Je to samozrejme úplná hlúposť, lebo odkedy bolo umenie umením, vždy patrila, takým či onakým spôsobom. Dnes sa budeme venovať hudbe. Veľmi letmo sa pozrieme na históriu a pripomenieme si niekoľko zaujímavých príkladov z minulého a tohto storočia.

Politika do umenia patrí! O politike v hudbe Ilustrácia Adobe Firefly/Autor

poznáte slovenskú hymnu? Zrejme hej. A viete, že to bola protestná – politická pieseň? Janko Matuška ju napísal po protestnom odchode Štúrovcov z Bratislavy. Predstavte si, že by mu niekto vtedy povedal: Ale Janko, politika do umenia nepatrí. Napíš niečo milé, pri čom sa dá oddychovať. O kvetinkách napríklad. Alebo o psíčkoch. O akom zombie horrore to tam píšeš? Alebo francúzska hymna, Marseillaisa. Sotva môže existovať „politickejšia“ pesnička. Jedná sa o revolučnú pieseň slobody, patriotické volanie, ktoré malo mobilizovať všetkých občanov Francúzska do zbrane v boji proti tyranii a invázii vojsk zo zahraničia.

V  tzv. klasickej hudbe sa veľmi s nejakými protestsongami nestretávame, lebo skladatelia boli financovaní buď cirkvou alebo šľachticmi, a nebudem predsa hrýzť ruku, ktorá ma živí. Nejaké prípady sa našli. Napríklad Beethoven venoval pôvodne 3. symfóniu Napoleonovi, ale keď sa ten korunoval za cisára, roztrhal prvú stranu s dedikáciou a premenoval dielo na Sinfonia Eroica. Dá sa povedať, že týmto aktom sa zrodil angažovaný umelec. Wolfgang Amadeus Mozart bol jedným z prvých skladateľov, ktorí sa vzopreli postaveniu obyčajného sluhu v hierarchii šľachty. Verdiho hudba zasa bola priamo motorom národného hnutia.

Dobre, históriu máme bezbolestne za sebou a poďme na to naše staré zlé 20. storočie. Tu sa totiž zrodil pojem protestná pieseň a možno skôr, ako by ste čakali. 

billie Holiday: Strange Fruit

Túto legendárnu pieseň Kráľovná blues Billie Holiday ju prvýkrát spievala v roku 1939 v newyorskom klube Café Society a jej výkon spôsobil šok. Je to protest proti lynčovaniu Afroameričanov na americkom Juhu: To „čudné ovocie“ sú telá visiace zo stromu. Text napísal (biely) básnik Abel Meeropol. Pieseň bola zakázaná v mnohých rádiách, Billie kvôli nej sledovala FBI a za jej interpretáciu bola dlhodobo šikanovaná. 

bob Dylan: Blowin’ In The Wind (cover Bruce Springsteen)

Jeden z najznámejších protestsongov na svete. Dylan v ňom nekričí priame obvinenia (ako v inej slávnej Masters Of War). Text je postavený na sérii otázok o slobode, vojne, rasizme a ľudskej dôstojnosti, na ktoré spoločnosť odmieta odpovedať. Nepodáva riešenia, len ukazuje, že odpovede už existujú, len ich nechceme vidieť. Ako veľa Dylanových slávnych skladieb, má aj táto desiatky a stovky cover verzií, my si dáme túto. Prečo? Lebo „Boss“ Bruce Springsteen dnes zjednocuje protitrumpovských umelcov.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite