boys From Dungeon Lane je 26. album McCartneyho, ak rátame aj nahrávky z Wings a je naozaj skoro až neuveriteľné, ako mlado a sviežo znie. Nie že by som niekedy pochyboval o autorovej invencii, ale predsa len, budúci mesiac oslávi 84. narodeniny a to je vek, kedy sa očakáva prinajlepšom solídny výkon a pred vypočutím sa tŕpne, aby sme nemuseli byť až podmierečne zhovievaví.

Celý album je zasvätený spomienkam na mladosť, tie však nie sú zaliate presladenou škrupinou sentimentality. Pamäť je pre Paula tvorivý materiál. Album je postavený na spomienkach na detstvo v Liverpoole, na Johna a Georgea ešte z čias, keď boli len kamaráti z ulice, nie budúce ikony. Nájdeme tu aj jeden kúzelný psychedelický výlet s „čarovnými hubami“ a nesmierne osobnú a nádhernú poctu jeho mame, ktorá zomrela, keď mal 14 rokov. Popri tom sa objavujú aj intímne piesne o súčasnom živote, o láske v zrelom veku a o tom, ako malé momenty vytvárajú veľké príbehy.

Hudobne je to zmes vkusnej melanchólie a typickej McCartneyovskej energie a radosti (samozrejme nechýba „vyrevaný“ hlas). Skladby sú harmonický originálne –  áno, aj po tých rokoch vie autor ešte vyjsť zo svojho „boxu“ a nebojí sa byť iný ako predtým.