stanislav Dvorský bol vskutku pozoruhodnou a aj košatou osobnosťou českej literárnej a umeleckej scény. Bol básnikom, prozaikom, esejistom, editorom i grafikom (posledné roky života sa staral o grafickú úpravu časopisu Tvar). Debutoval v roku 1967 v časopise Orientace. V tom čase sa zúčastňoval na aktivitách českého postsurrealizmu (okruh okolo Vratislava Effenbergera – predovšetkým okruh UDS), pričom najbližšie mal k vynikajúcemu básnikovi a psychoanalytikovi, žiaľ predčasne zosnulému Zbyňkovi Havlíčkovi, ďalej k básnikovi a prozaikovi Petrovi Královi, a tiež k Ludvíkovi Švábovi, s ktorým ho spájala láska k jazzu, keďže Dvorský bol aj textárom i klaviristom a zúčastnil sa na niekoľkých hudobných jazzových nahrávkach. S Effenbergerom a spol. sa však Dvorského cesty začiatkom 70. rokov rozišli, začala mu prekážať nadvláda ideológie a ustrnulého myslenia: „Z celé té hantýrky, z nového šikování a kolektivizace tvorby a vážně se tvářících her jsem měl prostě hrůzu.“ Počas normalizácie sa aj on stal publikačne personou non grata, no jeho tvorba neustala, hoci sám sa viac začal venovať psychoanalýze, ako hovorí v jednom z rozhovorov v tejto knihe (str. 597). Krátko po Nežnej revolúcii Dvorský spoluzaložil Spoločnosť Karla Teigeho a neskôr sa stal jej predsedom.

Knihu Mezi spodními proudy s podtitulom Eseje, přednášky, studie a jiné texty z let 1964-2019 otvára významná štúdia Z podzemí do podzemí, o českom postsurrealizme 40. až 60. rokov minulého storočia. Dvorský tu prináša mimoriadne cenné poznámky a postrehy k plynutiu tých najskôr veľmi temných a ku koncu vzrušujúco odvážnych čias, s dôrazom na významné osobnosti, akými bol predovšetkým Vratislav Effenberger a z výtvarníkov napríklad Emila Medková. Zaoberá sa aj nadviazaním užších stykov s parížskou surrealistickou skupinou, ktoré však pomerne rýchlo uťal jednak jej rozpad, udalosti z augusta 1968 v Československu a v neposlednom rade aj rozkol vnútri samotných českých postsurrealistov. Okrem Effenbergera sa Dvorský v najobšírnejšej podobe v časti knihy nazvanej Náčrty k portrétům venuje tvorbe Petra Krála, Věry Linhartovej, Karla Teigeho a Zbyňka Havlíčka. Jeho silný vzťah k výtvarnému umeniu v knihe dokazuje hneď niekoľko úvodov k výstavám, či textov do katalógov. 

Veľmi cenný je text V pařížském ateliéru Toyen, keďže Dvorský sa na jeseň 1968 v Paríži s touto slávnou maliarkou zoznámil a českým čitateľom v revue Analogon mohol o rok neskôr sprostredkovať dojmy z jej najnovšej tvorby. Dojmy, ktoré sú sami osebe umeleckým zážitkom.