do galérie:
Jaroslav Prokop: Portrét jedného hudobného festivalu alebo Pezinok 1976
Legendárny Koncert mladosti z roku 1976 (ktorý mal ešte jedno pokračovanie v roku 1977) a jeho atmosféru zachytil v rozsiahlom cykle český fotograf Jaroslav Prokop. Výber je rozdelený do štyroch tematických okruhov - Publikum, Muzikanti, Zákulisie a Noc. Na veľkoformátových fotografiách sa tak môžu spoznať návštevníci koncertu a ukazujú hudobníkov na pódiu aj mimo neho. Mišík, Merta, Varga, Marsyas, Kalandra, Třešňák. Kurátorom a autorom grafického dizajnu je Karel Haloun. Výstava je prvou zo sprievodných podujatí k 50. výročiu prvého Koncertu mladosti, ďalším bude výstava fotografa Jána Štrbu. “Československý Woodstock” sa vráti do Pezinka 27. júna.
kde: Dom kultúry, Pezinok
kedy: od 12.00
Josef Koudelka: INVAZE 68
Legendárny cyklus vznikol počas augusta 1968 v uliciach Prahy a stal sa symbolom odporu a boja za slobodu. Fotografie sa podarilo tajne vyviezť do agentúry Magnum Photos v USA a v roku 1969 boli anonymne publikované v médiách po celom svete, ako autor bol uvedený P. P. – Prague Photographer. „Je zde jen malý kousek toho, co jsem v životě udělal, ale je velice důležitý,“ povedal na vernisáži Josef Koudelka. „Nebyl jsem žádný reportér, ale měl jsem tehdy nutnost fotografovat a reagovat. Fotky nebyly publikovány pod mým jménem. Říkalo se, že jsem ten nejslavnější neznámý fotograf.“ Kurátor Tomáš Pospěch uviedol: „Během několika dnů vytvořil Josef Koudelka monumentální soubor fotografií, který je dnes považován za jednu z nejdůležitějších reportáží 20. století. Ty fotografie nejsou jen historickým dokumentem, ale také silným symbolem odporu proti jakémukoliv vojenskému útlaku a připomínkou toho, že svoboda není samozřejmost.“
kde: Galerie Otakara Kubína, Masarykovo nám. 1/3, Boskovice
kedy: po - so: 8.00 - 17.00, ne: 8.00 - 16.00
Noc múzeí a galérií - https://www.nmag.sk/
do divadla:
AKCIA B – rozprávanie o mlčaní
Akcia B, pretože v nej šlo o byty, sa odohrávala pred sedemdesiatimi rokmi, keď sa len z Bratislavy muselo do 24 hodín až 15 dní vysťahovať vyše 700 rodín do dehonestujúcich podmienok v odľahlých kútov Slovenska, aby „triedni nepriatelia“ uvoľnili byty novým komunistickým kádrom. Hra Petra Pavlaca vznikla priamo na motívy knihy Akcia B Marianny Oravcovej. Ako sa dočítame v bulletine, podľa Pavlaca je kniha „plná nesmierne užitočných citácií z dokumentov (často odtajnených), odkazov, rekonštrukcií a pomohla mi preniknúť do tohto absurdného stroja tak ako žiaden iný materiál. Jej špecifikom je i vhľad do konkrétnych svedectiev cez príbehy, listy, vyjadrenia množstva ľudí, ktorých Akcia B osobne postihla. Súčasťou tejto historickej knihy je však i osobitá filozofická úvaha, ktorá sa stala jedným z kľúčov pre dramatický text. Druhý zdroj pre mňa bola silná osobná skúsenosť pri práci na adaptácii (rozhlasovej a neskôr i divadelnej) knihy Vtedy v Bratislave od Žo Langerovej. Aj ona sa so svojimi dvoma dcérami stala priamou obeťou Akcie B. V čase vzniku adaptácie (2012) som viedol veľa rozhovorov práve s jej dcérami, ktoré mi o všetkých udalostiach rozprávali práve z pozície tých, čo to prežívali a najmä prežívali ako dospievajúce mladé ženy. Ich osobná skúsenosť teda bola pre mňa veľmi silným zdrojom a inšpiráciou pre samotný text, najmä v rovine emócií. Tretí zdroj, inšpirácia, sa mi „pritrafila“ po prečítaní knihy pani Oravcovej, keď som hľadal dramatický kľúč, ako celý tento obrovský balík informácií a zážitkov predstaviť divákom.”
kde: Modrý salón, SND
kedy: 24. 5. o 19.00
V řeči stromu
Inscenované scénické čítanie textu, ktorý skúma neviditeľné a načúva nevyslovenému. Monológ jablone, ktorý hovorí o prepojení sveta stromov, prírody, životného prostredia so svetom ľudským. Réžia: Dodo Gombár
kde: Divadlo Husa na provázku, Brno
kedy: 23. 5. o 19.00
Sandra Kramerová / Klára issovádo kina:
Tri misky
Na prvý pohľad banálna hádka medzi Martou a Antoniom skončí rozchodom. Marta sa uzavrie do seba, avšak náhlu stratu chuti do jedla nemôže ignorovať. Nádejný šéfkuchár Antonio sa vrhne do práce. Hoci sám inicioval rozchod, nedokáže na bývalú lásku zabudnúť. Keď Marta zistí, že strata apetítu súvisí viac so zdravím než s bolesťou z rozchodu, všetko nadobudne novú príchuť: jedlo, hudba, túžba aj presvedčenie o správnosti vlastných rozhodnutí. "Tri misky kladú publiku jednoduchú, ale zároveň veľmi komplexnú otázku – Čo to znamená naozaj žiť? Tri misky sú mojou vnútornou krajinou, príbehom ženy, ktorá sa vyrovnáva s dvoma paralelnými udalosťami: čelí bolestnému rozchodu a nezvratnosti osudu. Chcela som nežne a citlivo opísať Martinu cestu na pozadí súčasného Ríma, pretože je príkladom, že rozlúčka môže byť vznešená a aj v bolesti je miesto pre radosť,’‘ hovorí režisérka Isabel Coixet. Na príbehu Marty ukazuje, že aj v procese lúčenia existuje dôvod na radosť. Tri misky sú síce príbehom o láske, ale predovšetkým o láske k životu. Isabel Coixet nám pripomína, aby sme čas, ktorý máme, využili naplno. Môže sa totiž kedykoľvek skončiť.
z gauča:
Božská Sarah Bernhardt (HBO Max)
Paríž, 1896. Sarah Bernhardt je farebnejšia ako sám život a je uragánom protikladov. Ovládajú ju prchavé nálady a vypäté emócie, dokonca sama seba súdi z nemocničného lôžka. A čo už je v 19. storočí vhodnejší čas na návrat k jej prelomovej hviezdnej kariére, než obdobie, keď sa zotavuje po operácii? Dekadentný životopisný film Guillauma Niclouxa je vizuálnym zážitkom: od výletov do exotických zverincov až po pohlcujúce aféry zostáva Božská po celý čas rovnako okázalá ako rozmarná. Sarah Bernhardt, mecenáška Alfonsa Muchu, priateľka Victora Huga a „malá hviezda“ Alexandra Dumasa, sa vzoprela spoločenským očakávaniam, zbožňovala vypäté scény javiskovej smrti a šokovala svoj kláštor, v ktorom bola vychovaná pre život mníšky, tým, že vystrojila pohreb svojej jašterici.
Návrat domov – Marina Abramović a jej deti (DAFilms)
„Pochádzam z temného miesta, z Titovej Juhoslávie,“ uvádza srbská performerka Marina Abramović v úvode filmu zachytávajúceho jej dojemný návrat. Námetom filmu je jej putovná retrospektívna výstava, nazvaná Upratovačka, ktorá sa končí v Belehrade, jej rodnom meste. Autorka sa zamýšľa nad celým svojím životom: nad dilemami z čias jej belehradskej mladosti, nevydarenými románikmi a zvláštnym druhom osamelosti. V centre stojí fenomén opakovania. Kto sú jeho aktéri? Réžia: Boris Miljković
na čítanie:
Ursula Parrott: Exmanželka
New York, rok 1924. Peter a Patricia majú všetko, čo má mať moderná dvojica: obaja pracujú, pijú koktaily, fajčia cigarety a veria v úprimnosť dokonca aj v otázke vernosti, až kým v ňu jeden z nich veriť neprestane.
Patricia, úspešná reklamná copywriterka, sa po rozvode ocitá sama v meste tajných barov počas prohibície, nočných klubov a nekonečných večierkov. Začína odznova – tentoraz ako exmanželka. Medzi rannými aspirínmi, návštevami telocvične a rozhovormi s priateľmi sa pokúša pochopiť, čo znamená byť slobodnou ženou v dobe, keď sa sukne síce skracujú, ale pravidlá stále píšu muži.
Román sa po anonymnom vydaní v roku 1929 okamžite stal bestsellerom a škandalizoval džezový vek. Ursula Parrott v ňom s chladnou presnosťou a bolestnou úprimnosťou zachytáva nielen pulzujúci Manhattan, ale aj ti-ché izby, lekárske ordinácie, osamelé rána a krehké nádeje. Drsný, inteligentný a prekvapivo súčasný román o láske, strate, ženských ilúziách a odvahe začať znova.
Radek Wollman: Krev kruh černá
Koniec deväťdesiatych rokov. Praha. Svet, ktorý sa po revolúcii ešte len hľadá. Ulice zapĺňajú subkultúry, protesty aj násilie. Neonacisti útočia na každého, kto nezapadá do ich predstáv. Strach sa stáva súčasťou každodennej reality. A proti nemu sa dvíha odpor. Ľavicová scéna sa organizuje, squaty ožívajú, demonštrácie silnejú. Román ponúka intenzívny a nekompromisný pohľad do tejto éry. Zachytáva každodennosť punkových koncertov, stretov v uliciach i hľadanie vlastného miesta vo svete, ktorý je rozpoltený medzi ideálmi a realitou. Zároveň prepája vtedajšie skúsenosti s témami, ktoré rezonujú aj dnes – rasizmus, identita, autenticita a politické konflikty. Príbeh doby, keď sloboda nebola samozrejmosťou – a kedy sa o ňu bojovalo každý deň.
Josef Topol: Kočka na kolejích
V Topolovej poetickej hre vedú na opustenej vlakovej zastávke dialóg dvaja mladí ľudia Évi a Véna, ktorí čakajú na vlak. Preberajú svoje pohľady na ich sedemročný vzťah a rozdielne predstavy o spoločnej budúcnosti. V rade emocionálne vypätých momentov hľadajú slobodu a lásku vo svete plnom neistôt. Jedna z vrcholných drám šesťdesiatych rokov.
na počúvanie:
David Eugene Edwards: Mercurial Silence
Po spoluprácach so skupinami 16 Horsepower a Wovenhand či s Alexandrom Hackem z Einstürzende Neubauten sa David Eugene Edwards vydal na sólovú dráhu. Zatiaľ čo jeho debutový album bol introspektívnejší, s minimom inštrumentácie a stále charakteristický “kazateľským” Edwardsovým spevom, na novom albume je zvuk oveľa bohatší a ponúka množstvo fúzií. Stále ale zostáva verný folk noire. Edwards vytvoril jedinečný temný gotický pohľad na folkovú hudbu, ktorý sa vyznačuje pulzujúcou atmosférou, poetickými textami plných symbolov a metafor... a Edwardsovým nezameniteľným vokálom púštneho proroka. Na novom albume prepája gothic folk s elektronickými prvkami a ďalšími hudobnými štýlmi ako industrial, darkwave, world music, to všetko postavené na výrazných beatoch. Energia a mystérium.
Longital a Arvo Pärt
V rámci festivalu SLovO aleBO huDbA (Banská Štiavnica, Art Café) v sobotu zahrajú Longital a pred koncertom bude Dano Salontay spolu s Petrom Zagarom diskutovať o Arvovi Pärtovi.
Rozprávanie o najhranejšom žijúcom skladateľovi contemporary music so skladateľom Petrom Zagarom (a to v kontexte knihy Arvo Pärt: čas čakania) si môžete vypočuť aj doma na plan.art:
https://www.plan.art/podcast/(ne)svaty-minimalista...
...a aj rozhovor so Shinou a Danom o novom albume Longital Krajina beží dolu vlastným brehom, z ktorého dnes určite niečo zahrajú:
https://www.plan.art/plan/sound-plan/longital
„Všetko, čím môžem byť, som ja – ktokoľvek to je.“
– Bob Dylan
Bob Dylan v nedeľu oslávi 85. narodeniny a my ho prepojíme s “československým Woodstockom” Koncertom mladosti, na ktorom vystúpili aj Marsyas a možno zahrali aj tento cover Dylanovej skladby I´ll Keep It With Mine, ktorú Dylan nazval „baladou o priateľstve“ so „sladkým, žalostným vokálom“
Petr Kalandra mal vo svojom repertoári (sólo, s Hutkom či ako člen Čundrground, Marsyas aj ASPM) cover dylanovky Like a Rolling Stone, (Zdeněk Rytíř nahradil výraz pre tuláka “rolling stone” slovným spojením “solnej sloup”)
...a ešte cover skladby A Hard Rain's a-Gonna Fall - Robert Křesťan & Druhá Tráva