chlapci tam všeličo vystrájajú, ale všetko je vraj konsenzuálne. Pekná inšpirácia k ďalším kremeľským výletom. Nášmu výletníkovi budú určite blízke aj ďalšie dva nové filmy v kinách. Jeden je o doktorovi, ktorý mal rád socializmus (národný), prekrúcal dejiny a hoci ubližoval iným, najväčšiu obeť robil zo seba. V druhom je tiež socializmus, tentoraz tradičný internacionálny (všetky socializmy sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie). Konkrétne ide o animovanú adaptáciu slávnej antiutopickej bájky o zvieratkách na farme.

film týždňa: Mengeleho zmiznutie

Preč sú tie krásne časy, keď sa Josef mohol naplno venovať svojej práci, ktorá ho úprimne napĺňala. Iste, robil nehumánne pokusy na ľuďoch, ale boli výhradne z podradnejších rás. Teraz sa namiesto slávy a uznania musí skrývať po dierach v Južnej Amerike ako nejaká krysa. Zdravie odchádza, kĺby neslúžia, ani tá pravica sa už nezdvíha ako kedysi. A keď ho po rokoch konečne navštívi syn, namiesto obdivu počúva len o tom, čo si na neho povymýšľali Židia. Život skrátka nie je fér.

Mengeleho zmiznutie nie je klasický film o nacistickom zločincovi, ale pohľadom do hlavy človeka, ktorý nikdy necítil vinu. Úvodná scéna zo súčasnej Brazílie, kde študentom anatómie ukazujú kostru údajne patriacu Mengelemu, je krásne ironická – jeho pozostatky napokon slúžia vede, ktorou kedysi ospravedlňoval vlastné zverstvá. Film je rozprávaný z jeho perspektívy, no neobhajuje ho. Len necháva zaznieť všetky racionalizácie a sebaklamy, ktorými sa vyviňoval. A práve v tom je najsilnejší: ukazuje, ako si človek dokáže vybudovať vnútorný systém, v ktorom je vždy nevinný. Žiadna ľútosť, len sebaľútosť.