účastníci a účastníčky konferencie zdôraznili potrebu systematického monitorovania stavu umeleckej slobody aj posilnenia európskej spolupráce. Jedným z hlavných bodov programu bolo predstavenie draftu Európskeho zákona o umeleckej slobode, ktorý má chrániť kultúrne prostredie pred politickými zásahmi.
„Bratislava sa vďaka konferencii Otvorená Kultúra! už druhý rok po sebe stala významným centrom dialógu o kultúrnych politikách a umeleckej slobode. Uplynulé dva dni, ktoré sme strávili v podnetných medzinárodných diskusiách, nám potvrdili, že iniciatíva Otvorená Kultúra! sa z občianskej platformy postupne stáva relevantným partnerom pre odbornú aj politickú diskusiu o budúcnosti kultúry na Slovensku aj v Európe,“ zhodnotil Matej Drlička, organizátor 2. ročníka Medzinárodnej konferencie Otvorená Kultúra!
Plán obnovy a odolnosti kultúry ukázal zhodu
Prvý deň konferencie bol venovaný téme Plánu obnovy a odolnosti kultúry (POOK), ktorý pripravila platforma Otvorená Kultúra! spolu s viac ako 100 odborníkmi a odborníčkami.
Ide o rozpracovaný plán s desiatkami konkrétnych opatrení a riešení, ktoré sú pripravené ako praktický návod pre budúce vedenie ministerstva kultúry. Ich cieľom je zastaviť deštrukciu kultúrneho ekosystému, naštartovať obnovu a posilniť jeho odolnosť.
Najväčší záujem v prvý deň konferencie vzbudila diskusia o jednotlivých krokoch Plánu obnovy a odolnosti kultúry so zástupcami opozičných politických strán. Na diskusii vystúpili Zora Jaurová (Progresívne Slovensko), Richard Kráľovič (KDH), Natália Milanová (Hnutie Slovensko), Dorota Nvotová (Demokrati) a René Parák (SaS).
Šimon Lupták
„Cítime posun, zlepšovanie spolupráce a otvorenosť k dialógu. Sme radi, že zástupcovia a zástupkyne politických strán sú otvorení verejne diskutovať o obsahu POOK a najmä, že si vážia neplatenú prácu, ktorú na dokumente urobili desiatky odborníčok a odborníkov. Ukázalo sa, že mnohé z navrhovaných krokov majú širokú zhodu naprieč politickým spektrom, ale čo najdôležitejšie je pre nás to, že sa vôbec začína viesť systematická verejná diskusia o kultúrnych politikách,“ zhodnotila diskusiu Ivana Laučíková z platformy Otvorená Kultúra!, ktorá je tiež koordinátorkou Plánu obnovy a odolnosti kultúry.
V EÚ nič nie je nemožné
Druhý deň konferencie patril európskemu kontextu a diskusiám o potrebe, tvorbe a príprave Európskeho zákona o umeleckej slobode. Myšlienka, ktorá vznikla na prvom ročníku konferencie a ktorú zadefinovala Bratislavská deklarácia, už dostala reálne kontúry a prvý draft.
Zmienka o potrebe Európskeho zákona o umeleckej slobode sa už dostala aj do strategického dokumentu Európskej komisie Kompas pre kultúru.
Odborníčky a odborníci v rámci diskusií na konferencii prezradili, že Európsky zákon o umeleckej slobode by sa mohol opierať o fungovanie vnútorného trhu EÚ.
„Aj keď kultúra zostáva primárne v kompetencii členských štátov, umelecká činnosť sa dá chápať ako poskytovanie služieb či tovaru. Ak národné zásahy bránia voľnému pohybu a spolupráci, Európska únia má právomoc konať, podobne ako to urobila v oblasti médií. Kľúčové bude presvedčiť Európsku komisiu o potrebe legislatívy a preukázať, že obmedzovanie umeleckej slobody vytvára reálne prekážky na európskom trhu,“ objasnila Kersty McCourt, právnička v oblasti ľudských práv z organizácie Artistic Freedom Initiative.
Prípadné prijatie Európskeho zákona o umeleckej slobode by prinieslo viacero zásadných zmien. Členské štáty by museli zosúladiť svoje zákony s európskymi pravidlami, jednotlivci by sa na tieto pravidlá mohli priamo odvolávať pred súdmi a Európska komisia by dohliadala na ich dodržiavanie.
Šimon Lupták
Cieľom pripravovaného rámca je obsiahnuť celé spektrum umeleckej činnosti – od výtvarného umenia cez literatúru a hudbu až po film – a vytvoriť komplexné pravidlá pre fungovanie kultúrneho prostredia v Európe.
„V Európskej únii nie je nič nemožné, ak existuje vôľa členských štátov a dostatočný spoločenský dopyt. Európska komisia nevníma partnerov len vo vládach, ale aj v kultúrnom sektore a občianskej spoločnosti. Fungujeme na princípe spolupráce a dialógu,“ zdôraznil v rámci diskusie Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Ako by mohol vyzerať Európsky zákon o umeleckej slobode
Diskusie načrtli aj hlavné piliere pripravovaného zákona. Prvým je podpora umeleckého výstupu a pluralitného kultúrneho prostredia, ktoré je základom pre rozmanitosť a slobodu tvorby.
Druhým pilierom je sloboda umeleckého a kultúrneho vyjadrenia a nezávislosť kultúrnych inštitúcií. Tá zahŕňa transparentné a predvídateľné pravidlá napríklad pri prideľovaní grantov či menovaní a odvolávaní vedenia inštitúcií.
„Cieľom je vytvoriť taký rámec, aby napríklad v budúcnosti nemohol minister/ka kultúry svojvoľne a bez vysvetlenia niekoho dosadiť do funkcie. V takom prípade by bolo možné poukázať na to, že ide o porušenie základných procesných pravidiel stanovených v akte o umeleckej slobode,“ dodala Kersty McCourt.
Šimon LuptákKersty McCourt na konferencii Otvorená Kultúra!
Ďalším pilierom je posilnenie spolupráce v rámci vnútorného trhu EÚ a podpora mobility v kultúrnom sektore. Súčasťou draftu zákona je tiež otázka ochrany a bezpečnosti umelcov a umelkýň, vrátane jednoduchšieho prístupu k vízam a ochrany tvorcov prichádzajúcich do Európy z krajín mimo EÚ.
Medzinárodná konferencia Otvorená Kultúra!
Prvý ročník konferencie sa konal v roku 2025 a predstavoval prvú odbornú konferenciu o kultúre a kultúrnych politikách na Slovensku organizovanú občianskou spoločnosťou.
Konferencia vytvorila precedens pre otvorenú diskusiu o kultúrnej politike vedenú zdola samotnou kultúrnou obcou a stala sa impulzom pre európske iniciatívy na ochranu umeleckej slobody – najmä prijatím Bratislavskej deklarácie a iniciovaním Európskeho zákona o umeleckej slobode.
Druhý ročník organizovala platforma Otvorená Kultúra! v spolupráci s odbornými a obsahovými partnermi: Anténa – sieť pre nezávislú kultúru, Artistic Freedom Initiative, Culture Action Europe, European Theatre Convention, OSN, Opera Europa, PEARL – Live Performance Europe, Resistance Now! Together, Via Iuris, Wiener Festwochen a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Záštitu nad podujatí prevzal Európsky parlament, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku aj hlavné mesto Bratislava.