do galérie:
denisa Lehocká: Bez názvu 2026
Tvorba Denisy Lehockej sa vyznačuje špecifickým ponorom do priestoru a času, pričom jej priestorové koláže a jedinečné inštalácie reagujú na konkrétny priestor – v tomto prípade na podzemný industriálny priestor bývalého skladu potravín pod Galériou FOR MAAT pri stanici. Základom inštalácie je organická expanzia objektov do prostredia, ktorá zahŕňa aj komplexnú, imerzívnu telesnú skúsenosť diváka založenú na pohybe, zmyslovom vnímaní a pozornosti. Aktuálny výstavný projekt pracuje najmä so subjektívnou pamäťou a osobným príbehom autorky. Denisa Lehocká sa narodila v Trenčíne, no kvôli štúdiu ho musela veľmi skoro opustiť, pričom sa cítila nepripravená a násilne vyňatá z bezpečného prostredia. Vo svojej tvorbe spracúva túto traumatickú skúsenosť, pocit vykorenenia a prázdna, ale aj návrat do rodného mesta, ktoré sa medzitým výrazne zmenilo, pričom uvažuje nad odcudzením a možnosťami jeho prekonania.
kde: Priestor pod Galériou FORMAAT, Železničná 3, Trenčín
kedy: pi - ne: 15.00 - 18.00
juraj Behún: Factory People
Výstavná koncepcia 20 plagátov sleduje predstavenie kľúčových ľudí z prostredia Warholovej legendárnej Factory, ktorí boli jej súčasťou a formovali dejiny umenia druhej polovice 20. storočia. Factory People. Je o Andyho ľuďoch, ktorí sa intenzívnejšie pohybovali vo Warholovej legendárnej Factory. Tí, ktorí sa v tomto ateliéri kráľa pop-artu aj kreatívne realizovali, väčšinou po sebe nechali nezmazateľnú stopu významu ich tvorby minimálne v kontexte americkej histórie druhej polovice 20. storočia. Či už to boli hudobníci, herci, filmári alebo spisovatelia, bez ohľadu na pohlavie či vek, boli súčasťou undergroundového priestoru Factory, ktorý bol tak dominantný v ére Andyho Warhola, že aj v súčasnej dobe by sme len ťažko našli priestor s tak výrazným kultúrno-umeleckým významom.
kde: Vihorlatská knižnica, Kukorelliho 34, Humenné
kedy: po - pi: 8.00 - 17.00, so: 9.00 - 12.00
hilma af Klint: Les peintures du Temple (1906-1915)
Hilma af Klint už v roku 1906, dávno pred Kandinským alebo Malevičom, vytvorila odvážne kompozície, v ktorých žiarivé farby, geometrické tvary a organické motívy predznamenali hlavné prúdy moderného umenia. Špirály, kruhy a lúče svedčia o úplnej slobode tvorby a dávajú jej obrazom univerzálny a nadčasový rozmer. Pri tejto príležitosti Grand Palais a Centre Pompidou predstavujú jej cyklus Maľby pre chrám (1906 – 1915), vrátane monumentálnej série Desať najväčších. Výstava tiež zdôrazňuje viaceré zdroje jej inšpirácie (ezoterizmus, ľudové umenie, vedecká kultúra) a skúma dlho prehliadanú úlohu žien v dejinách moderného umenia. Hilma af Klint sa rozhodla utajiť svoje abstraktné diela a nechala ich zapečatené, predstavené mohli byť až dvadsať rokov po jej smrti. Až v roku 1986 tak bolo dielo Hilmy af Klint konečne predstavilo verejnosti. Umelkyňa, ktorá predbehla svoju dobu a prekračuje hranice medzi umením, vedou a spiritualitou.
O Hilme af Klint si prečítajte v rozhovore s galeristom Davidom Vodom: https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/hilma-...
kde: Grand Palais, 17 Avenue du Général Eisenhower, Paríž
kedy: ut - ne: 9:30 - 20:00, v piatok do 22:30
do divadla:
škorpión
Surová rodinná dráma postupuje od vrcholu moci cez zákulisné dohody, zrady a tiché, internalizované násilia až po momenty, keď sa hranica medzi realitou, spomienkou a halucináciou prestáva dať rozoznať. Škorpión nie je len generačnou drámou, ale aj výpoveďou o mužskosti postavenej na výkone, kontrole a systematickom popieraní zraniteľnosti. Otvára témy starnutia, demencie, sexuality v starobe, ale aj každodenného, normalizovaného násilia ukrytého v jazyku vtipov, pracovných a rodinných dohôd či vzájomného ponižovania. Dielo originálne spája rodinnú drámu s kritickým pohľadom na spoločenské pomery a presne mapuje postsocialistickú transformáciu moci: od dravej privatizácie cez rodinný kapitalizmus až po súčasné formy ekonomickej a symbolickej nadvlády. Réžia: József Czajlik
kde: Mestské divadlo, Žilina
kedy: 16. 5. o 19.00
mizející muž
Tanečno-hudobná výpoveď o neustálej potrebe stimulácie, unikania a zároveň hľadania prítomného momentu. Komorný dvojvečer tanečníka Andreja Štepitu a hudobníka Štěpána Janouška predstavuje autorský sólový projekt dvoch výrazných tvárí Farmy v jaskyni rozvíjajúci sa v liminálnom priestore medzi pohybom a zvukom. Muž-sprievodca sa vydáva na cestu, ktorej trasa vzniká až pod jeho krokmi. Zdieľa so všetkými tak veľa, že zabúda, kým je on sám. Nemôže čakať, ale potrebuje, aby ste ho nasledovali. Dokážete s ním udržať tempo? Hudobná kompozícia sa stáva performatívnou úvahou o tom, čo dnes znamená byť – a postupne miznúť. Prítomnosť sa mení na neprítomnosť, zvuk na pamäť a ľudské gesto na digitálnu stopu. Volanie po pokoji, ktorý nikdy nepríde. Pieseň o nekonečnom hľadaní, o túžbe ísť, aj keď už nie je kam.
kde: Centrum současného umění DOX, Poupětova 1, Praha
kedy: 17. - 19. 5. o 19.00
do kina:
pillion
Plachý a introvertný Colin žije nenápadný život na okraji Londýna, kým nestretne charizmatického motorkára Raya. Náhodné stretnutie ho vtiahne do prostredia intenzívnej príťažlivosti, moci a presne daných pravidiel. Colin v novom vzťahu hľadá blízkosť a istotu, no postupne naráža na hranice vlastnej túžby aj sebahodnoty. Colin žije rutinný život na londýnskom predmestí. Dni trávi v práci a každú nedeľu v krčme spieva s otcovým holičským kvartetom v lodičkách a motýlikoch. Milý, ale hanblivý Colin býva doma so svojím otcom Peteom a mamou Peggy, ktorá je v poslednom štádiu rakoviny a neustále sa nežne snaží Colinovi dohodnúť rande. Jeho život sa zmení vo chvíli, keď ho osloví Ray, tajomný člen motorkárskeho gangu. Ray je dominantný alfa samec – neuveriteľne pekný, silný no emocionálne ľahostajný. Colin sa do neho zamiluje, odsťahuje sa do jeho domu a robí všetko čo Ray od neho vyžaduje.
film v divadle - divadlo vo filme
Cyklus premietaní krátkych slovenských dokumentárnych filmov vytvorených najmä v prostredí Filmovej fakulty VŠMU za účasti ich autoriek a autorov, s priestorom na diskusiu a osobné rozhovory.
spoveď
Réžia: Rebeka Bizubová – Slovensko, 2023 – 29 minút
Osobná filmová výpoveď režisérky, ktorá otvára tému sexuálneho obťažovania v cirkvi. Film sa vracia k obdobiu pred traumou a hľadá odpovede na otázky odvahy, mlčania a možnosti oslobodenia sa prostredníctvom pravdy. Americká Akadémia filmových umení a vied ho ocenila študentským Oscarom v kategórii dokument.
ako počúvať fontány
Réžia: Eva Sajanová – Slovensko, 2023 – 14 minút
Experimentálny dokument o verejnom priestore, deštrukcii kultúry a “unavených fontánach”. Film sa pýta, čo by sa stalo, keby fontány prehovorili a odhalili pamäť miesta i spoločenskú atmosféru, ktorá ich obklopuje.
otrávená studňa
Réžia: Radek Ševčík – Slovensko, 2023 – 14 minút
Monochromatické dokumentárne requiem reagujúce na teroristický útok v Bratislave 12. 10. 2022. Film reflektuje stav spoločnosti po tragédii, pocity LGBTI+ komunity a metaforu “otrávenej studne” ako symbolu pretrvávajúcej netolerancie.
vale Tudo
Réžia: Tereza Smetanová – Slovensko, 2023 – 38 minút
Portrét slovenskej MMA zápasníčky Lucie Krajčovič. Film sleduje náročné prepojenie profesionálneho tréningu, osobného života a psychologickej prípravy na zápas, pričom skúma cenu výkonu a hranice fyzickej i mentálnej odolnosti.
nech žije smrť!
Réžia: Robert Mihály – Slovensko, 2021 – 20 minút
Reportážny dokument zachytávajúci protivládne demonštrácie 17. novembra 2020. Film pracuje s dystopickým rámcom a komentárom postavy v ochrannom obleku, pričom analyzuje atmosféru strachu, napätia a spoločenskej polarizácie.
divadlo bez okien
Réžia: Dominika Tarinová – Slovensko, 2023 – 22 minút
Dokumentárny portrét divadelného kolektívu, ktorý zostáva v meste počas vojnového konfliktu. Film sleduje autentické výpovede a každodennosť tvorcov, pre ktorých sa divadlo stáva útočiskom i formou odporu.
kde: DPOH Mestské divadlo, Bratislava
kedy: 16. 5. o 19.00
z gauča:
architekt (HBO Max)
Príbeh učiteľa architektúry z Kodane, ktorý prekvapil celý svet i sám seba, keď zvíťazil v architektonickej súťaži o jeden z najznámejších súčasných symbolov Paríža. Rok 1983. Je vyhlásená architektonická súťaž o novú dominantu Paríža, ktorá sa má stať symbolom modernej štvrte La Défense. Súťaže sa zúčastnia najväčšie medzinárodné architektonické firmy a prekvapivo vyhráva neznámy učiteľ architektúry Johan Otto von Spreckelsen so svojím projektom Veľký oblúk – La Grande Arche. Do tejto chvíle tento 50-ročný Dán postavil len štyri budovy: svoj domov a tri malé kaplnky, život zasvätil predovšetkým výučbe a hľadaniu rovnováhy medzi priestorom, svetlom a dušou človeka. Jeho Veľký oblúk je prostý, geometricky čistý, inšpirovaný ideou brány k nebu. Film sleduje, ako sa Otto vyrovnáva s tlakom politikov, úradníkov i médií a s vlastnými pochybnosťami, či je možné zostať verný duchovnej vízii uprostred sveta kompromisov. Stavba, ktorá mala byť symbolom harmónie, sa postupne mení na zrkadlo jeho vnútorného zápasu. Réžia: Stéphane Demoustier
karamazovi (DAFilms)
Príbeh sa odohráva v súčasnom Poľsku. Do Krakova prichádza skupina pražských hercov na čele s režisérom hry, aby na alternatívnom festivale v netradičnom priestore oceliarní uviedla adaptáciu Dostojevského hry Bratia Karamazovovci, ktorej základom je vyšetrovanie otcovraždy.V divadelnej dráme nabitej emóciami – láskou, žiarlivosťou, nenávisťou – sa riešia otázky viery, nesmrteľnosti a spásy ľudskej duše. Na pozadí divadelnej skúšky sledujeme osudy hereckého súboru, komické príbehy hercov a režiséra. Do deja zasahuje aj osobná tragédia jedného z divákov, ktorý prejaví nezvyčajné želanie: poprosí hercov, aby zahrali len pre neho. Skúška sa tak premení na strhujúce predstavenie, v ktorom herci vystupujú pre jediného diváka. Náhle najväčšia dráma neprebieha na javisku, ale v hľadisku...
...aj o tomto filme sa rozprávame v našom podcaste s dramatikom a režisérom Petrom Zelenkom, a tiež o humore - ako sa rokmi zmenilo jeho vnímanie, prijímanie a ako sa s ním teraz pracuje v divadle a vo filme. O humore, láskavom i krásne nekorektnom, aj o tom, prečo Petr Zelenka nemôže písať politický kabaret
https://www.plan.art/podcast/smiat-sa-dovolene...-...
na čítanie:
maría Elísabet Bragadóttir: Izba v inom svete
Debutová zbierka poviedok vychádzajúcej hviezdy islandskej poviedky. María Elízabeth zaujme čitateľov sviežou, nevtieravo feministickou perspektívou a záberom najmä na život mladej generácie.
václav Havel: V noční tramvaji
Súbor štrnástich esejí a prejavov, s predslovom Jáchyma Topola, by sa tiež mohol volať "Všetko, čo ste si chceli prečítať, aby ste spoznali Václava Havla a nevedeli, odkiaľ začať”. A prečo práve v nočnej električke? Odpoveď nájdete v jednom z Dopisů Olze: "Milá Olgo, už mnoho let, kdykoli přemýšlím o odpovědnosti nebo se o ní s někým bavím, přichází mi na mysl jeden triviální příklad: nastoupím v noci do zadního vozu tramvaje, abych se svezl jednu stanici. Ve voze nikdo není, ani průvodčí, protože jízdné se platí vhozením mince do příslušné schránky (teď už se v pražských tramvajích, pokud vím, tenhle systém samoobsluhy nevyskytuje). Vhodit minci do schránky tedy mohu i nemusím: nevhodím-li ji tam, nikdo to neuvidí, nikdy nikdo se to nedozví, nikdy nikdo mne nebude moci z tohoto přestupku usvědčit. A tu se přede mnou, bez ohledu na to, kolik mám peněz, otevírá velké dilema: vhodit, či nevhodit?”
pavel Kosatík: O tom Benešovi
Edvard Beneš nežije už dlhšie ako trištvrte storočia, napriek tomu zostáva predmetom toľkých debát a polemík ako žiadny iný novodobý český politik.
Zaslúžil sa o vznik prvého československého štátu v roku 1918, dvakrát (v rokoch 1938 a 1945-1948) sa ale tiež podpísal na zániku demokracie u nás. Je vinníkom zodpovedným za to, že mnoho ľudí u nás dodnes k demokracii ťažko hľadá vzťah? Budeme sa donekonečna hádať o tom, či bol štát s toľkými menšinami vymyslený ako životaschopný, či sme sa namiesto Mníchova nemali brániť, či bol v poriadku odsun Nemcov, či bolo správne orientovať štát namiesto k Západu na Sovietsky zväz atď.? Autor sa domnieva, že trám spojených s Benešovým menom sa môžeme zbaviť, dávne chyby neopakovať a vytvoriť si k štátu lepší vzťah, než máme zdedený - a snaží sa preto o nový pohľad na hrdinu, bez predsudkov.
na počúvanie:
3x soundtrack
miles Davis - Ascenseur pour l’échafaud
Miles Davis nahral soundtrack k filmu Louisa Mallea z roku 1958 Výťah na popravisko počas dvoch večerov v decembri 1957 naživo v parížskom klube St-Germain. Skladba je čistou improvizáciou a vychádza z niekoľkých základných harmonických sekvencií, ktoré Davis vymyslel po súkromnom premietaní filmu. Hudobníci Barney Wilen, René Urtreger, Pierre Michelot a Kenny Clarke, ktorí o premietaní nevedeli, boli prekvapení pokojom a sebavedomím Milesa Davisa, ktorý sa správal, akoby presne vedel, čo chce hrať a čo sa od neho očakáva. Louis Malle hudobníkom vysvetlil, že hudba by mala byť v jasnom kontrapunkte k obrazu, a preto ich povzbudil, aby sa nikdy nepokúšali svojou hrou ilustrovať dej. Počas nahrávania sa premietali dvadsať až tridsaťsekundové ukážky z filmu, počas ktorých skupina veľmi voľne improvizovala na základe stručných pokynov od Milesa Davisa, pričom sa zameriavala najmä na atmosféru. Necelé tri hodiny stačili na nahranie asi päťdesiatich minút hudby, z ktorých osemnásť bolo napokon použitých vo filme. Podľa Milesa Davisa jediným skutočným problémom, s ktorým sa počas nahrávania stretol, bolo prispôsobenie hudobných sekvencií chôdzi Jeanne Moreau, ktorej podľa hudobníka veľmi chýbal rytmus. Skrytý klenot v katalógu Milesa Davisa.
living The Dream - Music From The Films Of David Lynch
Starostlivo zostavená kompilácia vzdáva hold nezameniteľnému zvukovému vesmíru jedného z najvizionárskejších režisérov. Album obsahuje sedemnásť skladieb z filmov a seriálov Davida Lyncha, ktoré pokrývajú žánre od soulu, rock 'n' rollu, popu, blues, jazzu až po klasiku. V Lynchových filmoch zohráva hudba určujúcu úlohu a táto kolekcia odráža Lynchov inštinkt pre osobitý, emocionálne nabitý výber, kde známe piesne v jeho filmoch nadobúdajú nový význam. Kompilácia zachytáva šírku hudobnej palety a jej trvalý vplyv na Lynchovo rozprávanie príbehov. Keď krása a nepokoj koexistujú v hypnotickej rovnováhe. Album uzatvára skladba Sinnerman od Niny Simone, ktorá zaznela vo filme Inland Empire.
the Death Of Bunny Munro
Soundtrack k originálnemu seriálu Smrť Bunnyho Munroa od Nicka Cavea a Warrena Ellisa je teraz k dispozícii na streamovacích a digitálnych službách, na avizovaný vinyl si ešte musíme počkať. Originálna hudba sa opiera o surovú, nepoddajnú energiu seriálu a pôvodného románu, divokého príbehu a nežného portrétu vzťahu medzi otcom a synom, skúmajúceho Bunnyho boj so smútkom, závislosťami a výzvami rodičovstva, doplnenú Caveovou a Ellisovou charakteristickou emocionálnou intenzitou (seriál je k videniu na SkyShowtime).