do galérie:
In the End There Will Be No End | Nakoniec nebude konca
Ludwig Múzeum v Budapešti predstavuje na výstave In the End There Will Be No End | Nakoniec nebude konca výber diel prevažne slovenských neoavantgardných a súčasných vizuálnych umelcov a umelkýň v medzigeneračnom dialógu, ktorý v kurátorskej koncepcii Kataríny Bajcurovej a Lucie Gregorovej Stach cez široké spektrum médií skúma a konfrontuje umelecké diela a výpovede v časovom rozpätí od polovice 60. rokov 20. storočia po súčasnosť.
Viac si prečítajte v rozhovore s kurátorkami.
kde: Ludwig Museum, Komor Marcell u. 1, Budapešť
kedy: ut - ne: 10.00 - 20.00
József Rosta, Ludwig MuseumKristián Németh: Still Alive. 2017; Karel Malich: Energie. 1974 – 1975; Vladimír Havrilla: Po kvapkaní. 2006.
Gabriela Teplická: Naked
Nahota skracuje vzdialenosť – medzi ľuďmi, medzi realitou a ilúziou, medzi tým, čo ukazujeme, a tým, čo si nechávame pre seba. Vystavuje nás pohľadu, aj keď je nepríjemný, bolestivý, surový alebo príliš intímny. Keď sa niekto vyzlečie, odhalí to, čo by inak mohlo zostať skryté. Vrstvy, za ktorými sa zvyčajne chránime, začínajú miznúť. Sú chvíle, ktoré zostávajú neviditeľné. Nie preto, že neexistujú, ale preto, že pri nich nedokážeme byť prítomní. Naučili sme sa, že sú to veci, na ktoré by sme sa nemali pozerať. Nevieme, ako sa pozerať ani čo povedať a preto sa im radšej vyhýbame. Gabriela Teplická pracuje práve v tomto priestore. Ide tam, kde máme tendenciu najrýchlejšie odvrátiť zrak – a tam aj zostane. Odhaľuje to, pred čím zatvárame oči alebo čo cítime potrebu prikrášliť. Vystavuje sa pohľadom iných, vediac, že nemusí byť prijatá bez výhrad, že môže byť nepochopená. A predsa sa neuberá z miesta. (z textu Kataríny Gerbranda Vydrovej)
kde: Stredoeurópsky dom fotografie, Prepoštská, 4, Bratislava
kedy: ut - ne: 13.00 - 18.00
Maria Bartuszová: Malé prázdno plné malého nekonečného vesmíru
Špecifickým zámerom výstavy ako živého organizmu je, že začína koncom sochárkinej tvorby, teda prácami z 80. rokov. V tomto období vytvorila spektakulárne site-specific inštalácie a rozmerné objekty. Návštevníci uvidia rozmerné sadrové reliéfy a objekty vzniknuté technikou pneumatického odlievania a menšie sadrové plastiky a ich odliatky z bronzu či hliníka, z ktorých niektoré majú výstavnú premiéru. Názov výstavy, ktorý je prevzatým citátom zo zápisníka Márie Bartuszovej, naznačuje kontemplatívny spôsob, akým Bartuszová uvažovala. Mária Bartuszová sa vo svojej práci inšpirovala myšlienkami zen budhizmu a holistického prístupu k životu, ktoré prepojila s témou prírody a vesmíru.
Výstava mala premiéru v Alšovej jihočeskej galérii v Hluboké nad Vltavou.
O Marii Bartuszovej sme sa v čase výstavy v Alšovej jihočeskej galérií rozprávali s kurátorokou Gabrielou Garlatyovou.
kde: Muzeum moderního umění, Denisova 47, Olomouc
kedy: str - ne: 10.00 - 18.00
do divadla:
Divadlo Nude: Brutto
Mení zostatok na účte naše správanie, vzťahy a pohľad na svet? Je morálne túžiť po tom, mať viac? Je? Autorská divadelná inscenácia, ktorá skúma tému peňazí a ich hodnoty. Čo je to vlastne, „poznať svoju hodnotu“? Je téma peňazí spoločenským tabu? „Viem kedy mala moja najlepšia kamarátka naposledy sex, ale neviem koľko zarába.“ Réžia: Veronika Malgot
pozor derniéra!
kde: A4 - priestor súčasnej kultúry, Bratislava
kedy: 9. 5. o 20.00
do kina:
Mengeleho zmiznutie
Po doznievaní druhej svetovej vojny uteká Josef Mengele do Južnej Ameriky, aby tu v ústraní začal nový život. Na rozsiahlej trase od Buenos Aires cez Paraguaj až po brazílsku džungľu tento „Anjel smrti“ metodicky buduje vlastné zmiznutie zo sveta, aby sa definitívne vyhol spravodlivosti. Serebrennikov sleduje Mengeleho osud naprieč tromi dekádami – od arogantného lekára presvedčeného o vlastnej nedotknuteľnosti až po starnúceho muža sužovaného paranojou. Kľúčovým momentom sa stáva konfrontácia so synom, ktorý otca v jeho brazílskom exile vypátra a núti ho čeliť minulosti, ktorú už Mengele nemôže ďalej ignorovať ani potláčať. Vizuálne podmanivá rekonštrukcia povojnového úkrytu „Anjela smrti“ v Južnej Amerike. Snímka nie je iba historickou drámou, ale znepokojujúcim noir trilerom o vine, paranoji a banalite zla. Réžia: Kirill Serebrennikov
z gauča:
...v Deň víťazstva nad fašizmom vyberáme z ponuky DAFilms
Spaľovač mŕtvol
Filmová adaptácia literárnej predlohy Ladislava Fuksa pôsobivo zobrazuje morbídne podhubie ideológie fašizmu a neskutočný svet panoptikálnych postáv. Film odhaľuje slabosti ľudského charakteru, ktoré umožnili účasť civilizovaných občanov na neľudských činoch. Príbeh filmu zobrazuje nenápadný prerod zdanlivo slušného obyčajného muža pána Kopfrkingla na psychopatického maniaka, udavača a vraha vlastnej rodiny (lebo v ich žilách koluje židovská krv). Vytvára tak portrét zhubnej morálky, postavenej na pretvárke a zrade ľudskosti. Signifikantná je aj doba príbehu – nástup fašizmu a začiatok Protektorátu: narastajúca obludnosť hlavného hrdinu je v súlade s narastajúcou obludnosťou dejín. Čudácky zamestnanec krematória, vyznávač kultu smrti ako brány k blaženosti, žijúci v meštiackom stereotype, sa pod vplyvom karierizmu stáva stúpencom fašistickej ideológie, udavačom a vrahom.
Dukla
Bábkový film vychádza z inscenácie Dezorzovho lútkového divadla Dukla, údolie smrti. Filmové spracovanie v réžii Gejzu Dezorza má uvedenie pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, ktoré sme si pripomenuli v tomto roku. V čase inej vojny otvára cez príbeh mileneckého vzťahu dvoch mužov z nepriateľských táborov a odlišných svetov aj témy, ktoré vojnový konflikt presahujú, ako prenasledovanie nepohodlných osôb, perzekúcie či agresívna propaganda. Výrazná výtvarná poetika charakteristická pre Dezorzovo lútkové divadlo, vo špecifickom spracovaní a so sugestívnou atmosférou, v sebe nesie memento o tenkej hranici medzi láskou a nenávisťou a je aj o tom, čo sa stane, keď ideológia vyhrá nad ľudskosťou.
Vypočujte si rozhovor s Gejzom Dezorzom o filme Dukla.
Boxer a smrť
Iný pohľad na tému degradácie človeka v období fašizmu zachytávajúci tragický príbeh jednotlivca, ktorého jedinou šancou na záchranu života je prijať pravidlá boxerskej hry s veliteľom koncentračného tábora. Konfrontácia moci a fyzickej sily s mravnými hodnotami jednotlivca a s jeho zodpovednosťou voči nevinným obetiam útlaku. Filmová adaptácia poviedky poľského spisovateľa a scenáristu Józefa Hena v réžii Petra Solana.
Panna zázračnica (DAFilms)
Príbeh mladej Anabely, Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára - výrobcu posmrtných masiek Havrana. Vojnovú novelu, ktorá sa stala námetom pre scenár, napísal Tatarka ako mladý vojak koncom roku 1943 a o dvadsať rokov ju prepracoval do podoby filmového scenára. Vychádzajúc z poetiky literárnej predlohy sa Štefan Uher pokúsil o surrealistický film a vniesol do svojho filmového rozprávania nové prvky grotesky, frašky a absurdity. Vytvoril básnickú hru na sen a skutočnosť a zotrel hranice medzi predstavami a realitou. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy.
Ema a smrtihlav (DAFilms)
Štyridsiate roky minulého storočia. Vojnový Slovenský štát buduje svoju identitu na nenávisti voči menšinám. Po vyhnaní Čechov odchádzajú prvé židovské transporty. Narastajúci nacionalizmus postihne aj maďarskú vdovu Mariku, ktorá príde o prácu v arizovanom krajčírstve v centre Bratislavy. Vzhľadom na svoj pôvod a skutočnosť, že ukrýva židovského chlapca, sa Marika snaží byť nenápadná. Napriek tomu sa ocitne v centre pozornosti dvoch mužov. Slovenského kapitána Hlinkovej gardy a nemeckého nacistického dôstojníka. Film vychádza z novely a scenára Petra Krištúfka, ktorý mal film pôvodne nakrútiť, no krátko pred začiatkom nakrúcania tragicky zahynul. Prečítajte si spomienky kameramana Martina Štrbu aj slová režisérky filmu Ivety Grófovej.
na čítanie:
Astrid Lindgrenová: Válečné deníky 1939-1945
Denník je komentárom k dobovým udalostiam aj záznamom ich dopadu na život jednotlivca. Ilustrácie knihy evokujú pôvodné stránky denníka a kniha obsahuje bohatý fotografický materiál z rodinného života spisovateľky. Text je plný hlbokého smútku aj strachu, no zároveň sa slávna spisovateľka predstavuje ako presvedčená humanistka, ktora si odvážne, s humorom a láskou stojí za svojimi názormi.
Martha Gellhorn: Päť výletov do pekla
Martha Gellhorn počas svojej novinárskej kariéry nechýbala pri žiadnom veľkom konflikte 20. storočia. Písala o španielskej občianskej vojne, vylodení v Normandii, ako prvá informovala o oslobodení koncentračného tábora Dachau. Nevynechala ani Vietnam, vojny na Blízkom východe či konflikty v Strednej Amerike. V spomienkach sa vracia k najlepším zo svojich najhorších ciest, ktoré aj po rokoch zaujmú vykreslením situácií, miest či charakterov. S ironickým nadhľadom a svojským zmyslom pre spravodlivosť nás pozýva do Moskvy medzi sovietskych disidentov, nedávno dekolonizovanej Afriky, vojnového Karibiku, ale aj na návštevu Čankajšekovej Číny.
Hana Kubátová: Kde líšky dávajú dobrú noc
Historička Hana Kubátová v knihe Kde líšky dávajú dobrú noc. Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Kniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina, ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu. Kubátová prináša odpoveď podloženú množstvom dôkazov, ktoré hovoria, že k holokaustu neviedli len rozhodnutia mocných. Umožnili ho každodenné prejavy lojality, kompromisov a chamtivosti, a to aj v tých najodľahlejších kútoch krajiny, kde líšky dávajú dobrú noc. Historická analýza udalostí sa prelína s varovaním pred silou nacionalistických ideológií prekračujúcich hranice – geografické aj časové.
William Styron: Sophiina voľba
V románe Sophiina voľba Styron originálnym spôsobom spracúva problematiku druhej svetovej vojny, nacistických vyhladzovacích táborov a „zlaté roky“ povojnovej Ameriky. Začínajúci spisovateľ Stingo, dvadsaťdvaročný neskúsený južan, nás zavedie do New Yorku v roku 1947. V nájomnom dome v Brooklyne sa spriatelí s Nathanom, temperamentným židovským intelektuálom, a so Sophiou, krásnou a krehkou poľskou katolíčkou. Stingo je svedkom ich vášnivého a deštruktívneho vzťahu a neraz musí otrasenej Sophii robiť dôverníka. Sophia pred ním postupne odkrýva svoju minulosť z predvojnového Poľska, koncentračného tábora a napokon aj najväčšie tajomstvo – drastickú voľbu, ktorá ju navždy poznačila.
Paul Celan: Fúga smrti a iné básne
Vo svojej tvorbe reflektuje tragédiu holokaustu, ktorá tvrdo zasiahla jeho najbližšiu rodinu, často v kontraste s obrazmi ľúbostného naplnenia, ale aj podčiarkujúc cudzotu „sveta po Osvienčime“. Jeho básne „Fúga smrti“, „Corona“, „Počítaj mandle“, „V Egypte“, „Roky od teba ku mne“ patria k vrcholom po nemecky písanej poézie minulého storočia.
na počúvanie:
Plini v Prahe
V sobotu vystúpi v pražskom Paláci Akropolis austrálsky gitarový virtuóz Plini, ktorý vo svojej hre kombinuje progressive metal, jazz fusion a ambient, spája majstrovskú gitarovú virtuozitu s vysoko rozvinutým zmyslom pre komponovanie. K jeho fanúšikom patrí napr. gitarista Steve Vai. Na turné predstavuje svoj nový album An Unnameable Desire.
Leto s Monikou: Cítiť to všetko naraz
V rýchlom tempe súčasnosti album zachytáva stav, v ktorom sa pocity prirodzene vrstvia a odohrávajú súčasne. „V jednotlivých piesňach nikdy nepomenúvam len jednu náladu. Keď spievam v romantickom tóne, idú s tým ruka v ruke pochybnosti. Keď skladba mieri do temnejších polôh a hovorí o strate, objavuje sa v nej aj nádej,“ hovorí Monika Omerzu Midriaková. Ťažiskom albumu je schopnosť uniesť naraz romantiku aj neistotu. Monika reflektuje svet, ktorý nám nedáva luxus spracovávať podnety postupne. Do textov sa tak prirodzene vlieva aj atmosféra spoločenského nepokoja, politickej reality Slovenska, či ozveny blízkych vojnových konfliktov. Ide o priamu výpoveď o živote v systéme, ktorý sa mení a často rúca, no v ktorom je nevyhnutné ďalej fungovať, cítiť a tvoriť.
Moniku môžete počuť naživou v sobotu v Trnave - na schodoch na Kapitulskej ulici v rámci Májového Trnavského rínku o 12.30.
Lykke Li: The Afterparty
Li album označila za štylistickú odchýlku zakorenenú v emocionálnej intenzite a introspekcii. Vyjadrila sa, že album sa zaoberá skôr temnejšími aspektmi ľudskej psychiky než hľadaním „vyššieho ja“. Prvý singel z albumu s názvom „Lucky Again“, ktorý obsahuje sample od skladateľa Maxa Richtera a kombinuje orchestrálne a elektronické prvky. Li do nahrávania začlenila nekonvenčné prvky, vrátane toho, čo opísala ako „apokalyptické bongá“, aby albumu dodala dramatický a orchestrálny zvuk, ktorý kontrastoval s jej predchádzajúcou tvorbou. Lykke Li opisuje The Afterparty ako „album zaoberajúci sa vaším nižším ja: vašou potrebou pomsty, vašou hanbou, zúfalstvom.”
Lykke Li vystúpi na festivale Pohoda.
The Cockroaches: Rough and Twisted
The Rolling Stones ohlásili nový album singlom vydaným pod ich starým alias The Cockroaches a pridali už aj ďalší roztancovaný In The Stars vrátane coveru pripravovaného albumu. Na albume hosťujú napr. Paul McCartney, Robert Smith z The Cure a Chad Smith z Red Hot Chili Peppers. Novinku skupina predstavila vybraným novinárom a hosťom, moderátor Conan O'Brien kapelu povzbudil vyhlásením, že nový album bude určite tým, s ktorým The Rolling Stones už konečne prerazia. Foreign Tongues je dvadsiaty piaty album skupiny a počuť na ňom budú aj bicie Charlieho Wattsa v skladbe Hit Me in the Head, ktoré stihol nahrať krátko pred svojou smrťou v roku 2021. Mick Jagger označil skladbu za poriadny punk rock, ďalšie sa vracajú k starému delta blues či country. Album je avizovaný na 10. júla.