do galérie:
Yasuaki Onishi: Kryštalické ticho
Čo sa stane, keď sa do masívnej architektúry hradu vloží dielo, ktoré je založené na krehkosti? Výstava Kryštalické ticho od japonského umelca Yasuakiho Onishiho premieňa Rytiersku sieň trenčianskeho hradu na vertikálnu krajinu, v ktorej sa hlavnými „materiálmi“ stávajú priestor, prázdnota, svetlo a čas. Autor pracuje s transparentnými materiálmi, lepidlom a gravitáciou. Vznikajú jemné štruktúry, akoby sa okamih na chvíľu zachytil – a skryštalizoval do dočasnej formy. Inštalácia pritom nepôsobí ako objekt, ktorý stojí v sále: skôr ako situácia, v ktorej si človek uvedomí vlastné tempo, dych a pohyb. Kryštalické ticho tematizuje plynutie času ako neustálu premenu: niečo vzniká, chvíľu trvá a potom mizne. V prostredí stredovekého hradu tak vzniká napätie medzi tým, čo prežije stáročia, a tým, čo existuje len „na chvíľu“. Výstava pozýva spomaliť a všímať si drobné zmeny – nie čas na hodinách, ale čas, ktorý sa dá cítiť v priestore.
kde: Trenčiansky hrad, Barborin palác – Rytierska sieň
kedy: denne 9:00 - 18:30
William Kentridge: The Battle Between YES and NO
Výstava je vôbec prvou rozsiahlou prehliadkou v Česku venovanou Williamovi Kentridgovi, jednému z najvýznamnejších umelcov súčasnosti. Kentridge vyrastal v Johannesburgu počas apartheidu, v rodine hlboko oddanej myšlienkám sociálnej spravodlivosti. Už ako študent sa zapojil do aktivistických hnutí proti apartheidu. Tieto skúsenosti formovali jeho umeleckú prax, ktorá odráža sociálne a historické napätie Juhoafrickej republiky a zároveň sa dotýka univerzálnych tém ľudskej existencie. Kentridge pracuje naprieč médiami, od kresby, sochy, performance po film a operu. Tradičné techniky prepája s kolaboratívnym experimentom. Jeho tvorba čerpá z mnohých zdrojov, okrem iného z vlastnej biografie, politiky, dejín umenia, vedy, literatúry či hudby. Vytvára tak vizuálny jazyk založený na imaginácii, mnohoznačnosti a hravosti. Názov výstavy odkazuje na sériu raných výtlačkov a animácií, v ktorých Kentridge hravo skúma afirmácie a popretia, keď anglické slová „Yes“ a „No“ splývajú v „Noise“ Výstava sleduje jeho tvorivý proces a dlhodobý záujem o témy vyhnanstva, jazyka a túžby.
Expozícia poňatá ako priestorová koláž sa rozvíja ako sústava vzájomne prepojených fragmentov. Sleduje Kentridgovu cestu od raných uhlom animovaných filmov až po súčasné multidisciplinárne projekty.
Výstava predstavuje skoré animované filmy zo série Drawings for Projection (1989–2020), ktoré evokujú obdobie prechodu Juhoafrickej republiky od apartheidu a zároveň divadelne poňaté práce, ako sú kinetický model Right into Her Arms (2016) a projekt O Sentimental Machine (2015), reflektujúce stroskotané utópie. Súčasťou výstavy je aj nedávna videoinštalácia To Cross One More Sea (2024), ktorá sa zamýšľa nad témami exilu a vysídlenia, aj diela vytvorené špeciálne pre Prahu, napríklad A Letter to Felice (2026).
kde: Kunstahlle, Klárov 1/5, Praha
kedy: str - ne: 11.00 - 19.00 (v stredu do 21.00)
do divadla:
Kosmopol
Imerzná polydráma sa vracia, na programe je už počas celého mája a aj keď sú už predstavenia vypredané skúšajte, stáva sa, že sa pár miest uvoľní.
Viac si o Kosmopole a Monopole prečítajte v texte Petra Pavlaca:
https://www.plan.art/rubriky/kulturny-zber/monopol...
kde: Divadlo Kosmopol, Banská Štiavnica
kedy: 3.5. o 18:00
THE BLACK RIDER
Strhujúci true crime s nezameniteľnou hudbou Toma Waitsa a mrazivo poetickým libretom Williama S. Burroughsa. Príbeh o odvážnom mladíkovi, ktorý kvôli osudovej láske uzavrie diabolský pakt. Kultový trip naprieč krajinou vášne, potlačených spomienok a nebezpečne lákavých možností.
Wilhelm miluje Katynku. Katynka miluje Wilhelma. Otecko ale Katynku Wilhelmovi dať nechce, pretože Wilhelm nie je lovec. Ako naučiť strieľať z pušky niekoho, kto v ruke držal iba pero? Stačí jeden tajomný cudzinec a hrsť očarovaných guliek. Lenže diablove strely samy vedia najlepšie, kto je ich cieľ.
Mexico City, september 1951. V bare sedí Čarostrelec. Ten miluje Joan. Spolu sa hrajú na Viliama Tella. Aj Čarostrelec ale jedného dňa minie. A tak pustí zbraň a svoje kúzlo skúsi perom preniesť na papier. Lenže ako povedať pravdu, ktorú si sami nikdy nechcete priznať? Zmluva s diablom na pôdoryse vraždy Joan Vollmerovej, ktorá bude navždy spätá so životom Williama Burroughsa, v ktorom ju zviazal sám autor - vrah.
Moderný prepis klasickej opery Čarostrelec v réžii Roberta Wilsona mal premiéru v roku 1990.
kde: Divadlo Komedie, Jungmanova 15, Praha
kedy: 3. 5. o 17.00
do kina:
Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem
Poznáte ten pocit, keď sa všetko rúca a vy by ste najradšej niekomu „nakopali“, no nemôžete? Linda je na pokraji zrútenia. Musí sa vyrovnať s chorobou svojej dcéry, dlhodobou neprítomnosťou manžela a nezvyčajným vzťahom so svojím terapeutom, pričom sa snaží zvládnuť svoj vlastný život a kariéru. A keď jej praskne strop v byte, skončí s chorou dcérou v lacnom moteli, kde sa jej trápenie ešte viac prehlbuje. Má pocit, že jej nikto nedokáže pomôcť. Čoraz viac ju začína napĺňať pocit bezmocnosti, zlosti a frustrácie. A výčitky. Vo svojej druhej celovečernej snímke Mary Bronstein nezvyčajnou formou zachytáva prežívanie ženy, ktorej život sa doslova rozpadá. Intenzívny herecký výkon, dynamická kamera a všadeprítomný pocit úzkosti autenticky vťahujú do jej sveta – a mnohí sa v ňom môžu spoznať.
(film sa premieta spolu s animovaným predfilmom Turisti)
Tanec s medveďom
Linda je v 20. týždni tehotenstva, keď sa ona a jej manžel Marek na kontrolnom ultrazvuku dozvedia, že ich dcéra má vrodenú vývojovú vadu. Intímna dráma je emotívnou sondou do partnerského vzťahu vystaveného zásadnej životnej skúške. Citlivo zachytáva okamih, keď sa radosť z očakávaného dieťaťa stretáva so strachom, neistotou a tlakom okolia a keď je každé rozhodnutie spojené so stratou. Bez prikrášľovania, pátosu a jednoduchých odpovedí prináša rozdielne pohľady rodičov, priateľov aj odborníkov a otvára tému, o ktorej sa v spoločnosti často nehovorí.
z gauča:
Hore je nebo, v doline som ja (HBO Max)
Film režisérky Kataríny Gramatovej rozpráva príbeh pätnásťročného Enriqueho, ktorý vyrastá so starou mamou v zabudnutej slovenskej dedine. Jeho matka Martina pracuje ďaleko v meste a domov prichádza len zriedka. Intímna coming-of-age dráma je inšpirovaná skutočnými udalosťami z tzv. „hladových“ slovenských dolín. Vo filme účinkujú neherci, objavení priamo v lokalite natáčania.
Postava k podpírání (DAFilms)
V rámci špeciálu Svet Franza Kafku si môžete okrem filmu Franz Agnieszky Holland pozrieť napr. aj stredometrážne podobenstvo, o ktorom jeden z jeho režisérov Pavel Juráček povedal, že je to „kafkovské zobrazenie absurdných situácií, súvisiacich s obdobím kultu osobnosti, ktorého absurdnosť sme si nedokázali uvedomovať“.
Názov filmu je odvodený od sochy svalnatej bytosti, na ktorej bedrách spočíva veľká ťarcha. Hlavný hrdina, Jan Herold, blúdi pražskými ulicami a hľadá istého súdruha Kiliána, no nikto mu nevie poradiť, kde by ho našiel. Chce vrátiť mačku, ktorú si deň predtým požičal v „Požičovni mačiek“, no nemôže, pretože tá „Požičovňa“ tam už nie je. Kiliána však hľadá ešte niekto ďalší...
...a máme aj nový podcast
Lucia Mihálová je umeleckou šéfkou Divadla Jána Palárika v Trnave, dramaturgičkou a dramatičkou. V Činohre SND môžete aktuálne vidieť inscenáciu jej hry Etudy, na ktorej spolupracovala s Petrom Mazalánom a ponúkajú v nej vtipný i bolestný pohľad do života rodiny s dospelým autistickým synom. Pre Luciu práca na tejto hre znamenala vydať sa k sebe samej a byť absolútne pravdivá, aby dokázala skrz umenie sprostredkovať realitu, akú v rôznych variáciách prežívajú rodičia autistických detí. V podcaste hovorí o nájdení odvahy komunikovať vlastné obavy, osamelosť, intímne prežitky a každodenné malé i veľké boje, ale aj radosti matky dieťaťa na autistickom spektre, o hre, ktorú nechcela využiť na vlastnú terapiu, ale osloviť ľudí s podobnou skúsenosťou a ostatným divákom pomôcť ich pochopiť. A pripomenúť im to, čo autisti v sebe prirodzene majú – že je dôležité byť naplno prítomný v každom okamihu života.
https://www.plan.art/podcast/o-byti-v-pritomnom-ok...
na čítanie:
Petr Linhart: Autobus do Sudet
Český pesničkár, skladateľ, textár, tvorca cestovných poriadkov a hľadač príbehov ukrytých v krajine Petr Linhart je jednou z najpozoruhodnejších a zároveň najskromnejších postáv českej hudobnej scény posledných štyroch desaťročí. Ako nikto iný dokáže vyhľadávať a spracovávať osudy dávno zabudnutých, vo svojej dobe neznámych obyčajných ľudí a premieňať ich na piesne. Kniha Autobus do Sudet jeho svet prvýkrát otvára naplno. Od prvých krokov v legendárnom Čp.8 Jaroslava J. Ježka cez éru snových, bezčasých svetov Majerových brzdových tabuliek až po sólovú dráhu, na ktorej sa z Linharta stal nezameniteľný epik českej pesničkárskej scény - to všetko a viac je témou bilančného a úprimného rozhovoru, ktorý s ním viedol publicista Tomáš S. Polívka. Hovorí sa tu o hudbe, o poézii, o krajine pohraničia a Sudet ako nevyčerpateľnom zdroji inšpirácie, o tých bezmenných, ktorých príbehy by bez Linhartových piesní navždy upadli do zabudnutia. O hľadaní viery, o praveku aj stredoveku, o 19. a 20. storočí, ktoré vstúpili do jeho skladieb. O spolupráci s množstvom hudobníkov, o piesňach napísaných pre Jana Spáleného, o tom, ako sa z radového člena kapely stáva sólový umelec, ktorý sa osmeľuje ísť s kožou na trh. Kniha je zároveň osobnou výpoveďou o dobe, kedy sa požičiavali platne, v noci kopírovali pásky a z pár taktov zachytených z éteru mohol vzniknúť celoživotný hudobný svet. A je to aj kniha o krajine – tej fyzickej, ktorou človek prechádza, aj tej vnútornej, do ktorej sa stále znovu vracia. Rozhovor je doplnený bohatou obrazovou prílohou, diskografiou a rovnomenným CD s nevydanými demonahrávkami a koncertnými nahrávkami, často surovými a bezprostrednými prvými verziami piesní, ktoré sa tak stávajú neodmysliteľnou súčasťou tejto knihy.
Phlip Oltermann: Básnici zo Stasi
V čase studenej vojny sa tajná služba Nemeckej demokratickej republiky rozhodla posvietiť si na spisovateľov, vycvičiť si vlastných lojálnych autorov, ktorí budú ochotne informovať príslušné orgány o zákulisnej atmosfére literárneho života a získať na svoju stranu ľudí, pripravených sledovať svojich nekonformných kolegov. Z agentov sa stávali poeti, z poetov agenti. Kniha rozpráva nepravdepodobný a málo známy príbeh básnickej tvorivej dielne na východonemeckom ministerstve pre štátnu bezpečnosť, známom ako Stasi. Na základe päťročného archívneho výskumu a rozhovorov s aktérmi a aktérkami autor nielen rekonštruuje pozadie a fungovanie tohto krúžku, ale zároveň približuje jeho špecifické miesto v bezpečnostnom aparáte krajiny socialistického bloku. Spojenie jednej z najsurovejších tajných polícií s jemným básnickým remeslom znie možno groteskne. Oltermann však ukazuje, že nemuseli mať od seba tak ďaleko, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Obzvlášť v prípade Nemeckej demokratickej republiky, krajiny s bohatým kultúrnym dedičstvom, výsadným postavením spisovateľov a literárneho umenia a tiež, slovami Georgea Steinera, s intenzívnym, priam religióznym vzťahom k písanému slovu.
Warren Ellis: Žvýkačka Niny Simonové
Ellisova kniha je neobvyklou literárnou poctou legendárnej jazzovej speváčke a pianistke Nine Simone. Hudobník v nej rozpráva príbeh zdanlivo bezvýznamného predmetu – žuvačky, ktorú Simone počas koncertu v roku 1999 odložila na klavír, a ktorú si autor neskôr odniesol domov ako suvenír.
Tento zvláštny moment sa postupne stáva východiskovým bodom pre osobnú, niekedy humornú a inokedy dojemnú reflexiu o fanúšikovstve, pamäti a sile hudby. Ellis sleduje, ako môže zdanlivo bezvýznamný drobný artefakt niesť odtlačok mimoriadnej osobnosti a stať sa symbolom inšpirácie. Kniha tak nie je len prerozprávanou kurióznou historkou, ale aj meditáciou o vzťahu medzi umelcom a jeho publikom, o tom, ako vzniká úcta k hudobným ikonám a ako môže umenie zasahovať do ľudského života. Autorov rozprávačský štýl je osobný, hravý a plný nadšenia pre hudbu, ktorá dokáže prekračovať čas aj každodennosť.
na počúvanie:
Liao I-wu / Pavel Zajíček / Tomáš Vtípil: Krveprolití
V roku 2009 pre Český rozhlas načítal Pavel Zajíček s improvizovaným sprievodom Tomáša Vtípila báseň Krviprelievanie čínskeho undergroundového básnika Liao I-wu, napísanú ako spontánna reakcia na masaker na námestí Nebeského pokoja v Pekingu 9 a 8. júna 1989. Za šírenie nahrávky tejto básne bol Liao I-wu zatknutý a odsúdený na štyri roky ťažkého žalára, ktoré si za neľudských podmienok odsedel a dnes žije v Berlíne. Guerilla Records odkúpilo nahrávku od Českého rozhlasu, vydavateľstvo sa spojilo s básnikom, ktorý poslal niekoľko vlastných skladieb (v čínštine), tematicky nadväzujúcich na hlavný motív albumu, ktorý je použitý ako bonus CD. Tomáš Vtípil ešte doplnil hudbu k rozhlasovému základu a vznikla "vtípilovsky" ambientná a experimentálna muzika s podmanivým Zajíčkovým hlasom. V booklete nájdete nielen texty, ale aj rozsiahly a zasvätený vhľad do Lioaovho života a príbeh Krviprelievania od Iva Hucla.
Bonusom sú Liao I-Wuovi básnické príhovory a hra na tradičnú čínsku bambusovú flautu.
Jóhann Johannsson: Piano Works - Alice Sara Ott
Klavíristka Alice Sara Ott nahrala výber najslávnejších diel už zosnulého islandského skladateľa Jóhanna Johannssona pre sólový klavír. Tieto premiérové nahrávky klavírnych partitúr sú interpretáciami, ktoré zachytávajú podstatu hudby Jóhanna Jóhannssona. Album obsahuje niektoré z Jóhannssonových najikonickejších diel z filmov ako Teória všetkého, Personal Effects a Copenhagen Dreams, ako aj z jeho štúdiových albumov vrátane Orphée a Englabörn. Aleca Sara Ott sa spojila aj s Johannssonovým zvukovým inžinierom Bergurom Þórissonom. V jeho štúdiu navyše našla aj staré pianíno, ktoré ju ohromilo svojim zvukom. Ako sama hovorí: ”V jeho hudobnom jazyku je veľmi zvláštna intimita a naliehavosť. Vypovedá o tom, po čom ľudia v dnešnom hlučnom a niekedy veľmi disonantnom svete túžia. Spôsob, akým buduje architektúru a štruktúru svojej hudby, vám skutočne umožňuje znovu sa sústrediť a zamyslieť sa.”
Peter Gabriel: Won't Stand Down
Máj, piaty (kvetinový) spln a piata skladba. Peter Gabriel avizuje na koniec tohto roku nový album s názvom o / i. Album bude mať opäť – tak ako predchádzajúci i / o (2023) – dve podoby, ponúkne dve verzie tej istej skladby, teda Bright Side Mix a Dark Side Mix. Gabriel o albume povedal: „Piesne sú zmesou myšlienok a pocitov. Premýšľal som o budúcnosti a o tom, ako na ňu môžeme reagovať. Vstupujeme do obdobia prechodu, aké tu ešte nebolo, ktoré bude pravdepodobne vyvolané tromi vlnami: umelou inteligenciou, kvantovým počítaním a rozhraním mozog-počítač. Umelci majú za úlohu nazerať do hmly, a keď niečo zazrú, nastaviť zrkadlo. Nie sme a nikdy sme neboli výlučne sebaurčujúcimi, nezávislými bytosťami, ktorým bol zverený svet. Sme niečo iné, sme súčasťou prírody, súčasťou všetkého, a pocit spojenia, vrtenia zadkom a dávania a prijímania lásky nám môže pomôcť nájsť naše miesto – a vykúzliť veľký úsmev na našich tvárach.” Hudobník predstavuje svoj nový album svojským spôsobom – každý mesiac v čase splnu uvedie jednu skladbu. Najnovšia skladba Won't Stand Down je vo verzii Bright-Side mix.
„Je to naozaj pieseň, ktorá povzbudzuje k určitému druhu aktivizmu,“ hovorí Gabriel. „Pôvodne som uvažoval o tom, že sa pokúsim vytvoriť hudbu pre The Elders.org, ktorí sú mimoriadnou skupinou ľudí. Ich status nie je založený na vojenskej sile, ekonomickej moci alebo politickej moci, ale len na morálnej autorite, ktorú majú z mimoriadneho a nesebecky prežitého života. To je niečo, o čom som chcel hovoriť, písať a podporiť to, pretože na mnohých miestach je dosť temno a myslím si, že potrebujeme ľudí, ktorí dokážu povzbudiť nás aj našich vodcov a udržať pri živote niektoré základné hodnoty spravodlivosti, súcitu a demokracie – nádej, ktorá nám môže pomôcť začať si predstavovať spravodlivý, mierumilovný a čestnejší svet. Myslím si, že ľudia vo všeobecnosti reagujú oveľa lepšie na pozitívne obrazy toho, čo prichádza, ako keď sú bombardovaní a vystrašení negatívnymi. Je oveľa pravdepodobnejšie, že sa zapojíme, ak cítime nádej.”
Aj tento singel sprevádza konkrétny obraz, tentoraz je to Faith od Shirin Neshat.
David Eugene Edwards: Sun Of Manes
Singel z pripravovaného albumu Mercurial Silence, ktorý by mal vyjsť už tento mesiac. Počas posledných štyroch dekád Edwards vytvoril jedinečný temný gotický pohľad na folkovú hudbu, ktorý sa vyznačuje prenikavou atmosférou, poetickými textami plnými symbolických obrazov a Edwardsovým nezameniteľným vokálom púštneho proroka. Hudobník po spoluprácach so skupinami 16 Horsepower a Wovenhand tak pokračuje vo svojej sólovej kariére, pričom na pripravovanom albume sa vracia k spolupráci s niektorými bývalými spoluhráčmi.
....v sobotu (2. 5.) uplynie už 31 rokov od ochodu Deža Ursinyho