vydavateľovi Petrovi Milčákovi a súčasne aj editorovi sa zámer vydaril a príjemnosť a ľahkosť štýlu dala slovenskej variante (preklad z francúzštiny) tejto prózy Beata Panáková. Modiano používa nielen kratšie vety, ale ony ako celok majú nádych umeleckej reportáže. „Mama je Američanka. Ako dvadsaťročná prišla do Paríža [...] vtedy sa zoznámila s mojím otcom. Zosobášili sa a mama zostala v Paríži. [...] Veľmi sa jej však cnelo za domovinou. Po niekoľkých rokoch sa rozhodla vrátiť do Ameriky. Ocko jej sľúbil, že tam za ňou prídeme, len čo usporiada ‚obchodné záležitosti‘. [...] Až neskôr som pochopila, že mamin odchod mal iné dôvody.“ Výborné sú detailné opisy, kde sa v podstate nič nehýbe, ale pritom čas plynie.

Autorstvo knihy je dvojité: Patrick Modiano a Jean-Jacques Sempé. Prvý je autor textu, druhý autor ilustrácií. J. J. Sempé (1932 – 2022) bol francúzsky výtvarník, karikaturista a autor kreslených filmov. Patrick Modiano (1945) je francúzsky spisovateľ, vydal vyše 30 kníh, je filmový scenárista, autor piesňových textov, próz pre deti i dospelých. Za svoju tvorbu získal Goncourtovu cenu za román, Rakúsku štátnu cenu za európsku literatúru a v roku 2014 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. Po otcovi pochádzal z rabínskej rodiny, napísal jedno zo základných diel o holokauste a antisemitizme.

Prototypmi pre postavy v knihe Katarínka Istotová sa stali jeho starí rodičia. Protagonistami sú však Katarínka Istotová – tá, ktorá pozoruje, spomína, pamätá –, jej otec Istota, spočiatku aj jej mama – baletka – a napokon Kasterád – otcov spoločník vo firme. Kompozičný postup je zaujímavý. Katarínka sa po rokoch vracia do minulosti. Ako dospelá, dcéra rodičov na dôchodku, spomína na bývanie v Paríži s otcom a v Amerike s mamou. Rozpamätávanie Katarínky sa prelína s aktuálnou skutočnosťou, s úsilím podozvedať sa to, čomu v detstve nerozumela.