čítanie ako maratón aj objavovanie neznámych hlasov

Porotcovia – Ľubica Schmarcová, Eva Urbanová Šinková, Viliam Nádaskay, Martin Makara a Petr Minařík (neprítomný v diskusii, ktorú tradične viedla Andrea Makýšová Volarová) – sa zhodli, že čítanie 140 prozaických titulov bolo náročné, ale zároveň obohacujúce.

Viliam Nádaskay dodal, že objavovanie nových autorov bolo jednou z najväčších radostí a zďaleka nešlo iba o postupujúce knihy. Porotcovia sa zároveň snažili oddeliť známe mená od očakávaní. „Nové mená môžu byť veľmi občerstvujúce,“ pripomenula Ľubica Schmarcová. Málokedy má človek možnosť prečítať si kompletnú literárnu produkciu za jeden rok. 

témy ročníka: čas, vzťahy a vnútorné napätia

Podľa poroty je tohtoročná desiatka výrazne tematicky súdržná. „Témou roka je čas – jeho plynutie, návraty, starnutie,“ uviedol Martin Makara. Eva Urbanová Šimková doplnila, že naprieč knihami sa objavujú aj komplikované medziľudské vzťahy, ich napätia a premeny:

„Naplní to čitateľské očakávania aj rôznych generácií a rôznych bublín.“

desiatka Anasoft Litera 2025

Porota vybrala týchto desať titulov (v abecednom poradí):

1. Jana Cigániková – Bernardína a iné ženy (Aspekt)
2. Ivana Dobraková – Iné myšlienky (Marenčín PT)
3. Susanne Gregor – Položivoty (Literárna bašta)
4. Barbara Hrínová – Plachý dom (Artforum)
5. Jana Juráňová – Malibu na Dunaj (Brak)
6. Maroš Krajňák – Situácia dezolácia (FACE)
7. Christian Lazarčík – Enfant terrible si kupuje jednosmerný lístok (FACE)
8. Slavka Liptáková – Posledné veci (Slovart)
9. Peter Šulej – Chronofóbia (Marenčín PT)
10. Marek Vadas – Údolie (Koloman Kertész Bagala)

Porotcovia pri komentovaní jednotlivých kníh zdôrazňovali ich vrstevnatosť, jazykovú odvahu, psychologickú hĺbku či žánrové experimenty. O Cigánikovej debute Nádaskay povedal: „Mimoriadne zmyslovo vypätá a až nepríjemne telesná – ale o to lepšia.“

reprofoto facebook/anasoft litera

Gregorovej Položivoty označila Schmarcová za „komornú drámu, ktorá cez drobné náznaky buduje intenzívne napätie“. Krajňákova novela je podľa Makaru „prenikavé a vtipné podobenstvo o slovenskej spoločnosti“. Vadasovo Údolie podľa Urbanovej „adresne vypovedá o strachu, pripútanosti a viere“.