do galérie:
jana Želibská: Svet. Zúfalstvo - Nádej
Výstava interpretuje svet v troch obrazoch ako narušené, no zároveň kreatívne pole prítomnosti. Umelkyňa rozvíja svoj vizuálny jazyk zmyselnosti, afektívnej intenzity, symbolickej kondenzácie a ironického skratu. Predstavuje svet v stave podráždenia. Zúfalstvo a nádej artikuluje ako dva afektívne póly zdieľanej reality. Inštalácia v celom galériovom priestore nesie kultúrne postapokalyptickú kvalitu v snahe zviditeľniť štruktúry moci, v pozornosti venovanej zraniteľnosti dôvery a v hľadaní nového významu.
kde: Gandy gallery, Sienkiewiczova 4, Bratislava
kedy: st – pia: 14:00 – 18:30, so – po dohode
československý filmový plagát
Celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 v Kine Lumière sa končí. Posledné dni si môžete pozrieť výstavu plagátovej tvorby maliara, grafika, divadelného a filmového výtvarníka Josefa Vyleťala. „Josef Vyleťal je svojím surreálnym výtvarným prejavom ďalšou ikonickou postavou československého plagátu. Jeho plagáty hýria fantáziou, sú plné snových motívov a zároveň v nich cituje slávne postavy svetového maliarstva, ako sú Max Ernst, Hieronymus Bosch či Salvador Dalí,“ hovorí Pavel Rajčan, kurátor výstavy v Kine Lumière a pražskej zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky, ktorý stojí za celoročným výstavným projektom Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Podľa jeho slov Vyleťala často označujú ako „československý Salvador Dalí“.
Vypočujte si rozhovor s kurátorom výstavného cyklu Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 Pavlom Rajčanom na tomto odkaze.
kde: Kino Lumière, Bratislava
joel-Peter Witkin: Rozbitý svět
Končí sa aj výstava J. - P. Witkina v Prahe. Joel-Peter Witkin patrí už viac ako päť desaťročí k najvplyvnejším autorom, ktorí posunuli fotografiu do centra výtvarného umenia. Jeho inscenované obrazy a dôsledná práca s materiálom tlače rozrušujú hranice medzi fotografiou a maľbou, medzi dokumentom a scénou. Výber z rokov 2010 – 2025 predstavuje neskorú syntézu tohto prístupu: premyslený prienik žánrov, ktorý vedie k spomalenému čítaniu obrazu ako udalosti, nie k rýchlemu dojmu. Vo Witkinovej tvorbe sa cyklicky vracajú motívy vanitas, metamorfózy a stretu posvätného a profánneho. Text v obraze funguje ako režijná poznámka, humor sprítomňuje scénu a zámerné vychýlenie kompozície zastaví pohľad a vracia ho k jadru deja. Zásahy do negatívu, koláž, tónovanie i škrabance prevádzajú čas vzniku do času čítania; svetlo tu funguje ako nástroj, ktorý vyťahuje z temnoty aj to, čo by sme radšej prehliadli. Neskoré práce striedajú monumentálne inscenované kompozície a komorné formáty, ale jednotná metóda trvá: presná konštrukcia drží obraz v napätí, aby neskĺzol k efektu či moralizovaniu. Výstava zároveň akcentuje kresby – ako partitúry kompozície aj intímny náprotivok fotografií. Výstava Rozbitý svět prináša skúsenosť spomalenia, ktorá vracia obrazu dôstojnosť. Pripomína Witkinovu výnimočnú pozíciu v umení posledných desaťročí a ukazuje, prečo jeho dielo aj dnes formuje spôsob, ako premýšľame o tele, pamäti a zmysle obrazu.
Prečítajte si aj text výtvarníka Martina Gerboca, ktorý napísal pri príležitosti 85. narodenín J. - P. Witkina.
...a jeho rozhovor s kurátorom výstavy Ottom M. Urbanom.
29. marca o 17.30 si výstavu môžete pozrieť aj s výkladom kurátora Otta M. Urbana.
kde: DOX, Poupětova 1, Praha
kedy: ut – ne: 11.00 – 19.00
černý na tahu
Výstava k nedožitým 90. narodeninám Jiřího Černého, jednej z najvýznamnejších osobností dejín českej hudobnej publicistiky – a nielen tej hudobnej. Pripomína jeho rozhlasové programy a fenomén posluchových diskoték, ktoré definoval a ktorými ovplyvnil spôsob, akým sa u nás o hudbe premýšľalo a ako sa počúvala. Jiří Černý patril k ľuďom, ktorí českú populárnu hudbu nielen opisovali, ale priamo utvárali. Jeho texty, knihy aj rozhlasová tvorba zásadne formovali myslenie mnohých poslucháčov. Mimoriadnu stopu zanechal svojimi posluchovými programami – legendárnymi Antidiskotékami. Nešlo o zábavu, ale o sústredené počúvanie, premýšľanie a dialóg o hudbe. Práve tu sa zrodil model, ktorý inšpiroval desiatky ďalších publicistov aj klubových scén po celej krajine.
kde: Popmuseum, Bělohorská 150, Praha
kedy: st – štv: 16:00 – 20:00, so: 14:00 – 18:00
do divadla:
Na úvod si prečítajte 63. posolstvo Svetového dňa divadla.
V roku 1961 bol Medzinárodným divadelným inštitútom vyhlásený 27. marec Svetovým dňom divadla a oslavuje sa od roku 1962. V tento deň sa po celom svete organizujú národné aj medzinárodné divadelné akcie zamerané na propagáciu divadelného umenia. Patrí k nim aj Medzinárodné posolstvo Svetového dňa divadla. Autorom prvého posolstva bol dramatik, ale aj básnik, spisovateľ, maliar a filmár Jean Cocteau. V jeho závere vtedy napísal: „Ak je divadlo mŕtve, nech žije divadlo.“
Autorom 63. posolstva je herec, zakladajúci člen experimentálnej divadelnej spoločnosti The Wooster Group Willem Dafoe.
v mene Ballu
Autorská adaptácia próz V mene otca a Veľká láska oceňovaného slovenského spisovateľa Ballu, ktorý na slovenské javisko prichádza úplne po prvýkrát. Inscenácia V mene Ballu rozpráva o synoch, ktorí nevedia byť synmi, otcoch, ktorí sa nemali stať otcami, a matkách a dcérach, ktoré aj napriek tomu, že sa nevolajú rovnako, zo záhadných príčin opakujú tie isté chyby. Prečo sme ako naši rodičia, čo nám v génoch zanechali naši predkovia a čo to vlastne je „veľká láska“? Prosté odpovede na všetky otázky života sa často ukrývajú v garážach, pivniciach, kuchyniach a juhoslovenských krčmách. Len sa nesmieme báť vydať sa ich hľadať. Réžia Júlia Rázusová.
kde: Divadlo Andreja Bagara, Nitra
kedy: 18. 3. o 18.30
škorpión
Surová rodinná dráma tak postupuje od vrcholu moci cez zákulisné dohody, zrady a tiché, internalizované násilia až po momenty, keď sa hranica medzi realitou, spomienkou a halucináciou prestáva dať rozoznať. Škorpión nie je len generačnou drámou, ale aj výpoveďou o mužskosti postavenej na výkone, kontrole a systematickom popieraní zraniteľnosti. Otvára témy starnutia, demencie, sexuality v starobe, ale aj každodenného, normalizovaného násilia ukrytého v jazyku vtipov, pracovných a rodinných dohôd či vzájomného ponižovania. Dielo originálne spája rodinnú drámu s kritickým pohľadom na spoločenské pomery a presne mapuje postsocialistickú transformáciu moci: od dravej privatizácie cez rodinný kapitalizmus až po súčasné formy ekonomickej a symbolickej nadvlády. Réžia: József Czajlik.
kde: Mestské divadlo, Žilina
kedy: 28. 3. o 19.00
nie sme doma
A jedna pozvánka v predstihu na utorok, kedy máte možnosť vidieť inscenáciu Divadla Husa na provázku Nie sme doma v Bratislave. Dežo Ursiny sa v roku 1989, v dobe, ktorá mala znamenať nový slobodný začiatok v živote a tvorbe, dozvedá, že má rakovinu... Nasťahuje sa k nemu jeho sedemnásťročný syn Jakub a z izby do izby si začnú písať listy o veciach, o ktorých sa ťažko hovorí a možno o niečo ľahšie píše. Skoro o dvadsať rokov neskôr po smrti Deža Ursinyho vychádzajú v knihe Ahoj Tato – Milý Kubo a o desať rokov na to môžeme ich dramatizovanú podobu vidieť/počuť na javisku brnianskeho Divadla Husa na provázku v réžii Anny Davidovej.
Otec umiera, syn dospieva. A Havrana zase nikto nevyvenčil. Za oknami bytu na bratislavskej Fedákovej ulici beží čas. Tichá domácnosť pulzuje bigbítom, konfliktami i otázkami, o ktorých sa ťažko hovorí a o niečo ľahšie... snáď... píše. Ako ďaleko môže byť z izby do izby? Od muža k chlapcovi a od chlapca k mužovi? A ako túto vzdialenosť preklenúť, keď času je málo a voda stúpa?
Herec Jan Kolařík bol za stvárnenie Deža Ursinyho nominovaný na divadelnú cenu Thálie.
Po predstavení bude aj diskusia s Kubom Ursinym.
Prečítajte si, čo k inscenácii povedal pre plan.art ešte pred premiérou a vypočujte si rozhovor s režisérkou Annou Davidovou.
kde: Slovenský umelecký dvor, Ovsištské námestie 1, Bratislava
kedy: 31. 3. o 19.00
do kina:
it's Never Over, Jeff Buckley
Film mapuje život mladej hviezdy s nadpozemským hlasom a umeleckým prejavom, ktorý posúval hranice svojej doby. Hudobným svetom 90. rokov otriasla jeho náhla smrť vo veku 30 rokov, ku ktorej došlo krátko po vydaní kritikmi oslavovaného debutového albumu Grace. Príbeh je rozprávaný prostredníctvom doposiaľ nezverejnených archívnych materiálov a intímnych výpovedí Buckleyho matky Mary Guibert, bývalých partneriek Rebeccy Moore a Joan Wasser, jeho spoluhráčov z kapely vrátane Michaela Tighea a Parkera Kindreda, ako aj výrazných osobností hudobnej scény, medzi nimi Ben Harper a Aimee Mann.
kde: kino Nostalgia, Bratislava
kedy: 28. 3. o 17.30
tanec s medveďom
Linda je v 20. týždni tehotenstva, keď sa ona a jej manžel Marek na kontrolnom ultrazvuku dozvedia, že ich dcéra má vrodenú vývojovú vadu. Intímna dráma je emotívnou sondou do partnerského vzťahu vystaveného zásadnej životnej skúške. Citlivo zachytáva okamih, keď sa radosť z očakávaného dieťaťa stretáva so strachom, neistotou a tlakom okolia a keď je každé rozhodnutie spojené so stratou. Bez prikrášľovania, pátosu a jednoduchých odpovedí prináša rozdielne pohľady rodičov, priateľov aj odborníkov a otvára tému, o ktorej sa v spoločnosti často nehovorí.
kde: kino Lamač, Malokarpatské nám., Bratislava
kedy: 28. 3. o 19.00
z gauča:
...do 30. marca môžete hlasovať v diváckej ankete Slnko v sieti
v ponuke DAFilms nájdete viaceré z nominovaných titulov, z nich vyberáme:
akcia Monaco
Najúspešnejšia konšpiračná operácia československej ŠtB v rokoch 1948 – 1953 sa odohrala v Bratislave. Pod názvom AKCIA MONACO ju pražské vedenie tajnej polície pod vedením sovietskych poradcov viedlo voči miestnemu francúzskemu konzulátu. Skončila popravou dvoch československých občanov a uväznením ďalších. Režisér filmu Dušan Trančík prináša divákom dramatický príbeh, v ktorom sa prirodzene prelínajú spomienky jeho protagonistov s dramatickými scénami inšpirovanými skutočnými udalosťami a vzácnymi archívnymi záznamami samotných udalostí. Vďaka tomu môžu diváci prežiť s postavami filmu šialenstvo nástupu komunistického teroru.
dukla
Bábkový film vychádza z inscenácie Dezorzovho lútkového divadla Dukla, údolie smrti. Filmové spracovanie v réžii Gejzu Dezorza má uvedenie pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, ktoré sme si pripomenuli v tomto roku. V čase inej vojny otvára cez príbeh mileneckého vzťahu dvoch mužov z nepriateľských táborov a odlišných svetov aj témy, ktoré vojnový konflikt presahujú, ako prenasledovanie nepohodlných osôb, perzekúcie či agresívna propaganda. Výrazná výtvarná poetika charakteristická pre Dezorzovo lútkové divadlo, v špecifickom spracovaní a so sugestívnou atmosférou, v sebe nesie memento o tenkej hranici medzi láskou a nenávisťou a je aj o tom, čo sa stane, keď ideológia vyhrá nad ľudskosťou.
Vypočujte si rozhovor s Gejzom Dezorzom o filme Dukla.
letopis
Film zachytáva každodenné príbehy a vytvára kolektívny portrét súčasnej reality – nielen ako dokumentáciu prítomnosti, ale aj ako archív pre budúcnosť. Prostredníctvom obrazov odhaľuje absurdné rutiny a zvláštne zvyky, ako aj našu tendenciu opierať sa o systémy, ktoré zároveň spochybňujeme. Letopis ponúka nový spôsob, ako vnímať naše voľby a povzbudzuje divákov, aby sa zamysleli nad svojimi činmi teraz, skôr než na ne zabudnú.
Vypočujte si podcast s kamermanom (aj režisérom) a fotografom Martinom Kollárom.
raději zešílet v divočině
Film voľne rozvíja motív rovnomennej knihy Aleša Palána a Jana Šíbíka o šumavských samotároch. Sprievodcami filmu sú dvojčatá František a Ondřej Klišíkovci – večné deti žijúce v magickom svete so svojimi domácimi zvieratami. Spoločne zdieľajú každý deň, každú rutinu, každú myšlienku. Navonok pôsobia ako zrkadlá jeden druhého, vo vnútri sú však dve úplne odlišné duše. Roky neoddeliteľného spolužitia im začínajú prerastať cez hlavu. Franta sníva o úniku, o lietaní, o svete za múrmi, ktoré ho zväzujú. Ondra zostáva zakorenený v tom, čo dobre pozná. Je vôbec možné uniknúť, keď celý svet nesie vašu vlastnú tvár?
Vypočujte si podcast s režisérom Mirom Remom.
zomrela som v Irpini
Krátky animovaný film ukrajinskej režisérky rekonštruuje skutočný príbeh prežitia a prežívania pomocou osobnej a subjektívnej optiky – s magickou silou animácie, ktorá posúva civilné rozprávanie do nových významov. Ráno 24. februára sme sa s priateľom rozhodli, že pôjdeme z Kyjeva do Irpini k jeho rodičom. Je pre mňa ťažké vybaviť si chronológiu tých dní, moja hlava odmieta a podceňuje všetky moje spomienky, vymazáva ich, ale jediné, čo viem iste, je, že každým dňom sa všetko rýchlo zhoršovalo. Nakoniec sa nám podarilo utiecť posledným koridorom len hodiny predtým, ako ruské vojská vstúpili do mesta. Čas plynul, ale pocit, že som zomrela v Irpini, ma odvtedy nikdy neopustil. Réžia: Anastasiia Falileieva
dežo Hoffmann - Fotograf Beatles (DAFilms)
29. marca uplynie štyridsať rokov od odchodu fotografa Deža Hoffmanna, tak si pustite film režiséra Patrika Lančariča, ocenený Slnkom v sieti za najlepší dokument.
Ten, ktorý vizuálne „urobil“ Beatles. Z jeho snímok slávnych hviezd šoubiznisu sa stali ikonické obrazy plné života, spontánnosti a pohybu. A hoci vytvoril jeden z najfascinujúcejších archívov svetovej pop scény, málokto tušil, že za jeho jedinečným fotografickým rukopisom stojí dlhoročná skúsenosť z práce vojnového kameramana, kde pomalosť a váhavosť nemali miesto, pretože za každú chybu sa draho platilo.
na čítanie:
gabriel García Márquez: Zlá hodina
Román patrí k menej známym dielam Gabriela Garcíu Márqueza, no zároveň k tým, ktoré najlepšie odhaľujú, ako vznikal jeho jedinečný literárny svet a mnohí literárni kritici ho označujú za jeden z kľúčov k pochopeniu Márquezovej neskoršej tvorby. V tejto knihe sa začína formovať jeho schopnosť rozprávať veľké dejiny prostredníctvom malých príbehov a jednej komunity. Ide o temnú, napínavú prózu zakotvenú v kolumbijských dejinách – v období politického násilia a diktatúry, ktoré krajinu poznačilo v polovici 20. storočia. Zaujímavá je aj samotná história vzniku románu. Márquez ho písal už v polovici 50. rokov a pôvodne ho chcel nazvať oveľa provokatívnejšie – „Toto zasrané mesto“. Keď v roku 1962 vyšlo prvé vydanie v Španielsku, autor ho dokonca neuznal, lebo redaktori text výrazne upravili. Až neskoršia verzia, ktorú autor prepracoval a autorizoval, sa stala definitívnou podobou knihy. Román je dnes absolútne aktuálny. Príbeh o spoločnosti, v ktorej sa anonymné odhalenia, fámy a strach stávajú nástrojom moci, pôsobí v čase informačných vojen a sociálnych sietí mimoriadne súčasne.
thomas E. Ricks: Churchill a Orwell. Zápas o svobodu
Paralelné životopisy dvoch velikánov minulého storočia prinášajú nekonvenčný pohľad na boj proti totalite vedený z úplne odlišných ideových pozícií, konzervatívnej a výrazne ľavicovej. Churchill a Orwell sa z nie príliš známych postáv vtedajšieho diania čoskoro stali jedni z určujúcich aktérov západného myslenia. Ich životy sú dôkazom sily morálneho presvedčenia a predvídavosti, že vláda, nech už je zafarbená akokoľvek, ktorá upiera ľuďom základné slobody, je totalitnou hrozbou a treba sa jej brániť, či sprava alebo zľava.
petr Sedláček: Na cestách s Jiřím Černým
Významný český publicista Jiří Černý (1936 – 2023) svojím rozhľadom a prostredníctvom nezameniteľného hlasu naučil tisíce ľudí aktívne počúvať hudbu vo všetkých jej žánrových odtieňoch. Priateľ Jiřího Černého Petr Sedláček zostavil ako pamiatku k jeho nedožitým deväťdesiatinám zborníček spomienok doplnených zaujímavými fotografiami, ktoré vybral zo svojho archívu.
na počúvanie:
the Black Crowes: A Pound of Feathers
„Čierne vrany“ prichádzajú s novým, v poradí už desiatym albumom (druhým odkedy sa rozhádaní bratia Chris a Rich Robinsonovci v roku 2019 zmierili a opäť hudobne stretli). Nepúšťajú sa na žiadne nové hudobné cesty, ale ani šablónovito nekopírujú predchádzajúci úspešný album Happiness Bastards, sú iba o niečo surovejší. „Celý album v konečnom dôsledku ukazuje, ako starší (možno aj múdrejší) The Black Crowes zostávajú zamilovaní do rock'n'rollu, jeho sprievodnej mytológie a nezmyslov,“ píše v recenzii Mark Blake. Album kapela nahrala za desať dní, spevák Chris Robinson v jednom z rozhovorov odkázal na klasické rockové kapely, keď povedal: „Nechcem, aby to bolo príliš komplikované. Nechajme to funky a uvoľnené. Chcel som, aby vám tento album ukázal, aké je to byť v rock'n'rollovej kapele. Niekedy je to krásne, niekedy škaredé, niekedy zvrátené, niekedy sväté. Ale všetky tieto veci sa musia nejako zraziť, kým je krv ešte na podlahe štúdia. Nemôžete z toho vysávať život tým, že ste mesiace v štúdiu.“ Vo viacerých skladbách priznáva vplyv Led Zeppelin a ich albumu Presence. Poézia a starý dobrý rock’n’roll.
björk: Cornucopia Live
„Živé dvojalbum představuje jeden z hudebně nejambicióznějších projektů v kariéře Björk a zachycuje pětiletý vývoj jejího unikátního zvukového vyjádření,“ píše vo svojej recenzii Ondřej Bezr pre Uni magazin. „Nahrávka pořízená v lisabonské Altice Areně v září 2023 není pouhou rekapitulací koncertu, ale precizně vybudovaným zvukovým ekosystémem, v němž se organicky střetává éterická lehkost alba Utopia se zemitými a agresivnějšími tóny desky Fossora. Pro hudební složku je klíčová radikální instrumentace, které dominuje sedmičlenný islandský flétnový ansámbl Viibra. Flétny zde nejsou jen doprovodným prvkem, ale vytvářejí složité polyfonní struktury, které umělkyně označuje za ,lidovou hudbu budoucnosti‘. Audiofilský zážitek umocňuje využití řady nástrojů vyrobených na zakázku, jako jsou varhanní píšťaly, jejichž extrémně hluboké frekvence vyvolávají v posluchači fyzické vibrace, nebo elektromagnetická harfa segulharpa a kovový perkusní nástroj aluphone. Fascinujícím akustickým detailem nahrávky je využití přenosné dozvukové komory přímo na scéně, která Björk umožnila zpívat s přirozeným echem bez digitální úpravy, čímž vokální pasáže získávají až posvátný charakter.“
john Moreland: Live at Third Man Records
John Moreland sám s gitarou v nashvillskom klube Blue Room (v rámci vydavateľstva Third Man Records). Nahrané analógovo, bez overdubingov, bez prerábania, bez spúšťania a zastavovania.