nan Goldin: This Will Not End Wel
Ikona súčasnej fotografie Nan Goldin sa predstavuje aj ako filmárka retrospektívnou výstavou venovanou jej videám a prezentáciám, ktoré ona sama opisuje ako „filmy zložené zo statických záberov“. Intímna cesta jej životom, priateľstvami, láskami a bojmi. Výstava združuje šesť významných diel pokrývajúcich päťdesiat rokov tvorby: The Ballad of Sexual Dependency (1981 – 2022), jej magnum opus; The Other Side (1992 – 2021), poctu jej trans priateľom fotografovaným v rokoch 1972 až 2010; Sisters, Saints, Sibyls (2004 – 2022), svedectvo o traume rodín a tabu samovrážd; Memory Lost (2019 – 2021), klaustrofobickú cestu abstinenčnými príznakmi; Sirens (2019 – 2020), cestu do drogovej extázy; a Stendhal Syndrome (2024), dielo založené na šiestich mýtoch z Ovídiových Metamorphoses, ktoré skúma stav, ktorý Stendhal opísal ako kolaps vyvolaný ohromujúcou krásou umenia. Hoci názov výstavy Toto sa neskončí dobre môže pôsobiť temne a zlovestne, je zároveň plný irónie a emócií. Podľa Fredrika Liewa, kurátora retrospektívy, odráža „charakteristicky neotrasiteľnú radosť zo života“ Nan Goldin.
kde: Grand Palais, Paríž (dielo Sisters, Saints, Sibyls je prezentované v Chapelle Saint-Louis v nemocnici Pitié-Salpêtrière)
kedy: ut - ne: 10:00 - 19:30
petra Feriancová: Antigonine oči
Snímky pohľadov cez okná vily Tugendhat a fotografia okien samotnej galérie FOG, zachytená v roku 2017, ešte pred jej otvorením. Motív priehľadu tak vytvára kontinuitu medzi vilou Tugendhat a galériou FOG, medzi miestom zrodu a miestom vystavenia diel. „Antigonine oči sú pre mňa časovou kapsulou – niečím, čo vzniklo v konkrétnom čase, no významy sa postupne vrstvia. Oidipus prišiel o zrak a Antigona ho sprevádzala. Možno boli tieto fotografie spôsobom, ako rozprávať o svete niekomu, kto ho nemôže vidieť – niekomu tak dôležitému, že mu dokážete dať svoj zrak alebo sa oň podeliť,“ uviedla Petra Feriancová.
kde: Galéria FOG, Kúpeľná 1, Bratislava
kedy: štv – so: 15:00 – 19:00
much, Stretti, Šimon, Preissig. Fotografie grafiků
Moderná česká grafika a fotografia sa vyvíjali súbežne. Okolo roku 1900 sa fotografický fotoaparát stal súčasťou umeleckej výbavy mnohých maliarov a grafikov, ktorí sa už necítili spútaní rutinnými stereotypmi. Hviezda secesného štýlu Alphonse Mucha (1860 – 1939) používal svoje fotografie ako štúdie pre ďalšie umelecké stvárnenie, či už pre svoje maľby, plagáty alebo ilustrácie. Cestovateľ Tavík František Šimon (1877 – 1942) premenil svoje fotografie na vizuálne pôsobivé grafické listy. Viktor Stretti (1878 – 1942) sa zameriaval najmä na pražské témy a niektoré zo svojich fotografií dotváral ručne kreslenými skicami. Všestranný „polygrafický experimentátor“ Vojtěch Preissig (1873 – 1944) vo svojej grafike tiež využil svoje zábery významných pamiatok a parkov zhotovené počas svojich pobytov v Paríži a Bostone. Väčšina vystavených autentických pozitívov umelcov, ktoré tvoria organickú súčasť ich umeleckých pozostalostí, bola v posledných rokoch začlenená do zbierok múzea.
kde: Galerie Josefa Sudka, Úvoz 24, Praha
kedy: od októbra do marca streda, sobota a nedeľa 12:00—18:00, od apríla do septembra streda, sobota a nedeľa 11:00—17:00
do divadla:
rev, vresk a brud
Slovenské balady sú miniatúrne horory, v ktorých sú koncentrované všetky naše najväčšie obavy a strachy. Strach z toho, že prídeme tragicky o najbližších, strach zo starnutia, z toho, že nás zradia tí, ktorých v živote najviac milujeme, že sa naši najbližší časom zmenia na sotva spoznateľné ohavy a že náš život ovplyvňujú temné a nevypočítateľné sily. Hoci nás to všetko desí, zároveň nás to aj neodolateľne priťahuje. Balady, na rozdiel od správ v novinách, pretvárajú tieto strachy na univerzálnu ľudskú skúsenosť, pridávajú k nim poetickú silu a na konci prinášajú katarziu. Réžia: Ján Luterán
Prečítajte si aj rozhovor s dramaturgom Danielom Majlingom.
kde: Divadlo Andreja Bagara, Nitra
kedy: 21. 3. o 18.30
tanečný dvojvečer:
kde: Divadlo Aréna, Bratislava
kedy: 21. a 22. 3. o 19.00
michal Heriban: Ja som placebo
Tanečné sólo s originálnou choreografiou Michala Heribana a pôvodnou sugestívnou hudbou Jozefa Vlka skúma tému ľudskej pamäti, automatizované správanie uložené v podvedomí, nevedomé návyky a vedomé programovanie.
tomáš Danielis: Inner Garden
Tomáš Danielis v duete so slovenskou tanečnicou Nikolou Kišacovou prináša intímny pohľad na dialóg tiel, priestoru a vnútorného sveta performerov. Skúma, čo znamená byť si navzájom blízky – naprieč generáciami, skúsenosťami a perspektívami. Pýta sa, čo dedíme okrem sociálnych štruktúr, genetiky či praktických, materiálnych vecí: osobné gestá, významy (emocionálne, intelektuálne, osobné), skúsenosti a poznanie, ticho – malé detaily ľudskej existencie. Čo sa stane, keď sa prežitá skúsenosť stane performatívnym materiálom? Čo odovzdávame neúmyselne? Čo z človeka zostane po jeho odchode?
do kina:
konvergencie: Vladimír Godár v kine: Jurošík
Započúvajte sa aj s deťmi do hudby Vladimíra Godára, ktorá dotvára čaro tejto známej rozprávky. Pre deti je navyše pripravené živé hudobné prekvapenie v spolupráci so súborom Solamente naturali priamo v kinosále.
kde: Kino Lumière, Bratislava
kedy: 21. 3. o 16:00
muž s kinoaparátom + živá hudba: Prezident Lourajder
Vertovova symfónia veľkomesta je priekopníckym dielom, čo sa týka zobrazenia procesu vzniku filmu. Film bez príbehu a hercov sleduje muža, ktorý cestuje po meste s kamerou zavesenou cez plece a s oslnivou vynaliezavosťou dokumentuje mestský život. Muž s kinoaparátom je jedným zo zásadných manifestov filmovej avantgardy. Dodržiavajúc Vertovove estetické princípy film nevychádza zo scenára. Vo filme Vertov uplatnil experimentálne kameramanské a strihačské postupy, ktoré overoval celé roky, vďaka čomu vytvoril akéhosi filmárskeho metodologického sprievodcu pre nasledujúce generácie režisérov.
kde: Edison Filmhub, Bratislava
kedy: 22. 3. o 19:00
z gauča:
druhý život antikvariátů (ČT art)
Dokumentárny film o českých antikvároch, ktorí dokázali udržať a rozvíjať svoj tradičný odbor aj v súčasnom digitálnom svete. Ako fungujú antikvariáty v rôznych kútoch krajiny a ako sa musia antikvári prispôsobovať novým trendom?
Réžia: Petr Zahrádka
IN MEMORIAM: Marian Urban (DAFilms)
inde
Život a doba neopakovateľného tvorcu, fotografa, maliara, pútnika, akčného tvorcu, performera, hľadača radosti a slobody Alexa Mlynárčika v pohyblivých obrázkoch, obrazoch, fotografiách, živohrách a kontroverznostiach doby, v ktorej žil a žije. Príbeh takmer jedného storočia, v ktorom sa formovala moderná identita, kultúra, základné hodnoty Slovenska - ako súčasti Československa, ako samostatného štátu a najmä ako súčasti širšieho európskeho spoločenstva, ku ktorému náš protagonista neoddeliteľne patrí svojím dielom aj životom. Alex Mlynárčik sa stal svojou tvorbou, priateľmi, názormi i prejavmi organickou súčasťou tohto príbehu – a najmä jeho spolutvorcom. Réžia Juraj Nvota, Marian Urban.
muzika
Pohľad na prelom 70. a 80. rokov v Československu, vyrozprávaný cez tragikomický príbeh mladého muzikanta, ktorý dúfal, že hudba mu pomôže dostať sa z kaluže, ale namiesto toho muziku vyváľal v blate. Podľa rovnomennej novely Petra Pišťanka. Réžia Juraj Nvota.
papierové hlavy
Film prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici minulého storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny, vznikol mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Irónia pohľadu autora sa strieda s jeho chápavým prístupom k utrpeniu ľudí, k ich nádejam a pochybnostiam v zmenených spoločenských podmienkach.
Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou z nich sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Napokon, treťou rovinou sú výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat do reality“.
Vypočujte si aj podcast s Dušanom Hanákom.
na čítanie:
peter Getting: Studne mútne
Sú ikonickými postavami našej kultúry. Postavili im sochy a pomenovali po nich ulice, majú svoje nespochybniteľné miesto v lexikónoch literatúry aj učebniciach, slovenské moderné umenie sa bez nich nedá predstaviť. Autor odkrýva aj iný obraz známych slovenských literátov a prejavy umeleckej kolaborácie s režimom v období vojnového Slovenského štátu. Mapuje a pomenúva aktivity a osudy autorov a ich diel zoči-voči mechanizmom moci a dospieva k zisteniam, o ktorých sa desaťročia mlčí, vrátane podielu samotných umelcov na inštalácii, existencii a podpore režimu porušujúcom elementárne ľudské práva a dopúšťajúcom sa zločinov proti ľudskosti.
mária Piatriková, Stanislav Piatrik: Pamäť miesta
Kniha Pamäť miesta hovorí o spomienkach na ZŠ Jesenského a o tom, ako jej priestor vstúpil do tvorby rôznych umelcov. Intímna mapa tvorivého procesu inscenácie Divadla K. Neponúka hotové odpovede, ale fragmenty, stopy, záznamy myslenia, pochybností aj objavov. Zachytáva to, čo v divadle zvyčajne mizne – cestu. Vznikla z potreby uchovať pamäť efemérneho umenia. Z rozhovorov, poznámok, obrazov a situácií, ktoré formovali inscenáciu. Architektúra budovy sa stala esenciou tvorby a po rovnomennej inscenácii prirodzene vyústila do knižnej reflexie. Kniha sa nezaoberá architektúrou len ako výsledným objektom, ale ako prehĺbeným procesom, ktorý stojí za jeho vznikom - a práve tieto vrstvy sú kľúčové pre každého, kto sa venuje obnovám, kontinuite priestoru a dlhodobej hodnote stavieb. Je určená všetkým, ktorí sa zaujímajú o divadlo, priestor, tvorbu, architektúru, ale aj o proces ako taký – nielen o výsledok.
Prezentácia knihy bude v kníhkupectve Ex libris (GMB Mirbachov palác) 24. marca o 17.00
magdaléna Platzová: Fáze jedné ženy
Vidiecky pohreb, literárny zájazd do Veľkej Británie, prenájom pracovne v nehnuteľnosti francúzskej grófky, vianočný pobyt na ostrove alebo vianočný večierok v Lyone, to sú niektoré z východísk jednotlivých poviedok. Precítené a vycizelované reflexie špecifických situácií a stavov v živote ženy. Na jednej strane láska, na druhej strane smrť. Približujú sa a prelínajú sa a žena zreje, stáva sa celým človekom.
peter Hook: Unknown Pleasures - Pohled do nitra Joy Division
Basgitarista Joy Division a New Order Peter Hook bude koncertovať v Prahe a Brne, tak sme vytiahli jeho memoárovú knihu o vzniku najskôr skupiny Warsaw premenovanej následne na Joy Division, koncertoch, fungovaní kapely a spomienkach na Iana Curtisa. Osobné, veľmi neanalyzujúce, napísané bez literárnych ambícií najmä pre fanúšikov kapely.
„Konečně jsme se dostali na pódium, asi o dvacet minut později, podívali se do davu – pokud se to tak dá nazvat – a tam byli úplně vepředu všichni moji kámoši a pokřikovali na mě: ,Čááááu, Hoooky. Jak to jde, Hooky?´ Culili se na mě a zdvihali palce. Pomyslel jsem si, že je fajn, že se ukázali, ale ty úsměvy a palce si mohli odpustit. My v Joy Division jsme byli velice vážní. Spíš jsme preferovali mračení se.“ (o prvom koncerte Joy Division)
na počúvanie:
kim Gordon: Play Me
...už sme v to do liste novinku Kim Gordon avizovali, jej vízia umenia a hluku sa na treťom sólovom albume naďalej vyostruje a mení . Priamočiary album sa prikláňa ku kratším formám, zvýšeným rytmom a beatovo orientovanému driveu, čím rozširuje jej paletu o melodický pulz a motorický moment. Album tak pôsobí rýchlejšie a koncentrovanejšie, spracováva súčasné mocenské štruktúry, kultúrne sploštenie a digitálny nepokoj s ostrým humorom a jasnosťou zámeru. Súčasne je to aj introspektívny album: emocionálne nabitý, až fyzický.
geese - Getting Killed
Štvrtý štúdiový album art rockových Geese bol formovaný dlhými jam sessions a dôrazom na rytmické opakovanie, drsné textúry a nekonvenčné štruktúry piesní, texké obrazy a opakujúce sa témy násilia, moci a transformácie. Chris DeVille vo svojej recenzii charakterizoval Getting Killed ako „apokalyptický album pre apokalyptické časy“. Kritik zdôraznil nepoddajnú štruktúru albumu a improvizačný pohon s argumentom, že Geese posúvajú hranice konvenčných rockových foriem, pričom si zachovávajú ostrý zmysel pre iróniu.
peter Hook & The Light
Basgitarista, spoluzakladateľ Joy Division a New Order vystúpi 23. marca v pražskej Lucerne, ďalší koncert bude 24. marca v brnianskej Fléde a pripomenie hudobný odkaz oboch skupín.
R.I.P Bettina Köster
17. marca zomrela hudobníčka, saxofonistka, skladateľka, speváčka, textárka Bettina Köster. V roku 1979 založila spolu s Karin Luner, Beate Bartel, Evou Gossling a Gudrun Gut skupinu Mania D., ktorú britský rozhlasový moderátor John Peel označil ako „kráľovné hluku“, vo svojej hudbe spájali prvky jazzu a new wave, s charakteristickým zvukom saxofónu. Po rozpade kapely Köster a Gudrun Gut založili post-punkovú experimentálnu kapelu Malaria!, s ktorou sa preslávili aj medzinárodne a boli na turné so Siouxsie and the Banshees, The Birthday Party či Johnom Caleom. Bettina Köster patrila do skupiny berlínskych umelcov nazývaných „geniálni diletanti“, ktorí od roku 1980 vystupovali v rýchlo sa meniacich formáciách kapiel, ako napríklad Liebesgier, Nachdenkliche Wehrpflichtige, Einstürzende Neubauten a ďalších. V roku 1983 sa odsťahovala do New Yorku, kde pracovala ako filmová autorka a producentka s režisérkou Isabel Hegner. Köster zložila hudbu k filmu Peppermills, ktorý v roku 1998 získal na Berlinale cenu Teddy Award v kategórii Najlepší krátky film. Napokon sa vrátila do Európy a žila v Taliansku.