kniha pani Lackovej, ktorá konečne v roku 2022 vyšla aj v slovenskom jazyku, je celé roky mojou obľúbenou. Keď sme kedysi dávno pripravovali prezentácie o našom projekte Osudy tých, ktorí prežili holokaust, tak som ju vždy nosila so sebou a čítala z nej nahlas. V češtine. Nehovoriac o tom, že sa jej vzácne video svedectvo o období druhej svetovej vojny práve počas tohto projektu podarilo získať. Veľmi ma potešilo, keď minulý týždeň v podcaste Ľudskosť, ktorý vždy končí tým, že hosť odporúča inšpiratívne či jemu vzácne knihy, Zuzana Kovačič Hanzelová spomenula práve knihu Narodila som sa pod šťastnou hviezdou pani Lackovej. Pamätám sa, ako som ju odporučila ja pred možno dvanástimi rokmi v rozhovore v rádiou Fm s Jurajom Kušnierikom ako svoj tip na prečítanie. Je to len dôkaz toho, že je to kniha s dôležitým príbehom, ktorá si nachádza čitateľov aj teraz. Spomínam si, že už na jej vernisáži bola vypredaná a čakalo sa na dotlač. To mi príde ako dobrá správa. Čítame dôležité a silné príbehy. A odporúčame si ich navzájom.

elena Lacková slovami Alexandra Mušinku 

„Unikátna rómska aktivistka, vynikajúca spisovateľka, dramatička a politička. V prvom rade je však jedným z najväčších symbolov rómskeho etno-emancipačného hnutia v Československu v 20. storočí,“ hovorí kultúrny antropológ a romista Alexander Mušinka, ktorý sa k Elene Lackovej opakovane pri svojej práci vracia. 

„Elena Lacková v mnohých oblastiach výrazne predbehla dobu. Dokázala, že aj napriek skutočnosti, že sa narodila v rómskej osade, sa môže z toho prostredia dostať a uspieť v okolitom svete. Dokázala, že aj rómska žena môže byť úspešná. Dokázala, že aj rómska žena – dokonca aj ako matka šiestich detí a niekoľkonásobná stará mama – môže vyštudovať na vysokej škole. A nie na ,hocijakej‘, ale rovno na Karlovej univerzite v Prahe, ktorá v tom čase bola a stále je najkvalitnejšou vysokou školou v bývalom Československu.“ 

narodila sa v rómskej osade

Elena Lacková  sa narodila 22. marca 1921 v rómskej osade vo Veľkom Šariši, v okrese Prešov. Jej otec – Mikuláš Doktor – bol uznávaný člen miestnej komunity a hudobník, ktorý viedol rómsku kapelu. Matka Mária nebola Rómka, bola pôvodom z Poľska – sirota, ktorej matka zomrela pri pôrode a ktorá od svojich 14 rokov žila v sirotinci vo Varšave. Počas 1. svetovej vojny  presťahovali sirotinec do Ruska a deti rozmiestnili do ruských rodín. Otec Eleny Lackovej sa dostal do ruského zajatia a práve tam sa zoznámil s Máriou, ktorú si po vojne doviedol do Veľkého Šariša. Tam pracovala ako sezónna robotníčka, v zime pre židovské a iné bohaté rodiny vyšívala, šila šaty, háčkovala obrusy, plietla rozličné časti odevov z vlny a tak si zarábala na živobytie. Elena Lacková vyrastala v početnej rodine, mala sedem vlastných a dvoch nevlastných súrodencov – z prvého otcovho manželstva. Ako 19-ročná sa vydala za robotníka Jozefa Lacka. Mala šesť detí, z ktorých dve zomreli v detskom veku.

porraimos

Počas 2. svetovej vojny boli Rómovia, podobne ako Židia, postavení mimo zákon a museli opustiť svoje obydlia vo Veľkom Šariši. V roku 1942, podľa vyhlášky ministerstva vnútra č. 127 z roku 1940, im gardisti – Hlinkova garda – zbúrali domy a vyhnali ich mimo mesta do lokality zvanej Korpáš. Okolo 230 Rómov – medzi nimi aj rodina Eleny Lackovej – sa zrazu ocitlo bez prístrešia. Vstup do miest Veľký Šariš a Prešov im bol výrazne obmedzený iba na niekoľko hodín denne. Časť chlapov vo veku od 18 do 60 rokov umiestnili gardisti do tábora nútených prác. Tieto zážitky sa neskôr stali základnou témou literárnej tvorby Eleny Lackovej. Ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste, resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Začala o ňom hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe.