udeľuje ju Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku. Za knihu Hejtovaňja ju získal spisovateľ, básnik a dramatik Viliam Klimáček. 

keď absurdno odhaľuje skrytú realitu Strednej Európy

Pri preberaní ceny má vždy preslov predchádzajúci držiteľ ceny. Včera to bol maďarský historik József Demmel, ktorý ju získal za knihu Mladý Štefánik. Z jeho reči vyberám:

Zbierka Hejtovaňja Williama Klimáčka prekvapuje tým, ako prirodzene dokáže preklenúť jazykové aj kultúrne hranice. Aj čitateľ, ktorý neprichádza zo slovenského prostredia, v nej rýchlo zistí, že rozdiely medzi historickým a literárnym myslením nie sú také hlboké, ako by sa mohlo zdať. Historik aj spisovateľ pracujú s príbehmi – jeden je viazaný prameňmi, druhý má slobodu. A práve táto sloboda umožňuje Klimáčkovi vytvárať texty, ktoré sú hravé, absurdné, no zároveň mimoriadne presné vo svojich postrehoch o súčasnosti.

V poviedkach ožívajú známe historické postavy – Cyril a Metod, Štúrovci, Štefánik, Tiso, Husák či dokonca Katarína Veľká a Lenin. Nejde však o karikatúry. Skôr o zrkadlá, v ktorých sa odrážajú naše vlastné predsudky, slepé miesta a dilemy dnešnej spoločnosti. Klimáček pracuje s humorom a absurditou, no v rozhodujúcom momente nechá text preklopiť do vážnej roviny, ktorá odhaľuje nepríjemné, ale dôležité pravdy. Čitateľ tak zistí, že to, čo sa spočiatku javilo ako hravá groteska, je v skutočnosti presná diagnóza stredoeurópskej reality.

Zbierka sa dotýka tém, ktoré sú rovnako aktuálne na Slovensku aj v Maďarsku: otázky geopolitickej orientácie, napätia medzi mestom a vidiekom, vzniku nenávisti či ľahkosti, s akou sa z ľudí stávajú „tí druhí“. Hoci Hejtovaňja nie sú politickou knihou, mnohé situácie, slogany a postoje sú až nepríjemne známe každému, kto sleduje verejný život v regióne. Klimáček ich však podáva s jemnou iróniou a citom pre paradox, ktorý odhaľuje viac než priame moralizovanie.