Svrček a mravce alebo ako pomôcť umelcom

bola to jasná dobová symbolika: O tom, že manuálna práca je základom spoločnosti a že „neproduktívne“ povolania (vrátane umenia) sú druhoradé. Mravce predstavujú ideálnych socialistických pracujúcich: usilovných, kolektívnych, disciplinovaných. Svrček je symbolom „parazita“ — niekoho, kto sa venuje zábave, individualizmu, tvorbe, ale neprispieva k spoločnému hospodárskemu výsledku. To sa za prácu nepovažovalo. A morálne ponaučenie: kto nepracuje, nech neje.

darmožráči

Konsolidácia a devastácia vinou ministerstva (zničenia) kultúry si začína vyberať svoju daň: Kluby končia alebo utlmujú prevádzku, koncerty sa rušia. Nie preto, že by ľudia nechceli ísť. Ale preto, že si musia zvážiť, či dajú svoje peniaze na jedlo, nájomné alebo na koncert či divadelné predstavenie. Katka Koščová nedávno vyzvala tých, čo ešte môžu, aby podporovali umelcov, ktorých majú radi. Napísala to láskavo a nekonfliktne, ako to už ona vie. S tým, že zdôraznila, že ona sama sa na počet a návštevnosť koncertov sťažovať nemôže vďaka svojej fanúšikovskej základni a tvrdej práci svojho manžela a manažéra Michala Pivovara, ale nie každý jej kolega má toto šťastie.

Zdá sa že nedostatok čítania s porozumením u mnohých našich občanov prerástol do štýlu: Čítam, čo ja chcem, aj keby to bol opak napísaného. A tak z toho láskavého textu vyčítali, že to Katka plače že nemá koncerty a vulgárne ju posielali pracovať, mnoho ich nezabudlo dodať, že to má z toho, že svoje koncerty „spolitizovala“. Ja som teda bol na niekoľkých a nič také som si nevšimol. Skrátka a dobre, spustila sa fekálna búrka, v ktorej sa umelci nazývali darmožráči a posielali sa k lopate, prípadne dokladať tovar do samoobsluhy. 

tradícia neúcty

Som vzdialený sebabičovaniu aký sme národ otrokov a nedoukov, ale niečo vo vnímaní pozície umelca máme zrejme špecifické. Sme agrárna krajina. Česi mali Národné divadlo v roku 1881, Maďari mali silnú kultúrnu elitu už v 19. storočí. Slováci mali prvé profesionálne divadlo až v roku 1920.