do galérie:
Neprispôsobiví pozorovatelia. Outsideri a vyhnanci
Postavenie, funkcia a estetika fotografie vykazovali za socializmu veľmi podobné črty vo všetkých bývalých socialistických krajinách. V stredoeurópskych krajinách, ktoré boli súčasťou socialistického bloku, pôsobili v oblasti fotografie aj jedinečné kolektívne organizácie, keďže väčšina fotografov vykonávala svoju činnosť v rámci systému fotografických klubov. Niektorí fotografi však pracovali mimo systému a nezávisle – jedny pre osobitný prístup k svojej práci, iní pre cenzúru alebo dokonca zakázanie ich diel. Výstavný projekt sa zameriava práve na tých fotografov, ktorí vyčnievali z hlavného prúdu fotografickej produkcie v bývalých socialistických krajinách.
vystavujúci autori: Andrzej Baturo, Vladimír Birgus, Stane Jagodič, Gábor Kerekes, Ladislav Postupa, Rudolf Sikora, Tone Stojko, János Szász, Bálint Szombathy, Jindřich Štreit
kde: Stredoeurópsky dom fotografie, Prepoštská 4, Bratislava
kedy: ut – ne: 13.00 – 18.00
Stane Jagodič
HIT BY NEWS
S vynálezom cenovo dostupných tlačiarenských strojov a lacného papiera v 19. storočí došlo k zásadnej premene tradičného „informačného priemyslu“. Knihy, noviny a časopisy, ktoré pôvodne vychádzali v malom počte výtlačkov a boli luxusnou výsadou hŕstky vyvolených intelektuálov, sa rýchlo stali populárnym a rozšíreným spoločenským fenoménom. Súbežne s vydavateľským boomom sa rozvíjal reklamný priemysel a vznikali nové profesie: grafik, novinár, reportér, redaktor, fotograf, tlačiar, litograf atď. Tí všetci sa podieľali na vytváraní „druhej vrstvy reality“ (Jean Baudrillard), vytlačenej na papieri a dodávanej do kaviarní a domácností rýchlo sa rozrastajúcej strednej triedy. V priamej reakcii na tieto technické a komunikačné inovácie začalo výtvarné umenie prechádzať pôsobivým procesom transformácie. Jednou z najdôležitejších tém v umení sa následne stala formálna abstrakcia reality, pretože fotografie a tlač ovládli oblasť dokumentácie a spravodajstva, ktorá predtým bola doménou výtvarného umenia. Ďalším krokom v stále prebiehajúcom a plodnom dialógu medzi masmédiami a umením bola kritická reflexia ich úlohy ako nástroja propagandy v obdobiach vlády totalitných režimov. Dadaizmus napríklad bezprostredne reagoval na dezinformácie šírené nacistami v 30. rokoch 20. storočia. Parížski „noví realisti“ svojimi dekolážami a ambalážami hravým, ale hĺbavým spôsobom reagovali na konzumerizmus v povojnovej západnej Európe. Vzťah masmédií a umenia vyvolal intenzívny dialóg a priniesol pozoruhodné výsledky na oboch stranách. Krátko – v období Bauhausu – umelecká a mediálna sféra spolupracovali: El Lisickij, Max Bill, Vasilij Kandinskij a mnohí ďalší presadzovali utopické predstavy o lepšom svete a využívali umenie a médiá ako platformu pre svoje spoločensko-politické posolstvo. V 60. rokoch 20. storočia podnietil prevratné zmeny vo výtvarnom umení nový prístup, ktorý taliansky filozof Umberto Eco označil pojmom „opera aperta“. V 80. rokoch sa v umeleckej tvorbe presadili ďalšie vplyvy – feminizmus, rodové štúdiá a postkoloniálny diskurz. Od konca studenej vojny a nástupu globalizácie je kľúčovým aspektom umeleckého postoja kritické hodnotenie mediálneho priemyslu. A s blížiacim sa koncom tlačených materiálov umenie sprevádza aj istý nádych melanchólie. Všetky tieto významné témy sú zastúpené v zbierke Annette a Petera Nobelovcov v Zürichu, obsahujúcej vyše 2 000 umeleckých diel zameraných na dialóg umenia a tlače.
kde: Centrum súčasného umenia DOX, Poupětova 1, Praha
kedy: ut - ne: 11.00 - 19.00
do divadla:
Uhol_92: Toni Wolff zisťuje, že prerobila milióny (verzia Emma)
Originálna činohra mapuje rozšírený fenomén internetového konšpiritualizmu. Do súčasnosti sa vracia priekopníčka ženskej psychoanalýzy Toni Wolff (1888 – 1953), kolegyňa a milenka Gustava Junga. Ako zareaguje na to, že za laické výklady jej teórií dnes ľudia platia doslova milióny?
Viac o inscenácii si prečítajte v texte teatrológa Mareka Godoviča tu.
kde: A4 - priestor súčasnej kultúry
kedy: 7. 3. o 20:00
Vykouření
Očistný scénický obrad na motívy skutočných udalostí, keď časť diváckej verejnosti a veriacich v Česku pobúrila hosťujúca inscenácia chorvátskeho režiséra Olivera Frljića Naše násilie, vaše násilie. Inscenácia je ironickou rekapituláciou fragmentov právnych textov, internetových článkov a rozhovorov, diváckych listov, výpovedí svedkov a Nového zákona. Kladie pritom otázky, ktoré nestrácajú na aktualite. Akí diabli zvádzajú spoločnosť k tomu, aby sa delila na bojachtivé tábory, a prečo? Je možné zmieriť jazyk viery, v ktorom je Ježiš spasiteľom, s jazykom umenia, pre ktorý je metaforou, inak než súdnou cestou?
kde: Divadlo Husa na provázku, Brno
kedy: 8. 3 o 17.00
do kina:
Richard Wagner
Pri príležitosti stého výročia narodenia „veľkého majstra“ v roku 1913 film po prvýkrát predstavuje komplexný portrét skladateľa. Z dôvodu ochrany autorských práv nemohli byť v hudbe použité pôvodné skladby Richarda Wagnera. Giuseppe Becce, ktorý vďaka svojej fyzickej podobnosti hrá úlohu samotného skladateľa, navrhol skomponovať partitúru, ktorá nadväzuje na dielo Richarda Wagnera, ale zároveň sa od neho dostatočne odlišuje, aby sa nebolo treba obávať žiadnych právnych následkov.
kde: Kino Nostalgia, Súťažná 18, Bratislava
kdy: 7. 3. o 17.45
Čarodejník z Kremľa
90-te roky: Sovietsky zväz sa rozpadol a na jeho troskách vzniká nový svet – chaotický, dravý a bezohľadný. Vadim Baranov (Paul Dano), mimoriadne bystrý a inteligentný mladý muž, sa nečakane ocitá v samom centre moci, hoci pochádza zo sveta umenia a televíznej zábavy. Stáva sa neoficiálnym poradcom a architektom verejného imidžu nenápadného muža z tajných služieb – Vladimira Putina (Jude Law). Baranov ovláda slová, obrazy a ilúzie. V zákulisí Kremľa vytvára príbehy, ktoré formujú novú ruskú realitu. Učí Vladimira, ako hovoriť s ľuďmi. Ako nahradiť pravdu manipuláciou. Ako premeniť vieru na nástroj kontroly. Jedinou osobou, ktorú Baranov nedokáže kontrolovať, je Ksenia (Alicia Vikander) – žena, ktorá mu pripomína, že existuje aj iný život mimo tieňa Kremľa. Po pätnástich rokoch mlčania Baranov prehovorí. Jeho svedectvo odhaľuje zákulisné fungovanie režimu, na ktorého budovaní sa podieľal. Zavádza nás do temných chodieb politického systému, kde každé slovo slúži určitému účelu a žiadna verzia reality nie je definitívna. Réžia: Olivier Assayas
z gauča:
Šťastie a dobro všetkým (DAFilms)
Vyštudovaný jadrový fyzik, otužilec a vlastenec Vitalij dnes žije na Sibíri a pracuje ako robotník na stavbe. Zatiaľ čo jeho rodičia, bývalí prominentní vedci, nostalgicky spomínajú na Sovietsky zväz, Vitalij sa radikalizuje ako videobloger, hlásajúci návrat spravodlivého režimu. Postupne však stráca ilúzie o putinovskom Rusku a jeho hodnotách. Český režisér Filip Remunda ponúka v najnovšom filme silnú časozbernú štúdiu o frustrácii a dezilúzii človeka, ktorý v kríze hľadá spásu v autoritárskych lídroch. Časozberná snímka získala hlavnú cenu Opus Bonum na MFDF Ji.hlava 2024.
Kolín 75 (HBO Max)
Skutočný príbeh 18-ročnej Very Brandes, odvážnej rebelky odhodlanej splniť si svoj sen – zorganizovať legendárny koncert Keitha Jarretta z ktorého vzišla rovnako legendárna nahrávka. Píše sa rok 1975, Kolín nad Rýnom. Osemnásťročná Vera Brandes (Mala Emde) – odvážna rebelka s dušou producentky – sa rozhodne dosiahnuť nemožné. Napriek odporu svojich konzervatívnych rodičov riskuje všetko. Na vlastnú päsť si rezervuje prestížnu kolínsku operu, aby zorganizovala koncert svojich snov. V januári 1975 privádza na pódium jazzového génia Keitha Jarretta (John Magaro). Napriek nedostatku kvalitného hudobného vybavenia je umelec pripravený vystúpiť. A Vera sa nevzdá svojho sna. Netuší, že vystúpenie, ktoré počas večera hrozilo úplným neúspechom, sa stane legendárnym. Jarrettova hodinová improvizácia, zrodená z čistej energie okamihu a vytvorená na nástroji s chybami, je najpredávanejším jazzovým sólovým albumom v histórii. Nahrávka s názvom „The Köln Concert“ sa nezmazateľne zapísala do dejín ako hudobné zjavenie, ktoré ovplyvnilo generácie poslucháčov a umelcov. S viac ako štyrmi miliónmi predaných kópií a ikonickým bielym obalom zostáva najslávnejším jazzovým sólovým albumom a najpredávanejšou klavírnou nahrávkou všetkých čias. Réžia: Ido Fluk
Co znamenalo vésti koně (Česká televízia, archív)
V piatok sme si pripomenuli nedožité 75. narodeniny Milana “Mejlu” Hlavsu. Hudobný projekt Hlavsu a Vráťu Brabenca, ktorého premiéru pripravila kapela The Plastic People of the Universe vznikol na začiatku 80. rokov. V marci 1981 sa za neuveriteľne dramatickej konšpirácie v krčme v Kerharticiach pri Českej Lípe uskutočnila premiéra a derniéra hudobnej kompozície Milana „Mejlu“ Hlavsu z deviatich zhudobnených básní Vráťu Brabenca (a textu Pavla Zajíčka) Co znamená vésti koně. Koncert je dokonale zorganizovaný, niekoľko hodín po koncerte nie je na mieste ani noha. A niekoľko týždňov po koncerte nestojí ani dom, kde koncert bol. Prenasledovaná a zakázaná kapela v apríli ešte stihla nahrať ilegálne záznam u Václava Havla na Hrádečku, potom ŠtB kerhartickú krčmu zapálila a ani sa tým netajila. V roku 1982 po nátlaku tajnej polície emigroval Vráťa Brabenec. Skupina sa vtedy rozpadla.
....a Hlavsu si pripomenuli aj na rozhlasovej stanici Vltava v relácii Večer na tému
Milan Hlavsa:Rocker bez kompromisů
na čítanie:
Martin Gerboc: Tance traumy & márnosti (Diabolské litánie)
Gerbocova báseň je drsná alúzia na takmer zabudnutú knihu Sebastiana Drosteho a Barbary Berberovej z roku 1923 a na postavy týchto prorockých berlínskych kabaretných performerov. Alúzia plná mystifikácií a proklamatívnych vyhlásení, drzá, neúctivá a krutá… a zvláštne pôsobivá. Gerboc ju písal medzi rokmi 2009 a 2025 ako spektakulárne inscenované predstavenie, ako báseň nerešpektujúcu vlastné hranice, báseň ako teroristický útok, báseň ignorujúcu očakávanú štruktúru básne, báseň s fotografickým sprievodom, notovými partitúrami a filozofickými poznámkami skúmajúcimi možnosti reči. Nemožnosť nádychu, politika tela, sex a tma, spektákel premeny tiel a bizarný scenár natáčania klipu pre dospelých obklopeného hrôzou lágrov a intimitou súkromných honosných sídel.
Viac si o prečítajte v rozhovore s Martinom Gerbocom
Ján Štrasser: Čo už
Ján Štrasser oslávil 80. narodeniny a nadelil si k nim novú básnickú zbierku, ktorá je čiastočne rekapitulácia, čiastočne ironický pohľad básnika na jeho osobnú ako aj na všeobecnú prítomnosť. Štrasser, ako to býva v poslednom čase jeho zvykom, vyjadruje svoj postoj k realite účinnou básnickou skratkou.
Vigo Mortensen: Všetko, čo sa nedá napísať
Kniha básní a fotografií “filmového Aragorna” je osobným výberom Viga Mortensena pre slovenské vydanie. Kniha narúša ustálený spôsob vnímania toho, čo je všedné alebo výnimočné, čo je jedinečné a čo sa dá povedať o každom z nás. Je to viacjazyčné vydanie a okrem básní v slovenskom preklade, obsahuje tiež originály textov v angličtine a španielčine.
Adéla Knapová: Krvavý kompot
Spisovateľka a novinárka Adéla Knapová podáva autentické svedectvo o krajine, ktorá sa odmieta vzdať, o meste, ktoré stojí navzdory, a o ľuďoch, ktorí držia svoju budúcnosť vo vlastných rukách. Reportážne poviedky z vojnového Charkova.
na počúvanie:
Peter Gabriel: What Lies Ahead (Bright Side Mix)
Marec, tretí spln a tretia skladba. Peter Gabriel avizuje na koniec tohto roku nový album s názvom o / i. Album bude mať opäť – tak ako predchádzajúci i / o (2023) – dve podoby, ponúkne dve verzie tej istej skladby, teda Bright Side Mix a Dark Side Mix. Gabriel o albume povedal: „Piesne sú zmesou myšlienok a pocitov. Premýšľal som o budúcnosti a o tom, ako na ňu môžeme reagovať. Vstupujeme do obdobia prechodu, aké tu ešte nebolo, ktoré bude pravdepodobne vyvolané tromi vlnami: umelou inteligenciou, kvantovým počítaním a rozhraním mozog-počítač. Umelci majú za úlohu nazerať do hmly, a keď niečo zazrú, nastaviť zrkadlo. Nie sme a nikdy sme neboli výlučne sebaurčujúcimi, nezávislými bytosťami, ktorým bol zverený svet. Sme niečo iné, sme súčasťou prírody, súčasťou všetkého, a pocit spojenia, vrtenia zadkom a dávania a prijímania lásky nám môže pomôcť nájsť naše miesto - a vykúzliť veľký úsmev na našich tvárach.” Hudobník predstavuje svoj nový album svojským spôsobom - každý mesiac v čase splnu uvedie jednu skladbu. Najnovšia skladba je, ako hovorí Peter Gabriel “...pieseň o vynálezcoch a vynálezoch. Môj otec bol elektrotechnik, vynálezca a videl som ho prechádzať frustráciami nielen z realizácie nápadu, ktorý musí normálne prejsť toľkými iteráciami, ale aj z jeho predaja, a to ako ľuďom, ktorí majú peniaze, tak aj svetu. Takže som bol vždy zvedavý na tvorivý proces a ako sa to vzťahuje na vynálezcov.” Aj tretiu v poradí opäť sprevádza i vizuálne dielo, tentoraz od Judy Chicago (Birth Tear / Tear)
The Third Mind - Spellbinder!
Album je doplnkom k albumu Right Now!, ktorý sa hlbšie ponára do nahrávok a ponúka nové interpretácie. S výnimkou skladby „Reap What You Sow“ sú ostatné doteraz nevydané. Plynulý, intuitívny a bez ohľadu na žánrové hranice, tento album zachytáva Third Mind v ich najobjavnejšej podobe, rozširuje svet Right Now! a zároveň je samostatným dielom, dôkaz kolektívnej chémie a kreatívneho riskovania.
Kim Gordon: Not Today
Kim Gordon avizuje ďalším singlom svoj nový, v poradí tretí, sólový album Play Me, ktorý vyjde už budúci týždeň. Bude o absurdnostiach a hrozbách našej doby - deštrukcii demokracie, technokratickom fašizme, umelou inteligenciou poháňané chill-vibes splošťujúce kultúru. „Chceli sme, aby boli piesne krátke,“ hovorí Gordon. „Je to viac sústredené a možno aj sebavedomejšie.“ Z prvých ohlasov: „Poetka moderného života, ktorá ponúka abstraktné, hovorené vokály, hovoriace o banalite aj nestálosti nášho sveta.“ - New York Times
George Martin
V nedeľu uplynie desať rokov od odchodu legendárneho producenta Georga Martina. My si ho nepripomenieme spoluprácou s The Beatles, ale vybrali sme album Jeffa Becka Blow by Blow (1975), ktorý sa stal, aj vďaka Martinovi, prelomovým albumom v rámci jazz-fusion.
Celý príbeh albumu sa začal v Beckovej garáži, keď opravoval svoje havarované auto. Beck nemal práve dobré obdobie, odišiel z ďalšej kapely a ako píše vo svojej knihe Beck01: Hot Rods and Rock & Roll: „Pozeral som sa na vrak auta, s ktorým som havaroval, a myslel som si, že som skončil. Pracoval som pod autom a ledva som sa mohol pohnúť. Hlavu som mal na zemi a po príjazdovej ceste tiekla voda. Z malého tranzistorového rádia hral album A Tribute To Jack Johnson od Milesa Davisa.
Keď som ležal v tej vode, uvedomil som si, že ešte nie som úplne na dne a táto hudba ma zachráni. Vošiel som dnu a len som tam sedel, premočený od vody a počúval. Pripadal som si vzkriesený ako fénix. Išiel som von, kúpil si album a potom som sa dozvedel o gitaristovi Johnovi McLaughlinovi a bubeníkovi Billym Cobhamovi.“ Becka fascinovali improvizačné a rytmické možnosti, ktoré jazz-fusion ponúkal v spojení jazzu s rockom aj preto, že ho už začínalo unavovať opakované hranie blues-rockových riffov. McLaughlinova hra na gitare s Mahavishnu Orchestra bola surová a rýchla a keď Beck počul ich album Apocalypse, ktorý produkoval práve George Martin (ten ho vo svojej knihe All You Need Is Ears nazval jedným z najlepších albumov, aké kedy nahral), rozhodol sa, že to je ten správny producent pre jeho nový album. „Prišiel som do kancelárie Georga Martina s diabolsky zlým demom,“ spomínal Beck, „ale on počul, že na ňom niečo je.“ Ako neskôr uviedol: „V Georgeovi som hľadal niečo ako rodičovskú postavu, niekoho, kto mi pomôže prezentovať niektoré z mojich najextravagantnejších vízií spôsobom, ktorý by bol prijateľný pre širokú verejnosť.
Niektoré z mojich obľúbených sól boli zamietnuté, pretože si myslel, že sú ohavné. Hovoril: ‚To je naozaj najstrašnejší zvuk, aký som kedy počul.‘ A ja som povedal: ‚To je to, čo chcem!“ Beck si napokon presadil funkové prvky a Martin sa v skladbe Scatterbrain konečne dočkal pridania sláčikovej sekcie, hoci je tlmenejšia ako aranžmány, ktoré použil na Apocalypse. Beck potvrdil hlboký vplyv Johna McLaughlina na svoj nový štýl hry aj tým, že pozval Mahavishnu Orchestra na spoločné turné, ktorým propagoval album Blow by Blow.
McLaughlina dojalo Beckovo uznanie: „Keď máte vplyv na niekoho, kto je už aj tak veľmi dobrý hudobník, je to trochu pokorujúce, však? Beck bol tak trochu outsider a mňa tradičná jazzová komunita veľmi kritizovala, hovorili mi: ‚Toto nie je jazz.‘ Jeff však tieto bariéry prelomil a zmizli.“ A platilo to aj opačne, rocková komunita prijala inštrumentálne jazz-fusion skladby. Beck to potom zhrnul jednou vetou: „Mnohým ľuďom sa album Blow by Blow páčil, pretože zjednodušoval McLaughlina a skomplikoval rock’n'roll.“ Beckov odvážny krok otvoril nové možnosti pre jazzových a progresívnych gitaristov ako Al Di Meola či Allan Holdsworth a Blow by Blow naplno naštartoval fenomén inštrumentálnych shred gitár (príkladom raného shreddingu na konci 60. rokov bola hra Alvina Leeho, neskôr na začiatku 70. rokov Ritchieho Blackmora a Jimmyho Pagea), ktorý neskôr výrazne zosilnel začiatkom 80. rokov.
Album sa stal dovtedy komerčne najúspešnejším Beckovým albumom a v spolupráci s Georgeom Martinom pokračoval aj na nasledujúcom albume Wired (zvuk albumu dal Stratocaster z roku 1967, ktorý Beckovi daroval na spomínanom spoločnom turné John McLaughlin, je aj na obale albumu, gitara tak dostala názov Wired Strat).
...a pre fanúšikov aj v koncertnej verzii a s Ericom Claptonom
...a na záver ešte skladba Krůpěje potu z albumu DG 307 Šepoty a výkřiky, ktorou si pripomíname básnika a hudobníka Pavla Zajíčka, uplynuli už dva roky od jeho odchodu
prečítajte si aj spomienkové texty Josefa Rauvolfa:
https://www.plan.art/plan/sound-plan/zajickovy-kru...
https://www.plan.art/plan/sound-plan/pavel-zajicek...