v podobných anketách je to pravidlo. Rovnako to dopadlo v roku 2017 v časopise Bass Player (100 najlepších basgitaristov s tým, že Jamerson je aj najvplyvnejší). V časopise Rolling Stone bol v roku 2020 vyhlásený za najlepšieho z 50 hráčov. V tom istom roku vstúpil do Rockandrollovej siene slávy ako jeden z prvých sidemanov (teda „sprievodných“ hráčov, nie sólistov/frontmanov). Bol inovátor významu, povedzme, Jimiho Hendrixa, ale vždy stál v tieni hviezd vydavateľstva Motown. Účinkoval v 23 hitoch na prvom mieste v popových rebríčkoch, čo je rekord, ktorý tesne prekonal iba Paul McCartney, ktorý uvádza Jamersona ako svoj najväčší vplyv. Údajne sa podieľal na takmer každej nahrávke Motownu medzi rokmi 1963 a 1968, čo zahŕňa viac ako 60 popových singlov v prvej pätnástke. To slovo „údajne“ je namieste: štúdioví hráči boli vtedy anonymní a ich účasť na tej-ktorej nahrávke sa nedá dokázať na sto percent. Ale u Jamersona sa to dá s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, taký svojský bol. 

basa tvrdila muziku

Pred nástupom Jamersona (a jeho generácie či hudobnej kultúry, ktorej bol hlasom) mala basgitara (alebo kontrabas) v pope skôr podpornú úlohu. Basa držala základné tóny akordov, bez výraznej melodickosti. Jej hlavnou funkciou bolo udržiavať rytmus spolu s bicími, často prostredníctvom jednoduchého zdôrazňovania štvrťových nôt alebo predvídateľných liniek. Aj keď prvú basgitaru, Fender Precision Bass, vyrobili v roku 1951, v nahrávkach 50. rokov bola skôr cítiť, než počuť. Basa nemala ambície stať sa samostatným hlasom v piesni, jej úlohou bolo držať hudbu pokope a vypĺňať spodné frekvencie.

motown mení basu

Zásadný obrat v tomto koncepte priniesla produkcia detroitského vydavateľstva Motown, ktoré s veľkou slávou dalo hudbu aj bielemu mainstreamovému poslucháčstvu. Jedným z najdôležitejších spolutvorcov soundu bol James Jamerson. Z basgitary urobil melodický, harmonický aj rytmický motor skladby. To, čo dovtedy fungovalo ako nenápadná podpora, sa zrazu stalo jedným z najvýraznejších prvkov popovej hudby. V tomto čase sa zrodil groove: veľmi špecifický „ťah“ rytmickej sekcie, ktorá sa v opakovaných figúrkach hrá s mikročasovaním a naťahovaním napätia medzi frázami, až vzniká ten ťažko definovateľný pocit fascinujúcej elasticity. Inak povedané, z rytmického podkladu urobil Jamerson melodický, pulzujúci a emotívny prvok, ktorý sa stal jadrom piesní.

od jazzu k Motownu

Narodil sa v roku 1936 v Južnej Karolíne, no vyrastal v Detroite. Hudobne začínal ako jazzový kontrabasista a práve jazzová škola mu dala cit pre harmóniu, swing a improvizáciu. Po kluboch hrával s bluesmanmi a to mu dalo zmysel pre pulz a výraz. Bolo logické, že si ho všimol Berry Gordy, zakladateľ vydavateľstva Motown. Gordy nezaložil bežný label, ktorý hľadá talenty a vydáva ich, ale fabriku, alebo, ak chcete, manufaktúru na hudbu.