do galérie:
Eva Švankmajerová: Běda obrazu...
Výstava predstavuje dielo maliarky, poetky, scénografky, spisovateľky a poprednej výtvarníčky českého surrealistického hnutia Evy Švankmajerovej v celej jeho šírke. Popri voľnej tvorbe (obrazy, kresby, plastika) prezentuje aj jej originálnu keramiku, maľovaný nábytok a dekorácie k filmu Jana Švankmajera aj návrhy filmových plagátov.
K základným témam jej tvorby patrilo ženské telo a ženský údel v spoločnosti ovládanej mužmi. Pristupuje k nemu ale so sebe vlastnou neľútostnou iróniou a sebairóniou, ktorým podrobuje aj emancipačné úsilie. Rôznymi postupmi skúma imaginatívne možnosti obrazu a celým jej dielom prestupujú témy ako erotika, humor, alchýmia, príroda, ale aj domácnosť, rodina či ženské úlohy.
Zásadná pre ňu však bola poézia, či už ju vyjadrovala obrazom, kresbou, sochou, básňou, či textom, a samotný tvorivý proces bol pre ňu dôležitejší ako výsledný artefakt.
Výstava sa končí v nedeľu 15. februára, kedy sa bude krstiť aj katalóg výstavy.
kde: Centrum současného umění DOX, Poupětova 1, Praha
kedy: ut - ne: 11.00 - 19.00
Andrea Čepiššáková: „Horím, potom tíchnem…“
Tvorba Andrei Čepiššákovej nesie v sebe autobiografický a participatívny rozmer akcentovaný osobnou mytológiou, autorskou symbolikou a emotívnou farebnosťou diel. Na výstave „Horím, potom tíchnem…“ prepája umelecké svety Dominika Skuteckého a jej vlastného.
Viac o výstave hovorí kurátorka Daniela Čarná:
https://www.plan.art/st-art/audiopozvanka-kuratork...
kde: Vila Dominika Skuteckého, Horná 107/55, Banská Bystrica
kedy: 10.00 - 17.00
Stano Filko: Farba a systém, líc a rub
Tak ako to sám autor priamo zamýšľal, expozícia prináša doslovný vstup do jeho obrazov, a to nielen do ich čelných strán, ale aj do (u Filka často rovnocenne dôležitých) reverzov. Maľba je tak prezentovaná nie ako „plošné“ médium, ale ako pravdivý objekt a inštalácia v plnej časo-priestorovej rozmernosti aj vďaka súčasnému architektonickému riešeniu Jána Studeného. Výstava ponúka nevšednú príležitosť byť v priamom kontakte s úplne celým repertoárom autorových prístupov vo vzťahu k farbe, maľbe a obrazu a prinesie vyčerpávajúco retrospektívny pohľad na tvorbu Stana Filka a bude prezentovať aj diela, ktoré budú verejnosti exkluzívne prezentované úplne prvý krát.
kde: Galéria M. A. Bazovského, Palackého 27, Trenčín
kedy: ut - pi: 9.00 - 17.00, so: 10.00 - 17.00
do divadla:
Wild Wild Heart. Štúdia vnútorného pralesa
Intermediálna inscenácia, ktorá vznikla v spolupráci Štúdia tanca s kolektívom Uhol_92.
“Chvíľu o mne hovorili, že som tiger, karpatská šelma, ale obraz, ktorý som o sebe šírila, klamal ako profilovka na tinderi. Nie som predátor. Nie som dokonca ani korisť. Som slovenská a žiadna iná, viem rozniesť mor aj z lode včas vyskočiť.”
Autorkou a režisérkou je Alžbeta Vrzgula, o inscenácii hovorí dramaturgička Katarina K. Cvečková:
https://www.plan.art/st-art/audiopozvanka-divadlo-...
kde: Divadlo Štúdio tanca, Komenského 837/12, Banská Bystrica
kedy: 14. 2. o 19.00
Pes na ceste
V utorok, 10. februára, sme si pripomenuli šesť rokov od odchodu spisovateľa Pavla Vilikovského. Jeho novela Pes na ceste, ktorá získala Cenu čitateľov a čitateliek Anasoft litera v roku 2011, je skvelým, podmanivo realistickým, no zároveň sebaironizujúcim rozprávaním o slovenskej náture nielen tesne po Nežnej revolúcii. Pavel Vilikovský totiž presným okom znalého a rokmi skúseného pozorovateľa zachytil pocity postkomunistickej spoločnosti, ktorej sa otvorili dvere na Západ. Novelu zadaptoval a inscenoval Dušan David Pařízek, ktorý pre bulletine povedal: „Nielen my Česi, ale aj Poliaci, Maďari, východní Nemci – teda všetky stredoeurópske národy so skúsenosťou totality – môžeme vám Slovákom autora, akým je Vilikovský, len závidieť. Do tohto okruhu čakateľov na Vilikovského môžeme pokojne zaradiť aj Rakúšanov s ich totalitnou skúsenosťou v spojitosti s „anšlusom“ k nemeckej Tretej ríši. Vilikovský je skrátka iný, jedinečný fenomén. A je váš – máte byť na čo hrdí! Na rozdiel od Handkeho, ktorý tvrdo odsudzuje Nemcov a Rakúšanov s ich nevyriešenou nacistickou minulosťou, na rozdiel od Heinera Müllera s jeho ubíjajúcou encyklopedickou analýzou (rozkladaním) dejín 20. storočia, na rozdiel od Kunderu, ktorý sa v niektorých svojich textoch stavia do roly obete reálneho socializmu, píše Vilikovský o národe a jeho traumách bez ostychu. Píše z pozície Slováka o Slovensku, Slovákoch a slovenskosti. Jeho prístup je chápavý. Slovami terapeuta „celostný“.”
Vypočujte si režiséra inscenácie Dušana D. Pařízka, ktorý text novely aj adaptoval:
https://soundcloud.com/plan-art-svk/dusan-d-parize...
kde: Činohra SND
kedy: 14. 2. o 19.00
EGBDF (Kdo se naladí na správnou notu)
Městské divadlo Zlín & Filharmonie Bohuslava Martinů uvedú v rámci otváracieho víkendu Trenčín 2026 - Európske mesto kultúry inscenáciu hry Toma Stopparda, ktorá sa aj na svetových javiskách uvádza veľmi zriedka. Dvaja muži v psychiatrickej liečebni. Ivanov je skutočný pacient, schizofrenik, ktorému v hlave znie orchester. Je pevne presvedčený, že je jeho dirigentom. Alexandr sem bol násilne umiestnený pre svoje politické názory. Dvaja pacienti, dve rozdielne reality. Alexandra navštevuje lekár. Môže byť z psychiatrie prepustený; stačí len povedať, že jeho kritika systému je dôsledkom jeho chorého mozgu. Ako sa k tomu postaví Alexandrov syn Saša, ktorý je vystavovaný manipulácii myslenia zo strany svojej učiteľky?
Hra je plná svojrázneho jazykového humoru, autorskej hravosti a vtipu, no zároveň jednoznačne odsudzuje totalitné praktiky, ktoré zbavujú človeka jeho osobnosti a pevných postojov. Stoppard sa touto hrou v roku 1977 vyjadril k osudu svojej rodnej krajiny: venoval ju dvom odvážnym disidentom – Vladimírovi Bukovskému, ktorý otvorene pomenúval zneužívanie psychiatrie sovietskou mocou, a Viktorovi Fajnbergovi, ktorý sa 25. augusta 1968 zúčastnil demonštrácie na Červenom námestí proti okupácii Československa.
Hudba amerického hudobného skladateľa nemeckého pôvodu, štvornásobného držiteľa Oscara a desaťnásobného držiteľa ceny Grammy Andrého Previna nie je v hre v pravom slova zmysle scénickou hudbou, do istej miery je konajúcou postavou. Réžia: Patrik Lančarič
kde: Okruhový dom armády (ODA), Hviezdoslavova 16, Trenčín
kedy: 14. 2. o 20.00
do kina:
Imaginárne lásky
Zatajované veľké očakávania, neovládateľná túžba, elektrizujúca radosť v kombinácii s prísnou sebakontrolou, neistotou a obavami, to všetko priam hmatateľne sála z poeticky vyrozprávaného príbehu priateľov Francisa a Moniky, ktorých emocionálnu rovnováhu i vzájomné kamarátstvo zásadne naruší stretnutie s anticky krásnym Nicolasom. Príbeh (skoro)milostného trojuholníka rámcujú „autentické“ výpovede mladých ľudí o najrozmanitejších podobách sklamaní lásky. Režisér Xavier Dolan svojím špecifickým imaginatívnym štýlom čiastočne odkazuje k tvorbe Kar-Wai Wonga, čo sa prejavuje predovšetkým v magickej práci s hudbou a spomalenými zábermi.
kde: Kino Lumière
kedy: 14. 2 o 20:30
Stvorení pre lásku
Túžba schovaná medzi kvapkami dažďa, v útržkoch melódie a letmými pohľadmi náhodných stretnutí. Jeden z najpôsobivejších filmov Kar-Wai Wonga. Príbeh potláčanej lásky sa odohráva v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Do hongkongského bytu sa sťahujú dva neznáme manželské páry: novinár Chow so svojou ženou a sekretárka Li-zhen s manželom. Ich polovičky trávia veľa času na cestách a osamelosť Chowa a Li-zhen sa pomaličky pretavuje na lásku.
kde: Kino Lumière
kedy: 15. 2 o 18.10
z gauča:
Fenické sprisahanie (SkyShow)
Výrazná vizuálna štylizácia, originálny zmysel pre humor a dlhý rad vynikajúcich hercov v často veľmi epizódnych úlohách – to sú artefakty zdobiace väčšinu filmov Wesa Andersona. Fenické sprisahanie v tomto smere jeho autorský rukopis napĺňa bezo zvyšku. Žánrovo zostáva jeho novinka ľahko surreálnou komédiou, zatiaľ čo sa však jeho predchádzajúce Asteroid City pohrávalo s prvkami sci-fi, Fenické sprisahanie mieša humor s motívmi špionážneho trileru. V hviezdne obsadenej komédii, ktorú natočil jeden z najhravejších režisérov súčasnosti Wes Anderson, zistíte, že prežiť atentát môže byť niekedy jednoduchšie než si porozumieť s vlastnou dcérou.
Anatómia pádu (DAFilms)
Sugestívna snímka je čiastočne súdnou drámou, portrétom súkromia, analýzou rozpadajúceho sa manželstva a príbehom o neľahkom dospievaní. Nemecká herečka Sandra Hüller v ňom stvárňuje spisovateľku obvinenú z vraždy manžela. Kľúčovou postavou príbehu je ich spoločný syn. Ako jediný svedok udalosti čelí morálnej dileme. Verejné vyšetrovanie prípadu odkrýva nielen okolnosti samotnej smrti, ale aj intímne a znepokojujúce detaily ich búrlivého vzťahu. Režisérka Justine Triet otvára množstvo otázok aj formálnymi postupmi, ktoré sú opakom hollywoodskej dramatizácie súdnych drám. Tiesnivé audiovizuálne dielo a strhujúci filmový zážitok.
Stranger Than Kindness (www.thenickcaveexhibition.com)
Pozrite si virtuálnu výstavu Nicka Cavea. V roku 2020 bola v Kráľovskej dánskej knižnici v Kodani výstava, ktorá ponúkala bezprecedentný pohľad do kreatívneho sveta Nicka Cavea a teraz je k dispozícii interaktívny online zážitok. Výstava Stranger Than Kindness obsahuje viac ako 300 predmetov, ktoré Nick Cave zozbieral alebo vytvoril počas šiestich desaťročí svojho tvorivého a súkromného života, a ktoré boli spojené vo veľkoformátových inštaláciách, bola sama o sebe umeleckým dielom. Výstava je neortodoxnou fúziou biografie, autobiografie a fikcie.
Exkluzívny audiosprievodca bol nahraný v roku 2025 ako rozhovor medzi Nickom Caveom a spolukurátorkou Christinou Backovou, ktorý umožňuje divákom voľne sa pohybovať po výstave, sprevádzaný Nickovými vlastnými úvahami o výstave a jej obsahu. Návštevníci si môžu vypočuť aj originálne zvukové kulisy, ktoré pre tieto priestory skomponovali Nick Cave a Warren Ellis.
na čítanie:
Daniil Charms: A to je vlastně všechno
Súborné vydanie Charmsových „dospelých“ próz v celej ich panoráme odhaľuje autorovu ústrednú tvorivú polohu - dôsledný zmysel pre nezmysel. Texty zároveň prezrádzajú paradoxnú navigáciu, ktorou sa Charms vo vonkajšom aj vnútornom svete riadil. Poskytovala mu ju ďalšia pre neho príznačná poloha: čakanie na zázrak. Čitateľ, a s ním vlastne aj autor, čakajú na vyvrcholenie, zdá sa, že už k nemu nedôjde, lenže ono medzitým akoby nič prebieha. Neprichádza v okamihu, keď sa halasne prejavujú bežné literárne pointy, ale v nehlučnom záchveve štvrtého rozmeru…
Jáchym Topol: Peklo neexistuje
Kniha je strhujúcim ponorom do chaosu súčasného sveta, v ktorom sa osobné tragédie prelínajú s tektonickými posunmi dejín. Dej sa odohráva vo februári 2022, kedy česká spoločnosť práve odkladá rúška po pustošivej pandémii, aby bola zasiahnutá šokom z ruskej invázie na Ukrajinu.
Hlavným hrdinom románu je Tomáš, trochu zbesilý novinár, ktorý sa márne snaží udržať poriadok vo svojom neukotvenom živote. Zatiaľ čo sa jeho manželstvo s intelektuálkou Fionou mení na dokonalú manželskú alergiu, Tomáš uniká k mladej milenke Tamarke a k písaniu "hlboko ľudských príbehov", ktoré však jeho okolie považuje za zastarané. Pokoj pražských kaviarní a barokových pamiatok definitívne končí, keď sa do Čiech vracia svetoznámy mág Cornelius. Ten so sebou z ruského "koncentračného tábora" priváža posolstvo o absolútnom zle, ktoré odhaľuje hnijúce základy západnej civilizácie. Peklo neexistuje je román o obete, vine a hľadaní lásky v čase, keď sa "pravda deje", ale málokoho už zaujíma.
William Shakespeare: Sonety
Shakespearove Sonety predstavujú nový kompletný preklad jedného z najväčších skvostov svetovej lyriky, Shakespearových Sonetov (154 sonetov v rozsahu 2 155 veršov); k nim je priradený preklad básne Milenkin nárek (329 veršov), ktorý vyšiel spolu so Sonetmi aj v prvom, tzv. kvartovom vydaní v r. 1609 a štruktúrne i tematicky na ne nadväzuje. Preklad dopĺňajú podrobné poznámky a vysvetlivky v rozsahu 500 rukopisných strán, ktoré majú ambíciu čitateľom pomôcť zorientovať sa v interpretácii sonetov a ich mnohých kontextov tým, že zhŕňajú názory editorov jednotlivých vydaní a shakespearológov od 17. st. až podnes.
Viac si prečítajte v rozhovore s prekladateľom Mariánom Andričíkom:
https://www.plan.art/plan/litera-plan/preco-by-ste...
na počúvanie:
Joshua Redman: Words Fall Short
Jazzový saxofonista zložil pre tento album nové kvarteto, ktoré tvoria klavirista Paul Cornish, basista Philip Norris a bubeník Nazir Ebo. Spoločne prinášajú kolekciu originálnych kompozícií, ktoré odrážajú nálady túžby, smútku a odhodlania. Album obsahuje aj špeciálne hosťovania saxofonistky Melissy Aldana, trubkárky Skylar Tang a speváčky Gabrielle Cavassa. Matt Collar z AllMusic napísal: „Hoci sa nezdá, že by sa Redman snažil úplne predefinovať svoj zvuk, znie angažovane a je otvorený k objavovaniu nových zvukových oblastí.” John Fordham z The Guardian dodal: „Výsledkom je album, ktorý pôsobí skôr ako ideálna rovnováha medzi Redmanovou vlastnou vynaliezavosťou a jeho vzťahom so súborom.“
Psí vojáci: Hořící holubi
Na vinyle teraz - po desiatoch rokoch od prvého vydania - vychádza album, na ktorom Filip Topol netradične nehrá na piano, ale na syntenzátor (výnimku urobil iba na albume Sestra). Konceptuálny album má šestnásť častí, rozdelených do troch rozsiahlych skladieb. Hudobne sa album pohybuje na pomedzí indie rocku, avantgardy a experimentálneho pesničkárstva, pričom sa zámerne vzďaľuje tradičným formám. Filip Topol tu viac deklamuje ako spieva, čím vzniká výrazná atmosféra medzi poéziou, drámou a hudobnou improvizáciou.
Mike Bloomfield
Cez víkend si pripomíname 45 rokov od odchodu jedného z najlepších bluesových gitaristov. Mike Bloomfield (28. 7. 1943 - 15. 2. 1981) bol rešpektovaný pre svoju hru na gitare u mnohých významných bluesových hudobníkov (Watters, Howlin' Wolf, a ďalší) ešte predtým, ako sa preslávil a zohral kľúčovú úlohu v popularizácii bluesovej hudby v polovici 60. rokov. Bol iba tínedžer, keď začal navštevovať bluesové kluby v afroamerickej južnej časti Chicaga a počúval “špinavé elektrické blues” , aby sa krátko na to k týmto bluesmanom pridával na pódiu. V roku 1965 si ho prizval na nahrávanie albumu Highway 61 Revisited Bob Dylan, vystúpil s ním aj na pamätnom koncerte na festivale v Newporte. Ako sa dočítame: “Intenzita Bloomfieldovej gitarovej hry krásne podčiarkla amfetamínový nával Dylanovej kaleidoskopickej lyrickej obraznosti. (...) Šialenstvo jeho Telecasteru zapálilo epický, prelomový hit Like a Rolling Stone“. Sám na nahrávanie albumu spomínal: “Neverili by ste, aké to bolo. Nebol tam žiadny koncept. Nikto nevedel, čo má hrať, nikto nevedel, ako má hudba znieť, okrem Boba, ktorý mal akordy, slová a melódiu... Mal najlepšieho štúdiového bubeníka Bobbyho Gregga, mal basgitaristu, skvelého chlapa, Russa Savakusa. Bol to jeho prvý deň hrania na elektrickú basgitaru a mal z toho strach. Nikto ničomu nerozumel.“
archív Michaela OchsaMike Bloomfield
Začiatkom 60. rokov 20. storočia sa stretol s hráčom na harmoniku a spevákom Paulom Butterfieldom a gitaristom Elvinom Bishopom, s ktorými neskôr hral v Paul Butterfield Blues Band. Ako píše Alan di Pernon: “Butterfield Blues Band boli skorými predstaviteľmi blues ako platformy pre hudobné experimentovanie a improvizáciu. V tom čase sa ešte ani Hendrix, ani Clapton nepresadili a Bloomfield uspokojil hlad rodiacej sa kontrakultúry po gitarovom hrdinovi – niekom, kto by mal povesť jazzového virtuóza alebo pouličného bluesmana, ale zároveň bol úplne súčasťou nového hudobného hnutia, ktoré sa formovalo okolo hippie scény.”
Neskôr založil si aj vlastnú kapelu Electric Flag, spolupracoval s Muddym Watersom, Big Joeom Williamsom či Alom Kooperom. Bloomfield tiež pomohol Janis Joplin zostaviť jej Kozmic Blues Band (pre album I Got Dem Ol' Kozmic Blues, Again Mama!), v niekoľkých skladbách aj hral. V roku 1970 Bloomfield ale prestal hrať kvôli svojej závislosti na heroíne. Ako sám povedal: “...položil som gitaru – nedotkol som sa jej. Heroín urobil všetko ostatné nedôležitým. Moje hranie sa rozpadlo. Proste som nechcel hrať.” BB King mu vtedy zavolal a prosil ho, aby nekončil s hudbou.
Nikdy sa mu už ale nepodarilo naplno sa vrátiť, pričom svojou výnimočnou hrou sa rovnal Ericovi Claptonovi, Petrovi Greenovi či Jimmymu Pageovi. Nič sa nevyrovnalo čistote Bloomfieldovho tónu a ostrej plynulosti jeho štýlu. Dylan nazval Mika Bloomfielda „najlepším gitaristom, akého som kedy počul“. Na rozdiel od súčasníkov Bloomfield zriedka experimentoval so spätnou väzbou a skreslením, uprednostňoval hlasný, ale čistý, takmer zvonivý zvuk s umierneným množstvom dozvuku a vibrata, tento prístup výrazne ovplyvnil Jerryho Garciu. Gibson vydal model Michaela Bloomfielda Les Paul, repliku jeho Les Paul Standard Sunburst z roku 1959, ako uznanie jeho vplyvu na elektrické blues, úlohy pri obnove produkcie tohto modelu gitary a vplyvu na mnohých ďalších gitaristov.
Bloomfielda našli mŕtveho 15. februára 1981 následkom predávkovania v jeho aute, trvalo niekoľko dní, kým telo identifikovali.
V roku 2012 bol uvedený do Bluesovej siene slávy a ako člen Paul Butterfield Blues Band bol v roku 2015 do Rock and Rollovej siene slávy.