do galérie:
rita Koszorús: Syndróm denného snenia
Tvorba vizuálnych svetov zdanlivej abstrakcie Rity Koszorús pracuje s myšlienkami o hľadaní istoty a domova – miesta či, naopak, pocitu bezpečia v priateľstve a láske; o spolupatričnosti a osobnej či kolektívnej nostalgii. Transformuje ideové významy abstrakcie a posúva jej zaužívané hranice. Ideovým odklonom k surrealizmu konštatuje zánik súladu diváka a abstrakcie ako priestoru pre jeho vlastnú interpretáciu, naopak, ponúka mu kritický dialóg – vhľad do sveta otázok, snenia a ilúzie istoty.
kde: Ateliér XIII, Panská 13, Bratislava
kedy: štv - ne: 14.00 - 18.00
juliana Mrvová: V jej záhrade (rozkoší)
Autorka vo svojej práci prepája proces maľby s každodennou starostlivosťou o krajinu a záhradu a s hlbokým záujmom o prírodné procesy, materiály a ich premeny. Rastlinná ríša pre ňu nepredstavuje len zdroj potravy, ale aj východisko pre samotné médium maľby. Z kvetov, kôry, plodov a odrezkov ovocných stromov vytvára prírodné pigmenty a rastlinné farbivá, ktorými maľuje na plátno aj papier. Maľba sa tak stáva pokračovaním záhrady inými prostriedkami – procesom, v ktorom sa spája pestovanie, zber, farbenie a obraz. Slivka maľovaná slivkovým farbivom či kresby vytvorené dubienkovým tušom nie sú iba formálnym experimentom, ale vedomým prepájaním miesta, materiálu a významu. Človek zostáva na týchto obrazoch často v pozadí, no krajinu zásadne ovplyvňuje svojou činnosťou – obnovou aj zásahmi, ktoré menia jej rovnováhu.
kde: White & Weiss Gallery, Grösslingová 50, Bratislava
kedy: ut - pi: 13.00 - 18.00
do divadla:
negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux
Medzinárodná koprodukcia bude počas hosťovania v Činohre SND uvedená v špeciálnej podobe naživo s umelcami zo všetkých troch krajín, mimoriadne a iba jeden jediný raz na Slovensku.
Autorská inscenácia v réžii Dávida Pašku vznikla ako veľká medzinárodná koprodukcia, prvá svojho druhu, pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Tvorí ju spolu s Divadlom Jána Palárika Divadlo Jana Kochanowského v Opole v Poľsku a Academy for Theatre and Digitality v Dortmunde. Počas sledovania predstavenia sa bude na plátne naživo streamovať aj dianie na javisku v poľskom Opole spoločne s filmom natočeným pre inscenáciu v Deutsches Theatri v Berlíne. Tri príbehy – u nás najznámejší z nich – útek z koncentračného tábora a následné svedectvo Vrbu a Wetzlera, fotografky Faye Schulman a Štefana Luxa. „Ešte pri prvotných prípravách nášho koprodukčného projektu som zvažoval rozoberať hru Námestník od Rolfa Hochhutha, ktorá je formálne nezaujímavá, ale obsahovo veľmi angažovaná,“ hovorí v rozhovore pre bulletine inscenácie režisér Dávid Paška. „Zistil som, že na jej motívy bol voľne natočený film Amen, ktorý sa začína asi minútovou scénou samovraždy nemenovaného demonštrujúceho novinára počas zasadnutia Spoločnosti národov v roku 1936 v Ženeve. Táto kratučká scéna ma zaujala viac než celý film glorifikujúci pokánie nacistických vedcov. Zistil som, že Štefan Lux má aj priame pre pojenie na môj životopis. Príbeh jeho ako herca, spisovateľa a filmára nám približuje tému umenia v totalite, jeho (ne)schopnosti varovať či priamo zmeniť chod dejín. Lux tvoril v čase nemeckého expresionizmu, ktorý bol silnou opozíciou voči národnému socializmu. Dnes už kultové nemecké filmy ako Kabinet doktora Caligariho či Metropolis využívali deformované vizuály na skúmanie psychického utrpenia a sociálneho rozkladu, čím priamo spochybňovali nacistické ideály kontroly a kolektívnej identity. Tieto filmy odrážali liberálnu kultúru Weimarskej republiky, poskytovali kultúrnu kritiku nástupu fašizmu a slúžili ako umelecká vzbura proti nacistickým ideológiám. V súčasnosti čelíme rovnakým debatám o umení (najmä v divadle a filme), či by malo byť zábavné, alebo angažované. Zdieľam názor so Štefanom Luxom o nutnosti prostredníctvom umenia reagovať na realitu okolo nás a taktiež chápem jeho hlboké sklamanie z nezdaru. Preto dúfam, že náš film o ňom bude poctou životu jeho ako občana a umelca.“
Prečítajte si rozhovor o inscenácii s dramaturgom Jakubom Molnárom.
Vypočujte si podcast s režisérom Dávidom Paškom:
kde: Činohra SND
kedy: 7. 2. o 19.00
endsieg//Dobytie
Len pár týždňov po druhom víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách prišla Elfriede Jelinek s hrou alebo skôr s oslavnou básňou „Endsieg“. Ironicky spieva o novom vládcovi, hovorí o Donaldovi Trumpovi ako o spasiteľovi, ktorý nás všetkých vyvedie z biedy. Inscenácia bude sledovať vzostup alt-right hnutia v USA a formovanie MAGA (Make America Great Again – označenie Trumpovej politickej základne), a zároveň používanie mémov ako nástroju kultúrnych vojen. Jelinek sleduje kampaň a „konečné ťaženie“, ktoré viedlo k víťazstvu Donalda Trumpa v posledných voľbách, zachytáva pozoruhodné udalosti a zvraty, ale najmä stupňujúcu sa rétoriku plnú mesiánskych a chiliastických slovných obratov a mémov. Z tohto materiálu vytvára temnú, sureálnu báseň. Vízia budúceho dobytého sveta pripomína kombináciu stredovekých fantasmagórií o návrate kráľa a dystopickej literatúry, súčasne je neskrývane ironická. Réžia: Dávid Paška
kde: Malá scéna STU, Bratislava
kedy: 7. 2. o 17.00 a o 20.00
everywhen
Autorská hudba, pohyb a originálne 3D animácie v intermediálnej performancii o neustálej rotácii dejín. Naše spomienky sa často vynárajú, upravujú, prikrášľujú, alebo sa dokonca samovoľne mažú. Vynechávaním niektorých udalostí a prepisovaním sa ale buduje bariéra v komunikácii medzi nastupujúcou generáciou a staršími ľuďmi, čo je najvhodnejší základ pre opakovanie určitej časti histórie. Je vôbec možné zabrániť takémuto opakovaniu, ak je nám určitá ideológia vpísaná do tela takmer ako DNA? A ako ťažké je byť kritickým k vlastnému svetonázoru, zvlášť ak je vytvorený našimi najbližšími? Intímna situácia v desivo povedomom kontexte.
Tanec, koncept: Soňa Ferienčíková,
Vizuál, koncept: Mária Júdová,
Hudba, koncept: Alexandra Timpau
kde: Citadela, Rimavská Sobota
kedy: 7. 2. o 19.00
do kina:
milosť
Mariano De Santis je prezident. Nie je to skutočná postava, ale výplod autorovej fantázie. Vdovec, katolík, dcéra Dorotea je právnička rovnako ako on. Zdanlivo nudný koniec mandátu mu narušia posledné úlohy: musí vyriešiť dve chúlostivé žiadosti o milosť. Ocitá sa pred veľkými morálnymi dilemami, ktoré sa neoddeliteľne prelínajú s jeho súkromným životom. Zmietajú ním pochybnosti, ale verdikt musí padnúť. Ako sa na skutočného prezidenta Talianskej republiky patrí, urobí rozhodnutie s hlbokým zmyslom pre česť a zodpovednosť. „Milosť je film o láske. O nevyčerpateľnej sile, ktorá vyvoláva pochybnosti, žiarlivosť, nehu, dojatie, ovplyvňuje chápanie života a zmysel pre zodpovednosť. […] Milosť je film o pochybnostiach. Najmä v politike, najmä dnes a v čase, keď sa politici príliš často oháňajú úzkoprsým balíčkom istôt, ktoré prinášajú len škody, napätie a zatrpknutosť, ohrozujú spoločné dobro, dialóg a pokoj v medzi ľuďmi. Milosť je film o morálnej dileme. […] Podpísať alebo nepodpísať, ako veriaci katolík, zložitý zákon o eutanázii. […] Etika je vážna vec. Drží svet pohromade. A Mariano De Santis je zodpovedný človek.“ (režisér Paolo Sorrentino)
má to cenu!?
Ako sa z umelca stáva značka a z obchodníka umelec? A(u)kčná komédia odhaľuje zákulisie trhu s umením prostredníctvom jedného nevšedného umeleckého diela. Neúprosná satira od producentov filmu Skúška umenia a v réžii Jana Strejcovského skúma skutočnú hodnotu umeleckých diel v kontraste s ich trhovou cenou a ponúka obraz umelcov, ktorí obchodujú so svojou značkou, neraz aj na úkor vlastnej morálky. Do svojho súkromia nechali nahliadnuť kľúčové osobnosti českého trhu s umením, ako Zdeněk Sklenář, Olga Trčková či René Rohan, spolu so svojimi „zverencami“ z radov umelcov Jiří David, Dante Daniel Hartl alebo Epos 257.
kde: Kino Lumière, Bratislava
kedy: 8. 2. o 16.00
z gauča:
jej vina (SkyShow)
Keď Marissa ide vyzdvihnúť svojho malého syna Mila z jeho prvého stretnutia s chlapcom Jacobom, žena, ktorá otvorí dvere, nikdy o Marisse ani o jej synovi nepočula – a začína sa najhoršia nočná mora každého rodiča. Keď sa Marissa a jej manžel Peter pustia do zúfalého hľadania svojho syna, ich rodina sa začína rozpadať. S novou priateľkou Jenny, jedinou osobou, na ktorú sa Marissa môže spoľahnúť, vytvorí nepravdepodobné spojenectvo. Spoločne pátrajú po Milovi a odhaľujú hlboké rodinné tajomstvá, ktoré navždy zmenia ich životy. Detektív Alcaras poverený nájdením Mila rozpletá zložitú a desivú sieť klamstiev a jeho morálny kódex je vystavený hraničnej skúške.
gerta Schnirch (HBO Max)
Film režiséra Tomáša Mašína podľa scenára Alice Nellis, Ondřeja Gabriela a Tomáša Mašína, inšpirovaný románom Kateřiny Tučkovej Vyhnání Gerty Schnirch, sleduje osud ženy vyrastajúcej v zmiešanej česko-nemeckej rodine, ktorá je napriek vlastnej nevine poznačená nacizmom, povojnovým násilím aj kolektívnou vinou. Rozprávanie sa sústreďuje na intímnu skúsenosť ženy, ktorá sa ocitá v súkolí dejín, a vyhýba sa zjednodušujúcim súdom. „Príbeh Gerty Schnirch vnímame ako dôležitý príspevok k porozumeniu našej minulosti. A hoci sa snažíme o nasvietenie tragických historických udalostí aj z iného než rokmi prijímaného uhla pohľadu, náš príbeh nie je o veľkých dejinách, je o práve jednotlivca na život, je o ľudskej dôstojnosti, schopnosti empatie a tiež o uchovaní kolektívnej pamäti. A to sú hodnoty, ktoré sú pre Českú televíziu ako inštitúciu verejnej služby zásadné,“ uvádza kreatívna producentka Českej televízie Tereza Polachová.
Vypočujte si podcast so spisovateľkou Kateřinou Tučkovou:
nick Cave's Veiled World (SkyShow)
Dokument skúma opakujúce sa archetypálne postavy v Caveovej tvorbe a zamýšľa sa nad tým, ako osobné skúsenosti, smútok a spiritualita formovali jeho písanie piesní a umeleckú tvorbu. Je štruktúrovaný do kapitol (Vydedenec, Božské dieťa, Prorok...) a je rozprávaný predovšetkým prostredníctvom rozhovorov a komentárov jeho spolupracovníkov a priateľov, okrem iných sú to napr. Warren Ellis, Flea, Wim Wenders, Florence Welch a ďalší. V denníku The Guardian ho Lucy Mangan opísala ako nekonvenčný dokument, ktorý sa vyhýba štandardnému retrospektívnemu prístupu a namiesto toho skúma Caveovu tvorbu prostredníctvom tematických segmentov.
Dokument tiež propaguje minisériu nakrútenú podľa Caveovho románu The Death of Bunny Munro, rovnako dostupnú na platforme SkyShow.
...a spomíname aj na Janu Brejchovú
vo skvostnom filme Farářův konec (DVD)
a áno, aj v Noci na Karlštejne (DVD)
na čítanie:
T. S Eliot: Dutí lidé / Popeleční středa
Poémy spoločne vytyčujú najzreteľnejší predel v Eliotovom básnickom diele: prvá báseň je svojou fragmentárnosťou, tragikomickou rituálnosťou a rôznohlasím tesne spriaznená s Pustatinou, druhá svojou meditatívnou religiozitou a širším súzvukom predjíma neskoré Štyri kvartety. Práve vďaka tomu však nabádajú k hľadaniu hlbších súvislostí Eliotovej poetiky a jeho duchovného postoja.
howard Phillips Lovecraft: Prípad Charlesa Dextera Warda a iné obludnosti
Providence, štát Rhode Island, rok 1928. Zo šiesteho poschodia súkromnej psychiatrickej nemocnice záhadne zmizol zvláštny pacient. V zamknutej izbe po ňom zostalo iba otvorené okno a kúdol modrosivého prachu. Tieň podozrenia padá na rodinného lekára, Dr. Willetta, ktorý pacienta videl ako posledný a čosi tuší o jeho okultných štúdiách... Dielo je oceňované pre svoje majstrovské prepojenie gotického hororu, temnej alchýmie a kozmickej hrôzy, a tiež pre detailné vykreslenie starobylého mesta Providence.
V tomto vydaní ho dopĺňajú poviedky Číhajúci bes, Zviera v jaskyni, Alchymista, Hrobka, Strom a Prastarý národ. Knihu uzatvára esej o Lovecraftovi a okultizme, rozsiahla príloha historických materiálov a bohatý poznámkový aparát prekladateľa Ivana Šebestu. Vydanie sprevádzajú pôvodné ilustrácie Marcela Hamzu.
rudo Prekop, Daniel Pastirčák: Zakázaná výstava 77
Kniha prináša svedectvo o potlačovaní slobody v komunistickom Československu. Zachytáva udalosť výstavy, ktorú ako ideologicky nevhodnú zapečatila Štátna bezpečnosť a vystavené práce zhabala. O udalostiach, ktoré výstave predchádzali, o jej priebehu i dôsledkoch vo svojich textoch píšu jej tvorcovia (Ľubomír Badiar, Jaroslav Beliš, Erik Groch, Jozef Kužidlo, Milan Laciak, Dušan Očkovič, Daniel Pastirčák, Rudo Prekop a Edo Štefan) i návštevníci (Ivo Gil, Ondrej Priadka, Ivan Jurič, Marta Konečná a ďalší). Výpovede sú podávané formu ucelených esejí, úryvkov z listov alebo prepisu rozhovorov. Publikácia je multižánrovým dokumentom: okrem dokumentárnych fotografií z výstavy prináša i umelecké fotografie, reprodukcie obrazov a sôch, ktoré boli na výstave vystavené. V literárnej prílohe sú ukážky z poviedok a básní, ktoré tvorili súčasť výstavy.
peter Zajac /Ján Štrasser: Z tmy do tmy
Peter Zajac už svoju osemdesiatku oslávil, Ján Štrasser jubiluje 25. februára. Z bibliografií autorov vyberáme ich spoločnú knihu venovanú básnikovi Paulovi Celanovi. Celan patrí k najvýznamnejším básnikom 20. storočia. Jeho lyrika v plnej miere zodpovedá tomu, čomu sa hovorilo od 60. rokov 20. storočia lyrika ako paradigma moderny. Jednotlivé texty sa zaoberajú čítaním Celanových kľúčových básní, ich vzťahu k básňam bukovinských básnikov, korešpondenciám so svetovými básnikmi. Osobitné miesto má v esejach vzťah k matke, ženám, nemiestam Celanových pobytov, existenciálna úzkosť z holokaustu. Texty sa venujú aj premenám Celanovej poetiky v jednotlivých meridiánoch jeho života a jej zmeny od klasickej poetiky básnickej moderny ku krajným polohám modernej lyriky 20. storočia.
alice Horáčková: Vladimíra Čerepková
4. februára sme si pripomenuli nedožité 80. narodeniny „Rimbauda v sukni“, poetky Vladimíry Čerepkovej. Jej život a dielo skúma vynikajúca monografia Alice Horáčkovej.
Matka Vladimíry Čerepkovej, pôvodom Ruska, svojej dcére nikdy nepovedala, kto bol jej otec. Často Vladimíru bila a odkladala do detských domovov a pasťákov. Čerepková z nich unikala poéziou, maľovaním a sériou pokusov o samovraždu. Jej veľký talent rozpoznal básnik František Hrubín. V sedemnástich zažiarila v pražskej vinárni Viola. Juraj Jakubisko o nej nakrútil jeden zo svojich prvých filmov. Žila na doraz, bez stáleho domova a zamestnania. Po vreckách nosila básne a potkana Artura. Prežila posledných pár hodín pred otravou plynom s ďalšou kométou českého beatnického neba, Václavom Hraběm. Po sovietskej invázii emigrovala do Paríža, ale po francúzsky sa nikdy nenaučila. Žila prakticky bez dokumentov. Za svojho života vydala šesť kníh poézie. O svojej minulosti a ťažkom detstve takmer nehovorila. Keď sa s ňou novinárka Alice Horáčková stretla na jar roku 2012 v jej parížskom byte, netušila, že najdlhší rozhovor Vladimíry Čerepkovej zostane aj jej posledným. Na Vladimíru Čerepkovú v knihe spomínajú jej priatelia aj nepriatelia, milenci i psychiatri, kolegovia i redaktori jej kníh... Sú medzi nimi režisér Juraj Jakubisko, hudobník Vráťa Brabenec, poetka Inka Machulková, herec Pavel Landovský a ďalší.
na počúvanie:
peter Gabriel: Put the Bucket Down (Bright-Side Mix)
Február, druhý spln a druhá skladba. Peter Gabriel avizuje na koniec tohto roku nový album s názvom o / i. Album bude mať opäť – tak ako predchádzajúci i / o (2023) – dve podoby, ponúkne dve verzie tej istej skladby, teda Bright Side Mix a Dark Side Mix. Gabriel o albume povedal: „Piesne sú zmesou myšlienok a pocitov. Premýšľal som o budúcnosti a o tom, ako na ňu môžeme reagovať. Vstupujeme do obdobia prechodu, aké tu ešte nebolo, ktoré bude pravdepodobne vyvolané tromi vlnami: umelou inteligenciou, kvantovým počítaním a rozhraním mozog-počítač. Umelci majú za úlohu nazerať do hmly, a keď niečo zazrú, nastaviť zrkadlo. Nie sme a nikdy sme neboli výlučne sebaurčujúcimi, nezávislými bytosťami, ktorým bol zverený svet. Sme niečo iné, sme súčasťou prírody, súčasťou všetkého, a pocit spojenia, vrtenia zadkom a dávania a prijímania lásky nám môže pomôcť nájsť naše miesto – a vykúzliť veľký úsmev na našich tvárach.“
Hudobník predstavuje svoj nový album svojským spôsobom – každý mesiac v čase splnu uvedie jednu skladbu. Aj druhú v poradí opäť sprevádza i vizuálne dielo, tentoraz od Tomása Saracena a troch rôznych druhov pavúkov, Cyrtophora citricola, Nephila senegalensis a Holocnemus pluchei. Dielo sa volá Kozmický pavúk/pavučina.
hamnet OST
Hudbu k emocionálne silnému filmu Chloé Zhao skomponoval Max Richter. Richter uviedol, že on a Zhao majú podobný prístup k filmu a hudbe, ako aj to, že väčšinu filmu sprevádzalo ticho a hudba sa objavuje sporadicky v určitých momentoch. Richter skomponoval približne 30 minút hudby, ktorá bola hraná hercom priamo pri nakrúcaní, aby sa s ňou zladili. Dodal, že projekt je možnosťou priblížiť sa k emóciám, pretože ide o emotívny príbeh o rodine, láske, strate a smrti, ale aj príbeh o vzťahu k svetu, prírode a kozmickým otázkam, a chcel všetky tieto veci obsiahnuť v hudbe. Pri komponovaní použil základné prvky alžbetínskej hudby – „dobovú inštrumentáciu, gramatiku a citlivosť“ –, ktoré aplikoval spôsobom, ktorý priamo vychádzal z psychológie.
Richter skomponoval novú hudbu pre záverečnú scénu v divadle Globe. Zhao ju však nakoniec nahradila jeho staršou skladbou On the Nature of Daylight, z Richterovho štúdiového albumu The Blue Notebooks (2004).
nick Cave and the Bad Seeds: Murder Ballads
V dokumentárnom filme Nick Cave's Veiled World je časť venovaná aj albumu Murder Ballads, Cave mal rád tradičné morytáty a ako sám vo filme zo záznamu hovorí, dalo mu to možnosť napísať naozaj surové príbehy. Na albume, ktorý vyšiel 5. februára 1996, teda pred tridsiatimi rokmi, sú aj dve skvelé duetá so speváčkami z úplne iných hudobných svetov – PJ Harvey a Kylie Minogue. Obe sa potom spolu s Anitou Lane, Shaneom MacGowanom, Thomasom Wydlerom a Blixom Bargeldom stretli v cover verzii piesne Boba Dylana Death Is Not the End. Je to jediná pieseň na albume, v ktorej nedochádza ku skutočnej smrti. Cave ju neskôr opísal ako „iba vtipné interpunkčné znamienko v celej veci.“