do galérie:
strange Fish
Iba tento víkend! Objavte nové talenty na výstave semestrálnych prác študentstva III. a IV. ročníka predmetu Dokumentárna fotografia na KFaNM VŠVU. Kurátor: Eduard Kudláč
kde: Galéria Stará pošta, Doležalova 7, Bratislava

martin Salajka: Nebula
Martin Salajka sa na aktuálnej výstave vracia tam, odkiaľ nikdy neodišiel. Akoby teraz výpoveď prírody, v ktorej to všetko začalo, bola ešte oveľa naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Maliar nás konfrontuje s osobne prežitým, ktoré sa vo veľmi špecifickom prostredí jeho ateliéru zhmotňuje v množstve obrazov, medzi ktorými sa autor pohybuje ako pri divokom tanci či rituáli. Napriek tomu, že je príroda na obrazoch plná znepokojujúcich javov, je to práve pobyt v nej, čo autorovi ako jediné umožňuje potrebnú dávku upokojenia. „Z chaosu sveta, ktorý čoraz viac bolí, som tento rok veľmi utekal so skicákom a psom do prírody počúvať ticho, zaspával a hľadel do neba, prebúdzal sa do hmly, pozoroval, ako slnko kreslí svetlom do chuchvalcov pary a všetko zrkadlí hladina. Nazeral pod hladinu do temnoty a bahennej hniloby, cítil tie vibrácie – tanec nitiek v bahne, prudká energia rýb, vodné prúdy, vyrastanie od dna k svetlu a zase späť, tanec stromov, vetrov.
Pohyb a vibrácie života a smrti. Každý ďalší deň a noc pri vode násobí silu tých predchádzajúcich. Obrazy sa vracajú z chaosu, formujú sa v skicoch a teraz je čas ich vpísať do podkladov. Krotiť ten chaos, na ktorý dosiahnem a dúfať, že to dám a niekto pochopí,“ hovorí o svojej tvorbe Martin Salajka.
kde: Trafo Gallery, Bubenské nábřeží 13, Hala 14, Praha
kedy: ut - ne: 15.00 - 19.00 (v sobotu od 10.00)

martin Parr: Global Warning
Táto výstava sa vracia k dielu zosnulého britského fotografa Martina Parra a združuje výber sérií vytvorených od 70. rokov 20. storočia, ktoré nachádzajú novú rezonanciu vo svetle rastúceho chaosu súčasného sveta. Viac ako päťdesiat rokov Parr cestoval po svete nie ako aktivista, ale ako neúnavný a pobavený pozorovateľ, ktorý ponúka jasný a neúprosný portrét globálnej nerovnováhy a excesov súčasného života: grotesknú tvár a škodlivé účinky masovej turistiky, vzostup automobilovej kultúry, našu závislosť od technológií, nespútaný konzum a náš ambivalentný vzťah k iným živým bytostiam. Prostredníctvom svojej charakteristicky nekonvenčnej vízie sa Parr nepriamo zaoberal aj ľudským správaním, ktoré poháňa súčasnú klimatickú zmenu: neobmedzeným využívaním dopravy, závislosťou od fosílnych palív, globálnou nadmernou spotrebou a zhoršovaním životného prostredia. Postupom času a so zmenou spoločenských postojov sa to, čo sa kedysi zdalo byť len zábavné, ukázalo ako čoraz vážnejšie. Pri spätnom pohľade ho Parrova štipľavá irónia zaraďuje do dlhej tradície britskej satiry: jeho ostrovtip poskytuje kritický a miestami nemilosrdný pohľad na svet, v ktorom žijeme.
*Minulý rok v Bratislave tvorbu Martina Parra predstavil aj festival Mesiac fotografie na komplexnej retrospektívnej výstave jeho diela od čiernobielych snímok zo 70. rokov až po komentovanie módy selfies z roku 2015. „Význam Martina Parra spočíva najmä v tom, že dokázal zmeniť status fotografa z ‚utajeného špióna‘ na subjektívneho tvorcu, ktorý má svoj vlastný uhol pohľadu aj rukopis. Nevšedné je aj to, že tento obrat dokázal urobiť práve vo farebnej fotografii,“ povedal Václav Macek, riaditeľ Mesiaca fotografie.
kde: Jeu de Paume, 1 place de la Concorde, Paríž
kedy: ut: 11:00 – 19:30, str - ne: 11:00 – 18:30

do divadla:
orestes, kde si?
V Aischylovej trilógii Orestes zabije svoju matku a jej milenca, aby pomstil smrť svojho otca. Vracia sa vykonať jeden z najhorších zločinov. Vracia sa domov. Domov? Autorská inscenácia skúma život detí v ústavnej starostlivosti, dysfunkčné rodiny, generačnú traumu či determináciu (ne)rodinným prostredím. Projekt spája autorský text a rozhovory tvorkýň s tými, ktorí si prešli detstvom v ústavnej starostlivosti, ale i s odborníčkami a odborníkmi. Inscenácia nadväzuje na Zhodnotenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o stave zákonnosti v reedukačných centrách, kauzu Čistý deň ale aj na štatistiky týkajúce sa detí v CDR, reedukačných a resocializačných centrách. Kto je teda Orestes 21. storočia? A v ktorej inštitúcii sa stratil?
kde: Ticho a spol., Školská 14, Bratislava
kedy: 1. február o 19.00

vizičlovek (vodný ember)
Divadelná cesta náučným chodníkom mapuje územie vinúce sa popri rieke Ipeľ. Mytologické, bájne, svetské či zvieracie bytosti nás sprevádzajú na ceste spoznania našej histórie, mytológie i seba samých. Znovuzdivočenie, vynáranie, strácanie a hľadanie. Prechádzky v prírode už nie sú nevinnými potulkami. Autorom hry o návrate človeka k prírode je dramatik Miklós Forgács, ktorý získal ocenenie Dosky 2024 v kategórii Mimoriadny počin v činohernom divadle za text Lilith (2023). Vizičlovek je poipeľský vodník, ktorého existencia blúdi medzi zabudnutím a poverou. Hoci sa na neho už zabudlo, zostal bájnou bytosťou, ktorá blúdi v prázdnote pamäti. Rovnako ako dcéra putujúca chránenou mokraďou, ktorej obetovala celý život jej matka, zarytá ekoaktivistka. Všetko tečie. Rozteká sa alebo hľadá koryto. Nepredvídateľná sila vodných živlov a neustály proces mutácie krajiny. Ako žiť v krajine, ktorá si nás už nepamätá? Réžia: Eduard Kudláč
kde: Mestské divadlo Žilina
kedy: 31. 1. o 19.00

...a v pondelok (2. 2. o 19.00) si do Mestského divadla Žilina choďte pozrieť aj oceňovanú inscenáciu divadla Slzy Janka Borodáča Outcast.
Krehká a zároveň intelektuálne dráždivá mnohovrstevná kompozícia vťahuje diváka do nekompromisného priestoru myšlienkových súbojov. Fyzické divadlo ako mapovanie pamäti a prítomnosti – akoby sa medzi dvoma telami lámala nielen sila argumentu, ale aj váha dejín. Outcast odhaľuje procesy spoločenskej izolácie a vylúčenia, zlyhávajúcej pamäti, tlakových zón medzi súkromným a verejným, medzi ženským pohľadom a univerzálnou skúsenosťou. Otvára zásadné a nekomfortné otázky: Kto má moc určiť, kto je „outcast“ – spoločensky vytláčaný na okraj? A čo zostane, keď prestaneme vnímať signály, ktoré dejiny opakujú?
Viac o inscenácii Outcast si prečítajte v rozhovore s režisérkou Júliou Rázusovou.

do kina:
hamnet
Oscarová režisérka Chloé Zhao natočila mimoriadny príbeh o láske a bolesti, z ktorého vzišlo jedno z najslávnejších diel svetovej drámy – Shakespearov Hamlet.
Keď večne hladný domáci učiteľ William Shakespeare spozná divokú a slobodomyseľnú Agnes, zrodí sa medzi nimi príslovečná, hlboká láska, spečatená narodením troch deti. Nakoľko musel živiť rodinu a zároveň uspokojovať svoj dramatický talent, trávil William väčšinu času v Londýne, kde nasledoval svoj sen. Zatiaľ čo Agnes sa na zdanlivo idylickom anglickom vidieku snaží zabezpečiť domácnosť a všetky tri deti – dve dcéry a syna Hamneta, ktorý túži kráčať v otcových šľapajach.
„Často nemám slov, ktorými by som opísala, prečo si vyberám určitý projekt. Riadim sa inštinktom, silným pocitom v srdci. Príbehy sa objavujú v mojom živote, ako keby si ma vybrali, a ja nemám inú možnosť, ako sa im poddať. Hamnet vstúpil do môjho života ako šepot, ktorý prerástol do hurikánu,“ hovorí režisérka Chloé Zhao.
otec matka sestra brat
V poviedkovom triptychu skúma režisér Jim Jarmusch vzťahy medzi rodičom/rodičmi a ich dospelými deťmi a emocionálnu odťažitosť. Každá poviedka sa odohráva v súčasnosti a v inej krajine – dej filmu Otec sa odohráva na severovýchode USA, Matka v Dubline v Írsku a Sestra brat v Paríži vo Francúzsku. Film je sériou štúdií postáv, komédiou pretkanou prvkami melanchólie. Na filmovom festivale v Benátkach 2025 získal Zlatého leva za najlepší film.
„Film Otec, Matka, Sestra, Brat je akýmsi anti-akčným filmom, ktorého jemný a tichý štýl je starostlivo vybudovaný tak, aby umožňoval hromadenie malých detailov – takmer ako kvety starostlivo umiestnené v troch krehkých aranžmánoch. Spolupráca s majstrovskými kameramanmi Frederickom Elmesom a Yorickom Le Sauxom, brilantným strihačom Affonsom Gonçalvesom a ďalšími spolupracovníkmi pozdvihuje to, čo sa začalo ako slová na stránke, na formu čistého filmu,“ uviedol Jarmusch.
veľký Marty
Film sleduje Martyho Mausera, mladého snílka z New Yorku z roku 1952, ktorý je posadnutý myšlienkou stať sa majstrom sveta v stolnom tenise, športe, ktorý v tej dobe nebol príliš atraktívny. Peter Bradshaw z denníka The Guardian nazval film „spektakulárnou bláznivou pingpongovou nočnou morou“.
z gauča:
franz (Netflix)
„Kafka zamkol svoje dielo a kľúč si zobral so sebou.“ Pôsobivý príbeh inšpirovaný životom, dielom a fantáziou spisovateľa Franza Kafku, ktorý dokázal fascinujúcim spôsobom predbehnúť svoju dobu. Vegetarián, workoholik, introvert, outsider, milenec v listoch a úradník v nočnej more. Franz je plný fantázie, humoru, bolesti a vnútorného sveta muža, ktorý vo svojich knihách definoval moderné existenciálne úzkosti, a aj sto rokov po svojej smrti zostáva zrkadlom našich najhlbších strachov a túžob. Režisérka Agnieszka Holland skladá kaleidoskop udalostí z fragmentov, snov, listov a dochovaných príbehov. Vzniká tak zmyslovo intenzívny portrét muža, ktorý nikdy neprestal hľadať sám seba – a práve tým sa dotkol niečoho podstatného v nás všetkých.
Vypočujte si rozhovor s režisérkou Agnieszkou Holland nielen o Kafkovi.
nepela (Netflix)
Komorný a intímny film režiséra Gregora Valentoviča mapuje úsek zo života krasokorčuliara Ondreja Nepelu, ktorý sa v roku 1972 vracia so zlatou medailou zo Zimných olympijských hier v Sappore, kde dosiahol svoj najväčší športový úspech. Doma na neho čaká nielen sláva, ale tiež realita komunistického režimu. Všetci sa k nemu správajú ako k celebrite, ale citlivý Ondrej túži predovšetkým po úniku z tejto pre neho nepríjemnej zlatej klietky. Chce žiť slobodne a v súlade s tým, kým sa cíti byť. Sľúbenú šancu odísť do profesionálnej ľadovej revue mu však na poslednú chvíľu zakážu a nariadia mu účasť na ďalších majstrovstvách sveta. Sklamaný Nepela musí nájsť novú motiváciu a vyrovnať sa aj s tragickou smrťou svojej najlepšej kamarátky, krasokorčuliarky Hanky Maškovej.
2. februára uplynie 37 od predčasnej smrti Ondreja Nepelu.
the Death of Bunny Munro (SkyShowtime)
Bunny Munro sa živí ako podomový predajca kozmetiky. Jedného dňa sa rozhodne vziať svojho malého syna na cestu po Sussexe (po samovražde manželky a v období, keď sa v oblasti potuluje sériový vrah). Seriál, založený na rovnomennom románe Nicka Cavea, skúma Bunnyho boj so smútkom, závislosťami a výzvami rodičovstva.
Gitarista Michal Pavlíček oslávil 70. narodeniny a aj keď je jeho hudobná cesta rôznorodá, tak my ho aj tak máme najradšej v skupinách Pražský výběr a Stromboli, našli sme pre vás krátky dokument.
na čítanie:
zbyněk Hejda (dílo – život – reflexe)
Kniha je venovaná osobnosti a dielu Zbyňka Hejdy (2. 2. 1930 – 16. 11. 2013) – básnika, prekladateľa, publicistu, editora, redaktora a tiež jedného z prvých signatárov Charty 77 a členov Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. Texty o Hejdovom živote, tvorbe, práci a postojoch dopĺňa rozhovor, v ktorom Suzette Hejdová v podstatnej miere hovorí o živote s ním, kniha ponúka aj množstvo fotografií.

nathan Hill: Wellnes
Všetko sa to začalo ešte v deväťdesiatych rokoch, keď sa Jack a Elizabeth prisťahovali do veľkomesta, obaja plní snov a ideálov. V Chicagu to vtedy žilo, spustnuté priemyselné štvrte sa menili na vychytené bohémske lokality. Elizabeth si po večeroch listovala v ťažkých psychologických príručkách s pohárom vína, on si prezeral negatívy, ktoré nafotil. Ich spoločné vysokoškolské roky boli vzrušujúce, naplnené umením, rozhovormi, intimitou. Ale odvtedy ubehlo more času. Čo z toho vlastne zostalo po dvadsiatich rokoch, po svadbe, po narodení dieťaťa? Už dávno nie sú tí naivní rojkovia, ale dvaja zrelí ľudia s nenaplnenými ambíciami, ktorým sa realita dennodenne škerí do tváre. Oddelené spálne, sociálne siete, sekty tváriace sa ako podporné skupiny, polyamorní nápadníci, rodičovské hliadky... Všetky tie milosrdné lži a nevypovedané krivdy. Naozaj takto vyzerá spoločne vydreté blaho? Odpoveď sa ukrýva v tomto ironickom, láskavom aj nemilosrdnom obraze súčasného sveta a partnerského spolunažívania.

na solar
Argentínsky spisovateľ Julio Cortázar povedal, že zatiaľ čo román môže nad čitateľom zvíťaziť na body, poviedka mu musí uštedriť K. O. Je to trochu násilné prirovnanie, ale zároveň presné — dobrá poviedka mieri priamo na bradu alebo na solar. Antológia je obrazom života a doby v porevolučnom Česku perspektívou tých najvydarenejších poviedok. Editor Ján Nemec prečítal asi tak dvesto zbierok, aby do jedného zväzku vybral tie najosobitejšie poviedky.

na počúvanie:
jozef Van Wissem & Jim Jarmusch: The Day The Angels Cried
Najnovší album dvojice Van Wissem / Jarmusch ponúka jedinečnú kombináciu avantgardného minimalizmu a barokovej hudby, vytvárajúc hypnotické zvukové krajiny. Van Wissem, známy svojím inovatívnym experimentálnym prístupom k lutne, posúva hranice tradičnej hudby a ponúka hlboký a kontemplatívny zážitok. Duo tká zložitú tapisériu monotónnych, minimalistických free-folkových skladieb pre lutnu a gitaru, ktoré pohltia poslucháča temnou hypnózou. Tentoraz pridávajú aj vokály a elektroniku.
rufus Miller: Basement
Ak ste nestihli jeho nedávny pražský koncert, vypočujte si doma. Rufus Miller (syn gitaristu Dominica Millera) na svojom najnovšom albume mieša punk, stoner rock a ďalšie subžánre s úplnou ľahkosťou a vytvára tak rôzne atmosféry, ktoré sa prelínajú v jednotlivých skladbách.
the Cure: Boys Don’t Cry (86 MIX)
Zatiaľ na streamoch a CD skladba „Boys Don't Cry“ bola pôvodne vydaná ako samostatný singel v roku 1979, verzia skladby z roku 1986 bola nanovo naspievaná a remixovaná pre kompiláciu Standing On A Beach – The Singles. Robert Smith uviedol, že skladbu v roku 1986 nanovo prespieval, pretože si myslel, že môže s touto skladbou urobiť niečo viac, a aj keď sa príliš neodchýlil od pôvodnej vokálnej melódie a frázovania, mal pocit, že prináša viac emócií.
Boys Don’t Cry (86 MIX): Boys Don't Cry (86 Mix) [2026 Remaster] / Plastic Passion (79 Mix) [2026 Remaster] / Pillbox Tales (86 Mix) [2026 Remaster] / Do The Hansa (86 Mix) [2026 Remaster] / Boys Don't Cry (86 12″ Mix) [2026 Remaster]
michal Pavlíček 70