do galérie:
Pamätník Jána Palacha
Pamätník Jána Palacha vznikol, na podnet Národního muzea, premenou domu rodiny Palachových. Historická expozícia približuje životný príbeh Jana Palacha a jeho protest, ktorý zavŕšil 16. januára 1969 na Václavskom námestí. Súčasťou expozície sú napr. interaktívne obrazovky, ktoré sprostredkujú návštevníkom dobové obrazové a zvukové záznamy, zachytáva reakcie spoločnosti a štátnej moci na Palachov čin a to nielen v roku 1969, ale aj v rokoch tzv. normalizácie a potom po novembri ’89. Vidieť môžete tiež štátnu vlajku, ktorou bolo jeho telo po smrti prikryté, ako aj posmrtnú masku, ktorú sňal sochár Olbram Zoubek. „Mnoho ľudí stále hovorí, že jeho smrť bola zbytočná. Sloboda sa vytratila a Rusi z krajiny neodišli. Bolo ale veľmi dôležité, že sa našiel človek, ktorý národu ukázal, že je možné za pravdu a slobodu platiť tým najcennejším, vlastným životom. Sovietska okupácia bola vonkajšia záležitosť, ale ľudia sa po auguste 1968 začali lámať aj vnútorne. Postupne sa hrbili, donášali jeden na druhého a prisluhovali režimu. Jan Palach svojim skutkom rozsvietil svetlo proti ľahostajnosti. Preto je dôležité si jeho hrdinstvo stále pripomínať," povedal sochár.
kde: Smetanova 337, Všetaty
kedy: piatok – nedeľa: 10.00 – 16.00
Marek Ormandík a Jakub Špaňhel: Podobnosti náhod
Marek Ormandík a Jakub Špaňhel otvorili spoločnú výstavu. Expresia je jedným z dominantných programov moderny a ani v roku 2025 sa tento manifest slobodného maliarskeho výrazu nezdá byť vyčerpaný. Marek Ormandík a Jakub Špaňhel sa svojou tvorbou k tomuto programu hlásia. Ich maliarsky rukopis je rozlíšiteľný, dekádami overený a verný osobnému zanieteniu pre umenie. To, že na ich spoločnej výstave prvýkrát dochádza k vzájomnému dialógu nie je náhoda. Napriek tomu, že sa ich diela môžu zdať do istej miery podobné, sú rozpoznateľné a odlišné. Aké podobnosti sú teda čitateľné, k akým náhodám dochádza a ako pomenovať to čo sa odohráva vo vzájomnej konfrontácii týchto dvoch solitérnych autorov slovenskej a českej umeleckej scény?
Finisáž spojená s komentovanou prehliadkou - 25. 1. o 16.00
kde: Zoya Museum, Modra
kedy: str – ne: 11.30 – 18.30
L´ESPRIT FRANÇAIS. Francouzský meziváleční reklamní plakát
Hoci v dvadsiatych rokoch minulého storočia rozšírili repertoár reklamných nástrojov technické médiá ako fotografia a film, a do verejného priestoru prenikli svetelná, kinetická a veľkoformátová reklama, zostal plagát najpoužívanejším propagačným prostriedkom. Silná tradícia francúzskeho plagátu, založená na vysokej ilustrátorskej zručnosti reklamných profesionálov a špičkových remeselných schopnostiach litografov a grafikov, ovplyvnila podobu reklamných plagátov medzivojnovej éry. Diela francúzskych afišistov boli pomerne dobre známe aj vo vtedajšom Československu, a to najmä vďaka početným kontaktom i výstavám a boli tu prijímané s veľkým ohlasom, vyzdvihujúcim kvality označované ako esprit a šarm. Výstava predstavuje najmä veľkoformátové výtlačky Jean d´Ylena, ktoré od dvadsiatych rokov – teda celé storočie – neboli v Česku nikdy vystavené.
kde: Uměleckoprůmyslové museum, ulice 17. listopadu 2, Praha
kedy: ut - 10.00 - 20.00, str - ne: 10.00 - 18.00
do divadla:
ETUDY
V pôvodnej hre Lucie Mihálovej a Petra Mazalána Etudy sa dostaneme do sveta jednej rodiny, staršieho manželského páru, a do ich života s dospelým autistickým synom. Jedným z východísk textu sú dokumenty o živote ľudí s PAS i osudné skúsenosti. Aké sú úskalia, ktorým čelia rodiny a jednotlivci? Aká je perspektíva budúcnosti pre dieťa, keď tu rodičia už nebudú? Čo je to, čo rodinám dáva silu? Vytvoril náš sociálny systém skutočne fungujúcu sieť pomoci? Je vôbec možné dostať sa do prežívania človeka s autizmom a trochu rozumieť jeho vnútornému svetu? Etudy tak nie sú len o skúsenosti rodičov a ich starostlivosti o dieťa, ale aj šancou vstúpiť do krehkej a ťažko pochopiteľnej mysle. Režisér a scénograf Peter Mazalán pracuje s témou života s autizmom už dlhodobo. Silné prepojenie so živou a klasickou hudbou v podaní klaviristu Petra Pažického a vizuálne uchopenie diela sú výraznou súčasťou tejto originálnej scitlivujúcej inscenácie.
kde: SND, Modrý salón
kedy: 24.1. o 19.00
.The Island of Misfit Toys
Tragikomický príbeh dvoch stratených duší o krehkosti a sile priateľstva v queer komunite. Autorský projekt režiséra Tomáša „Grófky“ Procházku je hybridnou formou, ktorá prepája autenticitu dokumentu, performance art a činohru. Vychádza z osobnej skúsenosti a vznikal kolektívnou tvorbou priamo pre experimentálny priestor Štúdia. Súčasťou projektu je aj hosť Martin Talaga – držiteľ ceny Thália 2025 v kategórii Alternatívne divadlo.
kde: Mestské divadlo Žilina
kedy: 24. 1. o 19.00
do kina:
SCANDI: Švédsky deň
V rámci celoslovenskej prehliadky súčasného severského filmu SCANDI, ktorá potrvá do 28. 1. bude v sobotu v Bratislave Švédsky deň, z jeho programu vyberáme:
Bratia Anderssonovci
Krehký portrét štyroch bratov, ktorí sa v živote vydali rôznymi cestami. Jeden z nich je svetoznámy filmár Roy Andersson, ďalší je otec režisérky filmu. Kde sa stala chyba? Je možno priepasť medzi súrodencami preklenúť? Film odhaľuje rodinný príbeh o umení, triednom pôvode a psychologickej dedičnosti naprieč generáciami. Krehký portrét štyroch zarputilých bratov, ktorý prerastie do dojímavej rodinnej kroniky zo súčasného Švédska o snoch, triednom pôvode, medzigeneračnom dedičstve a zložitosti ľudských vzťahov. Súrodenecké vzťahy sú zvyčajne v živote tie najtrvalejšie, ale často nepatria k tým najvrelším. Bratia Anderssonovci vyrastali v Göteborgu ako príslušníci robotníckej triedy. Roy sa stal medzinárodne uznávaným filmárom, zatiaľ čo Ronny skončil na ulici bez domova. Kiell sa živí ako dokumentarista a Leif je na invalidnom dôchodku. Celovečerný debut Johanny Bernhardson ukazuje, ako odlišne sa môžu vyvíjať životy, ktoré majú podobnú štartovaciu čiaru. Režisérka prostredníctvom portrétu svojho otca Leifa a svojich strýkov, ktorých spája problém alkoholizmu, rozpráva o dedičstve, ktoré cestuje v čase naprieč generačnými líniami. To všetko pri pokuse zmieriť nevraživých bratov, kým nebude príliš neskoro.
kde: Edison Filmhub, Baštová 6, Bratislava
kedy: 24. 1. o 16.00 - premietanie spojené s online diskusiou s režisérkou Johannou Bernhardson
(film je možné vidieť počas celej prehliadky Scandi po celom Slovensku)
Nech prší
V srdci malebnej dedinky v Smålande žije mrzutý Ingmar striktným a prísne organizovaným životom. Od smrti svojej ženy Inger pred niekoľkými rokmi sa jeho vzťah s dcérou len zhoršuje a jediné, čo mu v živote zostalo, je otravný rozvedený sused a ruže jeho zosnulej ženy – posledná vec, na ktorej mu ešte záleží. Najteplejšie a najsuchšie leto, aké si ľudia v kraji pamätajú, sa neznesiteľne vlečie a všetci čakajú na dážď, ktorý akoby nikdy nemal prísť. Ale vďaka niečomu, čo by mohlo byť zázrakom – alebo len náhodou – sa Ingmar náhle ocitá v centre udalostí, ktoré zmenia nielen jeho život, ale aj osud celej dediny... a možno aj celého sveta.
kde: Edison Filmhub, Baštová 6, Bratislava
kedy: 24. 1. o 16.15
(film je možné vidieť počas celej prehliadky Scandi po celom Slovensku)
Häxan: čarodejníctvo v priebehu vekov + živá hudba
Hrôzy inkvizície a jej vyčíňanie sú prezentované cez mučenie, ktorému je podrobená žena podozrivá z čarodejníctva: masochistický kňaz bičuje sám seba ako trest za nečisté myšlienky o nežnom pohlaví, zatiaľ čo čarodejnica varí nápoj lásky pre mladú vdovu, ktorá chce zviesť muža kléru; a mladá mníška posadnutá diablom sa rúha soške svätca. Kultový snímok, balansujúci medzi dokumentom, hororom a surrealistickou víziou dejín čarodejníctva, získa novú zvukovú podobu prostredníctvom temnej elektroniky, hutných rytmov a sugestívnych zvukových plôch. Lourajderov živý set nebude len sprievodom k obrazu, ale plnohodnotnou reinterpretáciou filmu, ktorá zvýrazní jeho démonickú obraznosť, mystiku a znepokojivú energiu a premení projekciu na intenzívny audiovizuálny rituál.
V rámci festivalu Scandi odohrá Prezident Lourajder k filmu špeciálny DJ set.
kde: Edison Filmhub, Baštová 6, Bratislava
kedy: 24. 1. o 20.00
z gauča:
Tryzna
25. januára 1969 bol pochovaný Jan Palach. V ten deň sa konala tryzna vo viacerých mestách vtedajšieho Československa. Uchoval ju film Tryzna trojice dokumentaristov - Vlada Kubenka, Petra Mihálika a Dušana Trančíka, každý z nich nakrúcal v inom meste a zachytil spoločenské dianie v dňoch pohrebu, film zaznamenáva pocity bežných občanov a študentov.
*film Tryzna je aj súčasťou blu-ray Dušan Trančík – Krátke filmy (1968 – 1974)
Hořící keř (HBO Max)
Miniséria sa vracia do obdobia po Palachovej smrti a k začiatkom normalizácie v ČSSR. Hlavnou postavou je advokátka Dagmar Burešová, ktorá zastupovala Palachovu matku Libušu a brata Jiřího v zdanlivo beznádejnej súdnej kauze. Dôvodom žaloby blízkych mŕtveho študenta bolo škandalózne obvinenie od poslanca Viléma Nového. Ten Palachov čin zľahčoval na straníckom mítingu v Českej Lípe lživým vyhlásením o takzvanom „studenom ohni“. Film pripomína aj sebaobetovanie Jána Zajaca z februára 1969. Zobrazuje tiež dianie v študentských kruhoch a kolaborantské aktivity príslušníkov ŠtB, snažiacich sa Palachov odkaz vymazať z národného povedomia. Dráma rozpráva o individuálnej statočnosti, ale aj o lámaní charakterov a následnej mravnej devastácii, s ktorými sa česká a slovenská spoločnosť stretáva dodnes. Epilóg potom pripomína udalosti z januára 1989 počas takzvaného „Palachovho týždňa“.
Jan Palach (DAFilms)
Jan Palach. Študent, ktorý sa 16.januára 1969 upálil na protest proti sovietskej invázii do Československa. Nekompromisný mladík, ktorý priniesol najväčšiu obeť s túžbou vyburcovať národ z okupačnej letargie. Meno, ktoré by mal poznať každý. Film rozpráva príbeh posledných mesiacov Palachovho života, ukazuje cestu, na ktorej sa z milujúceho syna, oddaného priateľa a citlivého, premýšľavého študenta filozofie stala „pochodeň číslo 1“.
Nikomu z blízkych o svojom rozhodnutí vopred nepovedal. Ani nenaznačil, že by bol niečoho takého schopný. Prechádzal novým vzťahom s priateľkou Helenkou, búrlivým študentským životom roku 1968, zohratým spolužitím s mamou doma vo Všetatoch. Zažil študentské brigády v Kazachstane i Francúzsku, pozoroval a mlčal. Rovnako ako sa od jesene 68 mení verejný život, ráz ulíc aj výrazy ľudí, mení sa aj Jan. Nikto si však nič výrazné nevšimol. Ešte v to ráno si Jan vzal od mamy desiatu, na internáte vtipkoval so spolužiakom a pred odchodom do mesta sa osprchoval. Všedné veci všedného muža. Kamera po celý čas sleduje Janovu tvár a snaží sa v nej zachytiť okamžik rozhodnutia. Réžia: Robert Sedláček
Vladimír Merta
Pesničkár, spisovateľ a filmár Vladimír Merta oslávil 20. januára 80. narodeniny. Vypočujte si jeho životný príbeh v 5-dielnom cykle Osudy na Vltave.
na čítanie:
Viktor Karlík, Michael Špirit: Revolver Revue – Out Of Ghetto Magazine (Jak se dělal samizdat)
Výpravná publikácia o tom, čo znamenalo vyrábať a distribuovať undergroundovú revue v období komunistickej totality a ako tento legendárny časopis za „normalizácie“ vyzeral. Kniha o samizdate ako životnom postoji a nosnej platforme kultúry so sprievodnými textami Viktora Karlíka, ktorý bol vedľa Jáchyma Topola a Ivana Lampera jedným zo zakladateľov. S kalendáriom Michaela Špirita, ktoré približuje dobový kontext na príkladoch pôsobenia Ivana M. Jirousa alebo diania okolo skupiny Psí vojáci, ale aj v publicistike Rudého práva či Mladého světa. Obsiahly zväzok prináša tiež komentovanú bibliografiu všetkých samizdatových čísel a stovky faksimílií a fotografií, ktoré sprítomňujú jedinečné archiválie i spoločenstvo mladých ľudí, v ktorom Revolver Revue pred rokom 1989 napriek nemalým rizikám nielen vznikala, ale tiež sa razantne rozvíjala.
Bolf & Váchal. Budoucí minulost. Future Past
Katalóg vydaný k výstave Budoucí minulost predstavuje výnimočné stretnutie dvoch výrazných osobností českého umenia: Josefa Bolfa (* 1971), súčasného maliara a kresliara, a Josefa Váchala (1884-1969), všestranného umelca, mystika, grafika a spisovateľa prvej polovice 20. storočia. Ich tvorbu síce delí takmer celé jedno storočie, ale zbližuje ich spoločná citlivosť k víziám na pomedzí pamäti, sna a nevedomia. Čitateľ v knihe nájde cestu vystavenými dielami oboch umelcov, ktorá je koncipovaná ako putovanie od Bolfových introspektívnych malieb k Váchalovej mystickej imaginácii. V katalógu sú vedľa veľkého množstva farebných reprodukcií a fotografií publikované texty Petra Wittlicha a Jozefa Bolfa, štúdia Sandry Baborovskej a fiktívny rozhovor medzi Jozefom Bolfom a Jozefom Váchalom. Rozhovor dvoch umelcov prekračuje historickú vzdialenosť a funguje ako myšlienkový experiment, v ktorom sa stretávajú odlišné, a napriek tomu prekvapivo blízke postoje k tvorbe, samote, spiritualite a zmyslu umenia.
Salman Rushdie: Vítězné město
Ukrytý v hlinenej nádobe. Zapečatený voskom. Pochovaný v srdci zničeného paláca uprostred popola jednej z najväčších, takmer zabudnutých indických ríš. Príbeh, ktorý čaká na odrozprávanie. V štrnástom storočí nášho letopočtu na juhu územia, ktorému dnes hovoríme India, deväťročná Pampa Kampana prvýkrát začuje hlas bohyne. Prisahá jej, že zaistí, aby už žiadnu ženu nestihol osud jej milovanej matky. S pomocou zázrakov Pampa vybuduje veľké mesto zvané Bisnaga – „mesto víťazstva“, kde sú ženy rovné mužom. Každé dielo sa však môže svojmu tvorcovi vymknúť z rúk a Bisnaga nie je výnimkou. Mnohovrstevnatý text nám v hocičom pripomína rozprávky z Tisíc a jednej noci, prepojenie intríg a nadprirodzena zase súčasnú popkultúru. Rushdie svojim zatiaľ posledným románom znova skladá hold príbehu, ktorý je na rozdiel od ľudí a ríší nesmrteľný. Povedané s autorom: Jedinými víťazmi sú slová.
Cenu Toma Stopparda v rokoch 1984–2017 organizovala Nadace Charty 77, ostatné roky ju udeľuje Knihovna Václava Havla a to „za původní, knižně nevydanou esej v českém jazyce, přispívající mimořádným způsobem k pochopení stavu současné společnosti a společenských procesů, civilizace a civilizačních okruhů, mezinárodního prostředí, lidských práv, literárních a uměleckých děl a jejich tvůrců, nových vědeckých objevů, moderní historie a procesů odehrávajících se v lidské duši.“ Cena je dotovaná aj finančne a to priamo Tomom Stoppardom.
Laureátom Ceny Toma Stopparda za rok 2024 sa stal Vladimír Merta s esejou nazvanou Mrazivá mystika války.
na počúvanie:
Vladimír Merta
...skladby na unikátnej kolekcii Podkrovní pásky boli pôvodne nahrané v roku 1976 v podkroví domu bez akýchkoľvek strihov a úprav, pričom sa nahrávalo priebežne počas dňa za bežného chodu domácnosti, občas sa zastavili muzikanti, Jiří Stivín si napr, prišiel požičať saxofón, alebo Jiří Pipek zaskočil zahrať si na bongá. Po 40 rokoch sa podarilo nájsť pôvodné pásky a nahrávka vyšla na 4 CD Podkrovní pásky
The Damned: Not Like Everybody Else
Počas amerického turné, ktoré kapela absolvovala minulé leto, sa zrodil plán, ako vzdať hold zakladajúcemu členovi Brianovi Jamesovi, ktorý zomrel v apríli 2025...a vznikol album s desiatimi covermi obľúbených piesní gitaristu.
Terrible 2s avizujú nový album Posledné letné dni prvým singlom Holúbky
(sólo si Luciu Piussi môžete vypočuť v nedeľu 25. 1. o 20.00 v .klube pod lampou)