do galérie:
Múzeum hodnôt – Obrazová správa o Slovensku
Výstava skúma našu národnú identitu a pýta sa, čo je vlastne to „slovenské“. Tému na pomedzí umenia, sociológie a populizmu komunikuje nepatetickým, vlasteneckým, triezvym a hodnotovým jazykom. V posledných rokoch je táto téma vyprázdňovaná a zneužívaná na prízemnú propagandu, ale má silné zázemie v zbierkach a v obrazovom rezervoári slovenského umenia. Výstava ukazuje slovenský príbeh bez pátosu, historicky aj filozoficky. Dejiny nemajú podobu múzejných exponátov, ale živého dialógu, s otázkou: Aké hodnoty sme mali a aké sa tvárime, že máme? Namiesto klasického rozprávania o „veľkých dejinách“ a dokumentoch sa zameriava na prelínanie údajov, komentovaných klišé, ale aj exponátov posilňujúcich zdravú hrdosť a vlastenectvo. Cieľom je ukázať dejiny Slovenska prostredníctvom ich obrazu v umení ako štruktúrovaný a mnohovrstevný príbeh, z ktorého sa pokúsi abstrahovať nadumelecké významy a hodnoty, ktoré sa v nich skrývajú: odvaha, solidarita, ale aj tvrdohlavosť, humor či schopnosť prežiť.
Autori: Alojz Klimo, Ernest Zmeták, Ivana Šáteková, Ján Berger, Jaroslav Vodrážka, Jozef Jankovič, Július Flaché, Klára Pataki, Ľudovít Fulla, M. A. Bazovský, Martin Benka, Martin Martinček, Matej Fabian, Mikuláš Galanda, Radovan Čerevka, Rudo Sikora, Vladimír Kompánek
kde: Stredoslovenská galéria - Pretórium, Námestie Š. Moysesa 51/25, Banská Bystrica
kedy: ut - ne: 10.00 - 17.00
Martin Smatana: Rok dobrých správ
Výstava nadväzuje na úspech rovnomennej knihy z roku 2021, ktorá vznikla počas obdobia pandémie ako osobná iniciatíva autora šíriť pozitívne príbehy. „Rok dobrých správ“ sa rýchlo stal medzinárodným fenoménom: čitatelia začali posielať vlastné povzbudivé správy, školy zakladali nástenky dobrých skutkov a výstavy Smatanových diel putovali naprieč Európou. Aktuálna výstava zdôrazňuje autorovu snahu upozorňovať na dobro, súcit a nenápadné hrdinstvá v časoch, keď svet čelí neistote. Každý príbeh je spracovaný s typickou jemnosťou, presnosťou detailu a originálnou schopnosťou premeniť obyčajný textil na poetický obraz.
kde: Francúzsky inštitút, Sedlárska 7, Bratislava
kedy: po - štv: 9.00 - 21.00, pi: 9.00 - 19.00, so: 9.00 - 13.00
Soňa Červená
Výstavný projekt ponúka jedinečný pohľad na život a tvorbu umelkyne, ktorá svojou mimoriadnou farbou hlasu, širokým hlasovým rozsahom a nezameniteľnou charizmou ovplyvnila spevácke umenie po celom svete.
Zbierka viac ako 200 exponátov pochádzajúcich zo zbierok Národného múzea - Českého múzea hudby a Nadácie Soni Červenej, zahŕňa osobné predmety, divadelné kostýmy od špičkových návrhárov, archívne fotografie, audio a video záznamy aj unikátne dokumenty z jej životnej i profesionálnej dráhy. Výstava predstavuje nielen slávne operné role, ktoré Soňa Červená stvárnila na prestížnych scénach od Bayreuthu cez milánsku La Scalu až po operné domy piatich kontinentov, ale aj jej rané herecké začiatky v Československu, ťažké obdobie komunistických perzekúcií, obdobie emigrácie, vrcholné úspechy na svetových scénach a neskoré tvorivé experimenty, ktoré priniesli nové umelecké formy v oblasti činohry, melodrámy a experimentálneho divadla.
kde: České muzeum hudby, Karmelitská 2, Praha
kedy: str - ne: 10.00 - 18.00
do kina:
Norimberg
Bezprostredne po druhej svetovej vojne, keď sa svet dozvedel o hrôzach holokaustu, dostal psychiater americkej armády, podplukovník Douglas Kelley za úlohu vypracovať odborný posudok duševného stavu Hermanna Göringa. Jeho správa mala potvrdiť, či sú obžalovaní v Norimberskom procese spôsobilí postaviť sa pred súdny tribunál a zodpovedať sa za spáchané vojnové zločiny. Kelley v snahe odhaliť črtu, ktorá by dovolila človeku páchať také strašné veci, trávi dlhé hodiny rozhovormi s Göringom. Pátranie po podstate zla naberie nečakaný rozmer, keď si psychiater uvedomí, že charizma a prefíkanosť jeho protivníka odhaľujú triezvy fakt: že aj obyčajní ľudia môžu páchať mimoriadne zlo. Réžia: James Vanderbilt
Brutalista
Príbeh vizionárskeho architekta maďarského pôvodu László Tótha, ktorý v r. 1947 utiekol s manželkou Erzsébet do Ameriky, kde sa mu podarí vybudovať svoj odkaz Zo začiatku je nútený žiť v chudobe, no čoskoro získa monumentálnu zákazku od tajomného Harrisona Lee Van Burena, ktorá všetko zmení. Všetko svoje umenie a talent, ako aj traumy z minulosti a vnútorných démonov vloží do štruktúry, ktorá mu zaručí nesmrteľnosť. Ale len ak sa mu ju podarí dokončiť, ak behom realizácie nezničí seba a všetkých okolo seba. Príbeh človeka, ktorý prežil holokaust a vytvára si nový život má 3, 5 hodiny a je nakrútený na 70 mm film. Film sa sústredí najmä na 50. roky minulého storočia. „Zdalo sa mi, že najlepší spôsob, ako sa dostať k tomuto obdobiu, bolo nakrúcať na materiál používaný v tom istom desaťročí,“ povedal režisér Brady Corbet, ktorý opísal Brutalistu ako „film, ktorý oslavuje triumfy tých najodvážnejších a najdokonalejších vizionárov, našich predkov.“
kde: Kino Lumière, Bratislava
kedy: 3. 1. o 14.00
Monty Python: Zmysel života
Rozlúčka legendárnej britskej komediálnej skupiny Monty Python s veľkým plátnom. Na začiatku svojej filmovej kariéry hľadali Svätý grál, neskôr prežili Život Briana a na záver nám prezradili Zmysel života. Prevedú vás životom od zázraku zrodenia a prístroja čo robí „ping!“ až po smrť a nakoniec príde aj na samotný zmysel života. Réžia: Terry Jones, Terry Gilliam
kde: Kino Lumière, Bratislava
kedy: 4. 1. o 18.00
z gauča:
Queer (HBO Max)
Luca Guadagnino nás očaril filmom Daj mi tvoje meno, zaujal seriálom Sme akí sme a prekvapil netradičným road movie Bones and All. A teraz siahol po ikonickom autobiografickom románe W. S. Burroughsa Teploš. Mexico City, koniec 50. rokov, Lee trávi dni takmer úplne sám, iba občas sa stretne s členmi malej americkej komunity. Všetko zmení stretnutie s mladým študentom Eugenom Allertonom. Guadagnino o svojom filme pre benátsky festival hovorí: „Ako môže byť človek, ktorý vidí a cíti, iný ako smutný? pýta sa pred smrťou William Burroughs v poslednom zázname svojho osobného denníka. Adaptáciou jeho druhého románu, ktorý vyšiel takmer štyridsať rokov po jeho napísaní, sme sa pokúsili reagovať na túto skromnú výzvu veľkého obrazoborca beat generation.“
Skafander a motýľ (HBO Max)
Režisér Julian Schnabel dokázal preniesť na filmové plátno príbeh Jeana-Dominiquea Baubyho, šéfredaktora časopisu Elle, ktorému po náhlej mozgovej príhode ochrnulo celé telo. Pomocou špecialistov a ľudí z jeho blízkeho okolia sa učí opäť základné veci. A hoci je schopný komunikovať so svetom len žmurkaním jedného oka, dokáže „nadiktovať" svoj príbeh, ktorý sa stal knižným bestsellerom. Výtvarník a režisér Julian Schnabel zvolil nezvyčajný spôsob adaptácie a vytvoril výnimočný film.
na čítanie:
Simone de Beauvoir: Pamäti slušného dievčaťa
Krehký proces premeny dievčaťa na mysliteľku, spisovateľku, ženu, ktorá si odmieta nechať nalinajkovať život. V kulisách Paríža – mesta škôl, salónov a samoty – sa odohráva príbeh o hľadaní vlastného hlasu.
Z detskej izby plnej kníh, cez školské lavice až po prednáškové sály Sorbonny, de Beauvoir kráča s rozumom ostrým ako britva a citom, ktorý si ešte len formuje jazyk. Rebeluje voči tichej poslušnosti, voči role určovanej matkou, spoločnosťou, históriou. Namiesto manželstva a istoty si volí neistotu myslenia – a nachádza Sartrovu prítomnosť ako odpoveď na dlhoročné volanie.
Prečítajte si rozhovor s Aňou Ostrihoňovou z vydavateľstva Inaque.
Jan Černík: Nedopovězeno
Scenárista Meir Lubor Dohnal patrí k výrazným tvorcom Československej novej vlny. Spolupracoval aj so slovenskými režisérmi ako Elo Havetta, Juraj Jakubisko či Juraj Herz, kým bol na začiatku normalizácie vyhodený z Barrandova. Po podpise Charty 77 odišiel do emigrácie, načo sa ako scenárista presadil v Nemecku - jeho film Marlene bol nominovaný na Oscara. V otvorenom rozhovore Dohnal spomína na prácu s legendami európskej kinematografie, reflektuje roky politickej perzekúcie i úspechy v zahraničí. Zároveň zdieľa svoj hlboký vhľad do scenáristickej práce a osobitú metódu rozprávania. Kniha je cenným svedectvom o dejinách filmu, slobode tvorby i sile príbehu.
kolektív autorov: Katolický kobry - Undergroundová skupina Národní třída 1982-1986
Kniha o nezameniteľnom tvorivom projekte tzv. druhej generácie undergroundu je príspevkom k obrazu skutočne nezávislého umenia, kultúry a života v „normalizačnej“ dobe pred novembrom 1989. Texty Jáchyma Topola, Viktora Karlíka, J. H. Krchovského a Víta Kremličku, ktoré sú často zhudobnenými básňami, sprevádza dobová esej Alexandra Vondru mapujúcu históriu kapely a „dráma kapely v piatich dejstvách s epilógom“, v ktorom Adam Gebert na základe rozhovorov s niekdajšími účastníkmi a pamätníkmi „rozpráva príbeh, ktorý oživí snáď aj niečo z vtedajšej veselej a dobrodružnej nespútanosti“. Výraznú performatívnu rovinu projektu, dokladá aj množstvo unikátnych, väčšinou doteraz nepublikovaných archívnych fotografií Ľudovíta Hradilka a Vojtecha Stádnika.
Pre dané voľné zoskupenie literátov, hudobníkov a výtvarníkov, pôsobiacich pred novembrom 1989 mimo oficiálnej sféry a spriaznených nielen generačne, ale predovšetkým v tvorivých a občianskych východiskách a postojoch, bola okrem iného príznačná medziodborovosť a tesné prepojenie tvorby naprieč umeleckými žánrami. Publikované texty vynikajú expresívnym, surovým a sugestívnym jazykom a autenticitou obrazov, vystavovaných perspektíve sarkastického nadhľadu, nadsádzky a cynického humoru a možno ich dnes čítať nielen ako živú výpoveď o situácii mladého človeka v „normalizačnom“ socialistickom Československu.
Fabrizio Federico: Jim Morrison: The Genius of an Unsung Filmmaker
Autor skúma metodiku, techniky a filozofiu Morrisonovej filmovej vízie. Zároveň rozoberá jeho lásku k mystike, filozofii a ovládaniu mysle, ponára sa do jeho fascinácie umeleckými silami a možnosťami filmu. Vracia sa tiež k Morrisonovým filmovým koreňom a rozoberá vplyv filmu na hudobníkovu tvorbu a jeho túžbu vrátiť sa k filmovej tvorbe v posledných rokoch pred jeho predčasnou smrťou. Federico poukazuje aj na filmovosť Morrisonovho rozprávania príbehov v jeho textoch.
na počúvanie:
The Doors
4. januára 1967 vyšiel debutový album The Doors nazvaný jednoducho The Doors. Kapela bola dokonale zohraná a album nahrali za niekoľko dní. Hudobne je to prepojenie jazzu, blues, R&B aj klasickej hudby, a album sa stal míľnikom psychedelického rocku. Zaujímavosťou je, že producent Paul Rothchild zakázal gitaristovi Robbymu Kriegerovi používať akékoľvek gitarové efekty (najmä wah wah pedál ), aby sa predišlo tomu, čo Rothchild považoval za nadmerné používanie týchto efektov. Štúdio však svojim zariadením tento špecifický efekt samo vytváralo. Pozornosť upútali aj texty speváka a básnika Jima Morrisona, ktoré boli svojou temnotou a mystikou vzdialené kvetinovej nálade 60. rokov. Napriek tomu, že epická skladba The End vzbudila pohoršenie „oidipovskou pasážou“, dostala sa na album a do svojho filmu Apocalypse Now si ju vybral režisér Oliver Stone. Jim Morrison v rozhovore s Lizze Jamesovou poukázal na význam verša „my only friend, the end“: „Niekedy je bolesť príliš silná na to, aby sa dala preskúmať alebo dokonca tolerovať... To z nej však nerobí zlo – alebo nevyhnutne nebezpečenstvo. Ľudia sa ale smrti boja ešte viac ako bolesti. Je to zvláštne, že sa boja smrti. Život bolí oveľa viac ako smrť. V okamihu smrti bolesť pominie. Áno – asi je to priateľ.“ Debutový album obsahuje jedny z najväčších hitov skupiny, Manzarekovým klávesovým riffom charakteristickú Light My Fire či drsnú Break On Through (To the Other Side), ako aj bluesovú klasiku od Willieho Dixona Back Door Man, alebo skladbu Kurta Weilla a Bertolta Brechta Alabama Song. Dokonalé spojenie poézie a rockovej hudby.
John Baldwin známy pod menom John Paul Jones oslavuje 3. januára okrúhle 80. narodeniny. Multiinštrumentalista a aranžér bol uznávaným štúdiovým hudobníkom ešte pred tým, ako sa pripojil k svojmu bývalému štúdiovému spoluhráčovi Jimmymu Pageovi k New Yardbirds / Led Zeppelin. Jones okrem skvelej hry na rôzne nástroje a dokonalým prepojením tak s bubeníkom Johnom Bonhamom ako aj s Pageom, prispel tiež ako autor viacerými skladbami, ktoré patria k tomu najlepšiemu z repertoáru kapely, či už temná No Quarter alebo Black Dog so skvelým rytmicky zložitým riffom. A aj keď sa o Jonesovi hovorí ako o tom najslušnejšom členovi kapely, tak sám tvrdil, že sa na turné bavil rovnako ako jeho spoluhráči, ale bol v tom diskrétnejší: „Užil som viac drog, než si chcem pamätať. Robil som to potichu.“ Benoit Gautier, zamestnanec Atlantic Records vo Francúzsku, to potvrdil a uviedol, že „najmúdrejším chlapom v Led Zeppelin bol John Paul Jones. Prečo? Nikdy sa nedostal do trápnej situácie.“ (možno až na pamätný večer v New Orleans)
Po rozpade Led Zeppelin spolupracoval s množstvom hudobníkov naprieč žánrami, za všetkých spomeňme Diamandu Galás, R. E. M., Briana Ena, Petra Gabriela, The Mission, Foo Fighters či Paula McCartneyho, mal a má množstvo vlastných projektov, napr. pred niekoľkými rokmi založil s fínskym violončelistom Anssim Karttunenom koncertne aktívne experimentálne duo Sons of Chipotle. Basgitarista skupiny Van Halen Michael Anthony o ňom povedal: „Keď si dnes pustím The Lemon Song z Jonesovej hry stále padám na zadok. Páčilo sa mi na ňom, že bol veľmi dobrý aj bez toho, aby sa snažil hrať na basu výrazné melodické linky, ako to dnes veľa basgitaristov robí.“ Obdivovateľov má Jones nielen medzi basgitaristami, k jeho fanúšikom patria aj Marilyn Manson či Dave Grohl, ktorý ho prizval do projektu s Joshom Hommeom z Queens of the Stone Age - Them Crooked Vultures. Grohl kapelu označil za drsné groove rockové power trio a ako hovorí, „Them Crooked Vultures je vysnívaná kapela pre každého bubeníka, pretože som mohol byť súčasťou tejto trojčlennej rytmickej sekcie. Josh nie je len sólista, hrá aj na bicie. Hrá na gitare ako bubeník. John Paul Jones je najväčší rock and rollový basgitarista v dejinách hudby. Keď sme si sadli, aby sme začali hrať, trvalo to asi 30 sekúnd až minútu a uvedomili sme si, že toto je skutočná kapela. Každý deň sme chodili do štúdia bez akýchkoľvek nápadov. Sadli sme si a začali jamovať (...) Bol to naozaj neuveriteľný čas. Dúfam, že to raz zopakujeme.“
...John Paul Jones hrá na albume Them Crooked Vultures na basgitaru, klávesy, klavinet , klavír, keytar, steel gitaru, slide basgitaru, mandolínu, aj husle, v tejto skladbe napr. hrá na 6 - strunovú basovú gitaru
...a opäť raz s Pageym ...a Foo Fighters
A iba deň po narodeninách Johna Paula Jonesa oslavuje narodeniny aj Michael Stipe (66). John Paul Jones spolupracoval s R.E.M. na ich albume Automatic for the People. Jeho sláčikové aranžmány počujeme napr. v skladbách Everybody Hurts či Nightswimming.
4. januára oslavuje 84. narodeniny zakladateľ Mahavishnu Orchestra John McLaughlin, ktorého Jeff Beck označil za „najlepšieho gitaristu na svete“. Zo všetkých spoluprác vyberieme Trio Of Doom, v ktorom sa stretol s basgitarovou legendou Jacom Pastoriusom:
...a John McLaughlin s Carlosom Santanom