čo je cover a prečo sa hrajú cudzie piesne? 

V niektorých článkoch sa o preberaní cudzích skladieb v minulosti hovorí ako o vykrádaní slávnych umelcov. Nemám najmenší dôvod sa zastávať bývalého režimu, ale prebratie cudzej skladby vykrádaním nie je a robí sa to všade na svete. Ako cover kapely začínali aj Beatles a prebraté veci malo  repertoári veľa umelcov, spomeňme Rolling Stones. Nie je na tom nič zlé. 

Keď chce kapela alebo umelec nahrať cover na album, tu už to je trochu komplikovanejšie ako zahrať ju na koncerte. Od organizácie, zastupujúcej autora, je potrebné získať a zaplatiť tzv. mechanickú licenciu. To však býva celkom rutinná záležitosť.

Diametrálne iná je situácia, keď sa dielo pretextuje a teda získa nový obsah, pretože originálny text je chránený autorským právom. V tomto prípade je potrebný pri nahratí na album získať priamy súhlas autora alebo držiteľa práv pričom sa sleduje, či zachováva pôvodný význam a či neobsahuje nevhodný obsah. Pretextovaná skladba sa nevolá cover verzia, ale adaptácia. My budeme používať termín prerábka.

No a tu sme pri  tom, že vykrádanie to za „socíku“ predsa len bolo, pretože podľa dochovaných informácií socialistické (štátne, ako inak) vydavateľstvá len v minime prípadov žiadali držiteľov práv o schválenie. A zahraničné ochranné organizácie to nijako zvlášť neriešili, pretože na to, čo sa dialo za železnou oponou, nemali žiaden vplyv a zaručene by nič nevysúdili.

prečo sa preberali skladby?

Pred revolúciou nebolo jednoduché prísť k západnej hudbe. Domáce verzie umožňovali uspokojiť dopyt po moderných melódiách bez toho, aby sa šírili „nevhodné“ texty alebo symboly spojené so západnou kultúrou. Pretextovanie zabezpečovalo, že piesne boli prijateľné pre cenzúru a zároveň pôsobili „kultúrne“ a ideologicky neutrálne. Okrem toho to bola aj praktická cesta, ako podporiť domácich interpretov a hudobný priemysel, využijúc osvedčené hity, ktoré mali zaručený úspech u publika. Treba povedať, že aj keď tieto hity neboli finančne vysporiadané (aspoň väčšina určite nie), naši tvorcovia si ich neprivlastnili a na albumoch boli spravidla uvedení pôvodní autori, čiže tantiémy z nich dostali iba autori nových textov. 

poďme na to

Slovenské alebo české texty väčšinou neboli prebásnením pôvodných textov alebo pretlmočením ich myšlienky, nové útvary, ktoré boli napasované na pôvodné slabiky. Niekedy obsahovali zvukovo podobné slová, niekedy stačila len rytmická zhoda. 

V roku 1970 nahrala Marcela Laiferová beatlesovku Let It Be, ktorá sa volá Ja už spím (text Kamil Peteraj):

Skôr narodení si z mladosti zrejme odniesli ušného červa v podobe piesne Vonia kakao. Sám som nevedel až do písania tohto článku, že ide o hit skupiny The Sweet Coco-coco. Interpretovala ho hviezdna dvojica Karol Duchoň a Dušan Grúň. Tropickú atmosféru originálu textár Ján Štrasser nahradili traumatizujúcim vstávaním do zimného tmavého rána. Fuj.