do galérie:
Československý filmový plagát
Celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 v Kine Lumière uzatvára výstava plagátovej tvorby maliara, grafika, divadelného a filmového výtvarníka Josefa Vyleťala. „Josef Vyleťal je svojím surreálnym výtvarným prejavom ďalšou ikonickou postavou československého plagátu. Jeho plagáty hýria fantáziou, sú plné snových motívov a zároveň v nich cituje slávne postavy svetového maliarstva, ako sú Max Ernst, Hieronymus Bosch či Salvador Dalí,“ hovorí Pavel Rajčan, kurátor výstavy v Kine Lumière a pražskej zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky, ktorý stojí za celoročným výstavným projektom Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Podľa jeho slov Vyleťala často označujú ako „československý Salvador Dalí“.
Vypočujte si rozhovor s kurátorom výstavného cyklu Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 Pavlom Rajčanom.
kde: Kino Lumière, Bratislava
Grey Gold: Dotyk
Medzinárodná výstava Grey Gold: Dotyk je pokračovaním pôvodných projektov Grey Gold: České a slovenské umelkyne 65+ (2014) a Grey Gold: Na dosah ruky (2017). Koncepciu týchto projektov dlhodobo spája snaha prispieť k diskusii o pozícii ženy-umelkyne v širšom stredoeurópskom priestore, ambícia tematizovať súvislosti veku, rodu a kreativity, a v neposlednom rade i snaha zviditeľniť neskorú tvorbu slovenských, českých, nemeckých a rakúskych umelkýň povojnových pokolení. Ide o generácie autoriek, ktoré anticipovali, utvárali a formovali podmienky postupnej profesionalizácie a emancipácie ženskej umeleckej tvorby a pomohli k jej integrácii do česko-slovenských i stredoeurópskych dejín umenia.
Umelkyne:
Mária Balážová (SK), Lieselott Beschorner (AT), Gerda Fassel (AT), Milota Havránková (SK), Libuše Jarcovjáková (CZ), Karin Mack (AT), Adéla Matasová (CZ), Milada Othová (CZ), Emerita Pansowová (SK/DE), Margot Pilz (AT), Margita Titlová Ylovsky (CZ), Monika Verhoeven (AT), Heliane Wiesauer-Reiterer (AT), Jana Želibská (SK)
kde: GMB - Mirbachov palác, Františkánske nám. 11, Bratislava
kedy: ut – ne: 11.00 – 18.00
Jiří Petrbok - Zuzana v lázni
Obrazy Jiřího Petrboka fungujú ako intenzívne, symbolmi preplnené prostredia, v ktorých sa prelína groteska s iróniou, fantazijné postavy s fragmentmi reality a intímne asociácie s komentármi súčasného sveta. Kľúčovú časť výstavy tvoria veľkoformátové maľby doplnené o sériu domaľovaných predlôh, ktoré nevznikajú ako skice či prípravné štúdie, ale ako priama reakcia na hotové plátno. Sú to koncentrované fragmenty, v ktorých sa zrkadlí autorov spôsob práce – vrstvenie, návrat k motívom a predovšetkým schopnosť premieňať vlastný obrazový svet do stále nových podôb. Výstava zároveň pracuje s efektom dvojitého videnia. Fluorescenčné farby a premyslené osvetlenie odkrývajú ďalšie vrstvy kompozícií a menia vizuálny význam diel v reálnom čase. Divák sa ocitá v situácii, keď sa jeden výjav mení na iný a odhaľuje sa to, čo za denného svetla ostáva nepovšimnuté. Petrbok tak divákovi ponúka zážitok neustálej vizuálnej neistoty, príznačnej pre svoju tvorbu.
kde:White & Weiss Gallery, Grösslingová 50, Bratislava
kedy: ut – pi: 13.00 – 18.00
do divadla:
Vizičlovek (vodný ember)
Divadelná cesta náučným chodníkom mapuje územie vinúce sa popri rieke Ipeľ. Mytologické, bájne, svetské či zvieracie bytosti nás sprevádzajú na ceste spoznania našej histórie, mytológie i seba samých. Znovuzdivočenie, vynáranie, strácanie a hľadanie. Prechádzky v prírode už nie sú nevinnými potulkami. Autorom hry o návrate človeka k prírode je dramatik Miklós Forgács, ktorý získal ocenenie Dosky 2024 v kategórii Mimoriadny počin v činohernom divadle za text Lilith (2023). Vizičlovek je poipeľský vodník, ktorého existencia blúdi medzi zabudnutím a poverou. Hoci sa na neho už zabudlo, zostal bájnou bytosťou, ktorá blúdi v prázdnote pamäti. Rovnako ako dcéra putujúca chránenou mokraďou, ktorej obetovala celý život jej matka, zarytá ekoaktivistka. Všetko tečie. Rozteká sa alebo hľadá koryto. Nepredvídateľná sila vodných živlov a neustály proces mutácie krajiny. Ako žiť v krajine, ktorá si nás už nepamätá? Réžia: Eduard Kudláč
kde: Mestské divadlo Žilina
kedy: 13. 12. o 19.00
Text Lajčiak
Ján Lajčiak, súčasník Milana Rastislava Štefánika, bol evanjelický farár, vedec a vynikajúci pozorovateľ svojho okolia. Optimistický kritik, ktorý zároveň veril, že sa spoločnosť môže pozdvihnúť, ak budeme chcieť. Je autorom zápiskov, ktoré po jeho smrti vyšli pod názvom Slovensko a kultúra. Štúdia hovorí o Slovensku (nielen) v roku 2025, hoci začala vznikať pred viac ako sto rokmi. Inscenácia rozohráva v mnohých vrstvách Lajčiakovu analýzu slabín i možností slovenského národa v rôznych, často možno priam nečakaných a komických, situáciách. Vážne myšlienky sa tu prelínajú s humorom a iróniou, pretože Lajčiakov hlas ostáva dodnes nečakane živý a aktuálny. Réžia: Rastislav Ballek
kde: DPOH, Laurinská 20, Bratislava
kedy: 13. 12. o 19.00
Pes na ceste
Novela Pes na ceste, ktorá získala Cenu čitateľov a čitateliek Anasoft litera v roku 2011, je skvelým, podmanivo realistickým, no zároveň sebaironizujúcim rozprávaním o slovenskej náture nielen tesne po Nežnej revolúcii. Pavel Vilikovský totiž presným okom znalého a rokmi skúseného pozorovateľa zachytil pocity postkomunistickej spoločnosti, ktorej sa otvorili dvere na Západ. Novelu zadaptoval a inscenoval Dušan David Pařízek, ktorý pre bulletine povedal: „Nielen my Česi, ale aj Poliaci, Maďari, východní Nemci – teda všetky stredoeurópske národy so skúsenosťou totality – môžeme vám Slovákom autora, akým je Vilikovský, len závidieť. Do tohto okruhu čakateľov na Vilikovského môžeme pokojne zaradiť aj Rakúšanov s ich totalitnou skúsenosťou v spojitosti s „anšlusom“ k nemeckej Tretej ríši. Vilikovský je skrátka iný, jedinečný fenomén. A je váš – máte byť na čo hrdí! Na rozdiel od Handkeho, ktorý tvrdo odsudzuje Nemcov a Rakúšanov s ich nevyriešenou nacistickou minulosťou, na rozdiel od Heinera Müllera s jeho ubíjajúcou encyklopedickou analýzou (rozkladaním) dejín 20. storočia, na rozdiel od Kunderu, ktorý sa v niektorých svojich textoch stavia do roly obete reálneho socializmu, píše Vilikovský o národe a jeho traumách bez ostychu. Píše z pozície Slováka o Slovensku, Slovákoch a slovenskosti. Jeho prístup je chápavý. Slovami terapeuta „celostný“.”
kde: Činohra SND
kedy: 14. 12. o 19.00
Vypočujte si režiséra inscenácie Dušana D. Pařízka, ktorý text novely aj adaptoval:
do kina:
Satanské tango
V malej upadajúcej vidieckej osade, pánubohu za chrbtom, prežíva len hŕstka podivných existencií. Celé dni trávia pitím alkoholu, táraním nezmyslov a čakaním na to, že ich niekto z tohto zapadákova odvedie niekam, kde začnú žiť nový život. Tým, kto ich má odtiaľto vyviesť do nového sveta, je falošný prorok Irimiáš a jeho adlátus Petrina. Tak ako iní falošní proroci, aj Irimiáš vzbudzuje veľké nádeje, ktoré nielenže sa nemôžu naplniť, ale navyše tých, čo mu uveria, uvrhne ešte do väčšej biedy a dezilúzie. Hoci film ukazuje príbeh materiálneho a duchovného úpadku jednej konkrétnej komunity, možno ho chápať ako univerzálnu metaforu plazivých apokalýps, ktoré sa odohrávajú v rôznych miestach nášho sveta bez toho, aby sme o nich čo i len tušili. Toto filmové svedectvo nie je zaujímavé iba tým, o čom svedčí, ale aj ako o tom svedčí. Inak povedané, filmový idiolekt Bélu Tarra je natoľko originálny, že už od prvého záberu je jasné, kto je jeho stvoriteľom.
Priebeh projekcie:
10:30 raňajky v Lumièri (káva a croissant v cene lístka)
11:00 - 13:40 začiatok predstavenia: lektorský úvod prof. Peter Michalovič, kapitoly 1 - 3; 137´
13:50 - 16:00 kapitoly 4 - 6; 124´
16:30 - 19:30 kapitoly 7 - 12; 177´
Vypočujte si rozhovor s filozofom a estetikom Petrom Michalovičom o spolupráci režiséra B. Tarra a spisovateľa (scenáristu) L. Krasznahorkaiho.
kde: Kino Lumièr, Bratislava
kedy: prebieha
Kolín 75
Skutočný príbeh 18-ročnej Very Brandes, odvážnej rebelky odhodlanej splniť si svoj sen – zorganizovať legendárny koncert Keitha Jarretta z ktorého vzišla rovnako legendárna nahrávka. Píše sa rok 1975, Kolín nad Rýnom. Osemnásťročná Vera Brandes (Mala Emde) – odvážna rebelka s dušou producentky – sa rozhodne dosiahnuť nemožné. Napriek odporu svojich konzervatívnych rodičov riskuje všetko. Na vlastnú päsť si rezervuje prestížnu kolínsku operu, aby zorganizovala koncert svojich snov. V januári 1975 privádza na pódium jazzového génia Keitha Jarretta (John Magaro). Napriek nedostatku kvalitného hudobného vybavenia je umelec pripravený vystúpiť. A Vera sa nevzdá svojho sna. Netuší, že vystúpenie, ktoré počas večera hrozilo úplným neúspechom, sa stane legendárnym. Jarrettova hodinová improvizácia, zrodená z čistej energie okamihu a vytvorená na nástroji s chybami, je najpredávanejším jazzovým sólovým albumom v histórii. Nahrávka s názvom „The Köln Concert“ sa nezmazateľne zapísala do dejín ako hudobné zjavenie, ktoré ovplyvnilo generácie poslucháčov a umelcov. S viac ako štyrmi miliónmi predaných kópií a ikonickým bielym obalom zostáva najslávnejším jazzovým sólovým albumom a najpredávanejšou klavírnou nahrávkou všetkých čias. Réžia: Ido Fluk
Architekt
Príbeh učiteľa architektúry z Kodane, ktorý prekvapil celý svet i sám seba, keď zvíťazil v architektonickej súťaži o jeden z najznámejších súčasných symbolov Paríža. Rok 1983. Je vyhlásená architektonická súťaž o novú dominantu Paríža, ktorá sa má stať symbolom modernej štvrte La Défense. Súťaže sa zúčastnia najväčšie medzinárodné architektonické firmy a prekvapivo vyhráva neznámy učiteľ architektúry Johan Otto von Spreckelsen (Claes Bang) so svojím projektom Veľký oblúk – La Grande Arche. Do tejto chvíle tento 50-ročný Dán postavil len štyri budovy: svoj domov a tri malé kaplnky, život zasvätil predovšetkým výučbe a hľadaniu rovnováhy medzi priestorom, svetlom a dušou človeka. Jeho Veľký oblúk je prostý, geometricky čistý, inšpirovaný ideou brány k nebu. Film sleduje, ako sa Otto vyrovnáva s tlakom politikov, úradníkov i médií a s vlastnými pochybnosťami, či je možné zostať verný duchovnej vízii uprostred sveta kompromisov. Stavba, ktorá mala byť symbolom harmónie, sa postupne mení na zrkadlo jeho vnútorného zápasu. Réžia: Stéphane Demoustier
z gauča:
Identita: Film o českom grafickom dizajne (DAFilms)
K výstave Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 v Kine Lumière si pozrite dokumentárny film, ktorý mapuje viac ako sto rokov českej vizuálnej kultúry, ponúka príbehy známych aj menej známych českých značiek a ukáže, že špičková grafická tvorba vzniká v Česku aj dnes. Svojráznym sprievodcom snímky je Nicho - americký rodák s českými koreňmi, vášnivý zberateľ a milovník grafického dizajnu, ktorý sa v sebe príznačnom tartanovom obleku vydáva na dobrodružnú cestu po stopách toho najlepšieho z českej vizuálnej kultúry. Počas svojho putovania sa stretáva s radom súčasných grafických dizajnérov, ale aj s odkazom už nežijúcich ikon, z ktorých mnohí uspeli aj v zahraničí. Film dovedie Nicha cez rozkrývanie českej identity k jeho vlastným koreňom a predstaví český grafický dizajn aj tým, ktorí ho doteraz poznali len málo.
Spoveď (DAFilms)
Slovo trauma má mnoho odtieňov. Krátky dokumentárny film ocenený prestížnym študentským Oscarom otvára tému sexuálneho obťažovania v cirkvi, ktoré režisérka zažila na vlastnej koži. Obzerá sa späť na svet pred traumou a sama hľadá odpovede na otázky, či sa z nej po čase dokáže dostať a či nájde odvahu o tom povedať svojim rodičom. Režisérka Veronika Bizubová za svoj film získala študentského Oscara.
Squaring the Circle (The Story of Hipgnosis) (blu-ray)
Obal hudobného albumu ako konceptuálne umenie. Fascinujúci pohľad do histórie rockovej hudby cez ikonické covery. Bez preháňania môžeme povedať, že aj ľudia, ktorí nepočúvajú Pink Floyd, poznajú obal ich albumu The Dark Side of the Moon – sklenený hranol rozptyľujúci biele svetlo do farieb spektra. Dokumentárny film nazvaný Squaring the Circle (Kvadratúra kruhu) od fotografa a režiséra Antona Corbijna minul naše kiná, ale môžete si ho pozrieť doma. Corbijn v ňom mapuje príbeh Storma Thorgersona a Aubreyho „Po“ Powella, kreatívnych géniov stojacich za štúdiom Hipgnosis - nazývaného aj rock'n'rollový dizajnérsky dom, ktoré vytvorilo dnes už legendárne obaly albumov kapiel Pink Floyd, Led Zeppelin (pre Led Zeppelin navrhli aj vizuálnu identitu ich nahrávacej spoločnosti Swan Song - Ikara letiaceho k slnku, a tiež vizuál názvu kapely), Petra Gabriela, Wings, Yes, Genesis, Rolling Stones, Black Sabbath, The Who, The Police a ďalších. Film obsahuje úplne nové rozhovory s Davidom Gilmourom a Nickom Masonom z Pink Floyd, Jimmym Pageom a Robertom Plantom z Led Zeppelin, Paulom McCartneym, Petrom Gabrielom, Noelom Gallagherom a mnohými ďalšími. Kreativita členov Hipgnosis sa stretla so zlatou érou rockovej hudby a nahrávacích štúdií, a tak bolo možné realizovať akýkoľvek a akokoľvek bláznivý a excentrický nápad. Covery, ktoré navrhli a zrealizovali patria k najinovatívnejším a najsurrealistickejším v dejinách rockovej hudby. Ich prelomový koncepčný prístup im vyniesol päť nominácií na cenu Grammy za dizajn obalov. Hipgnosis nanovo definovali možnosti konceptuálneho umenia a dizajnu.
Have You Got It Yet? The Story of Syd Barrett and Pink Floyd (blu-ray)
Filmová pocta vizionárovi s tragickým osudom, nazývaného aj Ikarus s gitarou. Príbeh Syda Barretta rozpráva film Have You Got It Yet? The Story of Syd Barrett and Pink Floyd tvorivého dua Storm Thorgerson - Roddy Bogawa. Dvojica sa stretla pri nakrúcaní Bogawowho dokumentu Taken By Storm: The Art of Storm Thorgerson and Hipgnosis (2011) a ich spolupráca sa rozvinula do príprav filmu venovanému Sydovi Barrettovi. Storm Thorgerson nakrútil rozhovory skoro so všetkými, ktorí boli Sydovi blízko a tým, že sám bol toho všetkého súčasťou, sú rozhovory veľmi dôverné. Thorgerson a spolurežisér Roddy Bogawa spojili nielen troch preživších členov kapely, ale aj pôvodných manažérov skupiny, Barrettove priateľky, kolegov a hudobníkov ako sú napr. Pete Townshend z The Who či Graham Coxon z Blur. „Tento chlapík zmenil životy všetkých okolo seba” hovorí v závere filmu pôvodný spolumanažér Andrew King “...je to hrozný príbeh, veľmi, veľmi smutný príbeh.“ Film pracuje aj s bohatým archívnym materiálom a krátkymi hranými impresiami. Najemotívnejšou scénou ale zostáva moment, kedy členovia kapely spomínajú, ako sa Barrett jedného dňa v roku 1975 náhle objavil v Abbey Road Studios práve keď nahrávali skladbu Shine On You Crazy Diamond - 9-dielnu poctu Barrettovi, ktorá zaberá takmer celý album Wish You Were Here - a dokonca im ponúkol pomoc. Spočiatku ho nikto nespoznal, pretože mal nadváhu a oholenú havu i obočie. Zostal tam iba pár hodín a potom ho už nevideli. Svedkami udalosti sú iba fotky, ktoré sú vo filme ukázané. David Gilmour o ňom povedal: „Zapamätajte si ho ako šialeného génia, ktorý nás všetkých rozosmial svojimi úžasne výstrednými piesňami o motorkách, škriatkoch a strašidlách. Jeho kariéra bola bolestne krátka, no napriek tomu sa dotkol väčšieho množstva ľudí, ako kedy mohol tušiť.“
na počúvanie:
Longital: Krajina beží dolu vlastným brehom
Longital - opäť ako duo - vytvára na svojom novom albume pokojnú hudobnú krajinu. Vypočujte si rozhovor so Shinou a Danielom Salontayom o tom, ako najnovší (14.) štúdiový album skupiny - Krajina beží dolu vlastným brehom - vznikal, ako Dano potom kúzlil s hudbou, zvukmi, vokálmi a nástrojmi vo svojom hudobnom ateliéri, aj ako sa hľadali a stále hľadajú koncertné podoby pesničiek. Reč bude tiež o čínskom nástroji guqin, ktorý napokon určil atmosféru celého albumu, i keď sa mu spočiatku nechcelo veľmi kamarátiť s inými nástrojmi, o starej gitare, ktorá sa naopak nečakane skamarátila s telefónom, aj o Bachovej poľovníckej kantáte...vitajte v pokojom znejúcej krajine Longital.
https://www.plan.art/plan/sound-plan/longital
Nick Cave and the Bad Seeds: Live God
Koncertný album bol nahrávaný medzi septembrom a novembrom 2024, keď bola kapela na turné po Európe na podporu svojho albumu Wild God. Po osobnom zážitku na koncerte v Prahe vrelo odporúčame! Staré klasiky aj najnovšie skladby, Cave sa po náročnom období v osobnom živote vrátil nielen s týmto albumom, ale aj na pódium v plnej sile, napokon sám označil tieto vystúpenia ako "protijed na zúfalstvo”.
Pink Floyd: Wish You Were Here 50th anniversary
K 50. výročiu albumu Wish You Were Here vychádza niekoľko exkluzívnych vydaní, okrem obsiahleho boxu aj 3 LP, ktoré ponúka okrem pôvodného albumu aj šesť nevydaných demo nahrávok a alternatívnych verzií skaldieb, ako aj skladbu Shine On You Crazy Diamond ako jeden celok. Zaujímavou je napr. aj verzia skladby Wish You Were Here s predĺženým jazzovým husľovým sólom od Stéphana Grappelliho, z ktorého sa do pôvodnej albumovej verzie dostala len malá časť. Album nasledoval po mimoriadne úspešnom albume Dark Side of the Moon a kapela bola pod veľkým tlakom očakávaní fanúšikov aj kritikov. Nick Mason náladu na nahrávaní označil ako „uvoľnené zúfalstvo“ a kapela sa pri jeho tvorbe takmer rozpadla. Pôvodne na ňom chceli nadviazať na projekt Household Objects založenom na zvukoch predmetov dennej potreby, no rýchlo narazili na jeho limity a ocitli sa v slepej uličke. Keď sa po čase stretli opäť v štúdiu Roger Waters prišiel s nápadom koncepčného albumu postavenom na suite Shine On You Crazy Diamond a Watersovej básni o neprítomnosti Syda Barretta. Gilmour s konceptom Watersa nesúhlasil a chcel, aby celú prvú stranu albumu tvorila kompletná skladba - pocta Barrettovi - Shine On You Crazy Diamond. “So zbytkom kapely som sa vtedy legendárne pohádal,” spomínal po rokoch. Gilmour sa ale napokon priklonil k pôvodnému návrhu Watersa a presvedčil aj Wrighta a Masona. Rozpory v chápaní dôležitosti tém a vnímaní hudby sa ale počas nahrávania prehlbovali (a pretrvávali až k neskoršiemu definitívnemu rozpadu kapely). Obal albumu vytvorilo štúdio Hipgnosis, v čase pred photoshopom sa musel najať kaskadér, ktorého podpálili a snažili sa získať čo najrýchlejšie najlepší záber. Napriek bezvetriu zostalo Ronniemu Rondellovi (zomrel 12. 8. 2025) len jedno obočie a fúzy.
na čítanie:
Marie-Louise Franz, Emma Jung: Legenda o grálu (Hlubinněpsychologický výklad středověké legendy)
Na hrade, ktorý sa dá veľmi ťažko nájsť, stráži kráľ tajuplnú zázračnú nádobu, ktorá udržuje život a poskytuje potravu. Kráľ je chorý a okolitá krajina pustne.
Môže byť vyliečený iba vtedy, aksa nájde rytier, ktorý pri pohľade na to, čo zbadá, položí určitú otázku. Taký je jeden z dôležitých momentov stredovekej legendy o svätom gráli a táto kniha predstavuje jej hlbinno-psychologický výklad z pohľadu psychológie, kultúrnych dejín, religionistiky, mytológie a literárnej vedy. Autorky skúmajú symboliku grálu, jeho vzťah k alchýmii, kresťanskej mystike, keltským mýtom a rozprávkam. Približujú historický vývoj legendy, jej prepojenie s artušovskými príbehmi a archetypový význam hľadania grálu ako cesty k duchovnému poznaniu. Dielo čerpá z psychologických teórií Carla Gustava Junga a odkrýva hlbšie významy, ktoré legenda nesie. Podobne ako v stredovekej alchýmii sa totiž v poetických fantazijných dielach súvisiacich so symbolikou grálu odrážajú hlboko uložené, nevedomé duševné procesy, ktoré majú dodnes mimoriadny význam, pretože predvídajú náboženský problém súčasnosti.
Pavel Klusák: Ženská práce. Příběhy hudebnic, které proměnily scénu i společnost
Príbehy hudobníčok, ktoré spolu tvoria príbeh emancipácie a sociálnej zmeny, ktorá presahuje hudbu. Od Billie Holiday cez Ninu Simone, Patti Smith, PJ Harvey, Björk, ale aj Yoko Ono či Laurie Anderson. Kniha hovorí o prístupoch, témach a možnostiach, ktoré by sa bez ich vôle vystúpiť, byť nekompromisné alebo zápasiť so všemožnými okolnosťami nikdy do dnešnej hudobnej krajiny nepremietli.
Dan Bárta: Některé nevinnosti světa
Cestopisno-biografické rozprávanie o miestach, ktoré formovali autora. Svet plný divokej prírody, slobodného života a neobvyklých zážitkov. Kniha vychádza z podcastu Českého rozhlasu Vltava Nevinnosti sveta. Hudobník Dan Bárta sa vo svojej knihe vracia na miesta, ktoré ho počas takmer tridsiatich rokov premenili. Osobitým štýlom zachytáva svet, kde divoko a slobodne žijú tvory všetkých farieb, veľkostí i tvarov a kde prírodovedci dávajú dobrú noc, svet, kde je možné zaplatiť taxikárovi čímkoľvek, čo nájdete vo vrecku, alebo kde sa varí polievka z akváriových rybičiek, svet, ktorý je ešte tak nejako podivne nevinný, pretože je obyčajný.
