Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

plan.art: Víkendový TO DO list 6. 12. – 7. 12.

.mariana Jaremková .kultúra

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

plan.art: Víkendový TO DO list 6. 12. – 7. 12. Brâncuşi

do galérie

Marina Abramović

Galéria Albertina Modern vo Viedni ponúka komplexný vhľad do tvorby srbskej umelkyne Mariny Abramović, ktorá prepísala históriu performance artu, pracovala s publikom inak, ako bolo dovtedy bežné a nanovo ukazovala, ako prekonávať v umení hranice svojho tela, nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Výstava predstavuje – formou fotografií a videí, ako aj predmetov, viacero z jej dnes už legendárnych sólových performancií, či spoluprác s umeleckým a životným partnerom Ulayom. Sledujeme prechod od (seba)deštruktívneho ku konštruktívnemu. Súčasťou výstavy je tak napr. Rhythm 0, The Hero, Rhythm 10, Lips of Thomas, Breathing In, Breathing Out,  Rest Energy, Imponderabilia, Nude with Skeleton, Four Crosses, The Current a mnohé ďalšie.  

Vypočujte si aj rozhovor k výstave s Marinou Abramović.

Súčasťou obsiahlej retrospektívy sú aj štyri živé performancie, vybrané diela Mariny Abramović tak môže návštevník nielen vidieť na archívnych záznamoch, ale priamo zažiť. Prečítajte si rozhovor s tanečníčkou, performerkou, choreografkou, režisérkou Denisou Musilovou,  jednou z dvanástich účinkujúcich.

kde: Albertina Modern, Karlsplatz 5, Viedeň 

kedy: denne: 10:00 - 18:00

Rhythm 0 – záber z výstavyRhythm 0 – záber z výstavy

Brâncuşi. Zrod moderného sochárstva

Múzeum H'ART v Amsterdame predstavuje v spolupráci so Centre Pompidou: výnimočnú prezentáciu diel Constantina Brâncuşi  (1876 – 1957), ktorý je považovaný za otca moderného sochárstva. Výstava skúma rôzne aspekty jeho umenia a predstavuje viac ako 31 sochárskych diel, doplnené o originálne podstavce vytvorené umelcom, ako aj jeho fotografie a filmy (jeho aj o ňom). Constantin Brâncuşi (1876 – 1957) sa snažil zachytiť „podstatu“ ľudí, zvierat a architektúry, čo niekedy viedlo k nejednoznačným postavám. Svojimi inovatívnymi technikami a uhladenými, štylizovanými tvarmi navždy zmenil sochárske umenie. Na výstave uvidíte jeho najznámejšie diela – od často diskutovaného ženského torza Princezná X až po jeho slávnu sériu Bozk a týčiaci sa Nekonečný stĺp.

kde: H’ART Museum, Amstel 51, Amsterdam

kedy: denne: 10:00 - 17:00

do divadla:

Burkicom: Slunce

Koniec sveta, ktorý by ste si priali zažiť. Tanečné sci-fi o ľudskosti a nádeji. Päť humanoidov blúdi vo svete bez ľudí a v algoritmoch vlastných programov hľadá oporný bod svojej existencie. Začína sa nová evolúcia.

kde: A4 - priestor súčasnej kultúry, Bratislava

kedy: 6. december o 20.00

Jana Tereková a bees-R: Upended

Tanečné dielo v obrátenom priestore. Vertikálna rovina sa posúva do horizontálnej; tvorcom ilúzie je samotný tanec, bez technologických efektov. V tomto priestore koexistujú rôzne telá, živočíchy z ľudského a neľudského sveta. Inverzia priestoru vytvára zvláštny pocit destabilizácie.

kde: PAKT kultúrne centrum, Bratislava

kedy: 7. december o 18.00

dvojvečer:

Tomáš Danielis: Sehr Langsam

Podobne ako v Tarkovského filmoch, aj tanečný duet Sehr Langsam otvára priestory medzi ľuďmi, aby bolo možné pozorovať všetko, čo medzi (nielen dvomi) ľuďmi ostáva bežne nepovšimnuté. Dotýka sa podstaty spolubytia a spolužitia, pričom sa nevyhýba všadeprítomnej prázdnote osamelosti.

kde: A4 - priestor súčasnej kultúry, Bratislava

kedy: 7. december o 20.00

Michal Heriban: Ja som placebo

Tanečné sólo s originálnou choreografiou Michala Heribana a pôvodnou hudbou Jozefa Vlka skúma tému ľudskej pamäti, automatizované správanie uložené v podvedomí, nevedomé návyky a vedomé programovanie. V troch epizódach a troch pohybových prístupoch diváci pozorujú, ako sa správa pamäť tela, štruktúrovaná choreografia a improvizácia vo vzájomnom flow. 

Michal Heriban získal za choreografiu Ja som placebo cenu Dosky 2025 za Mimoriadny počin v tanečnom divadle 

kde: A4 - priestor súčasnej kultúry, Bratislava

kedy: 7. december o 20.00

všetky predstavenia sú súčasťou festivalu súčasného tanca a pohybového divadla Nu Dance Fest.

do kina:

The Doors: When You're Strange

Film režiséra Toma DiCilla, ktorý získal cenu Grammy, obsahuje vzácne archívne zábery a záznamy vystúpení The Doors od ich začiatkov v roku 1965 až po smrť Jima Morrisona v roku 1971. Režisér, nahliadajúci do sveta slávy, drog a alkoholu, ktoré sú s The Doors spájané, vytvoril ničím neprikrášlený portrét skupiny a hlavne jej speváka Jima Morrisona, ktorý sa svojím krátkym búrlivým životom najviac zaslúžil o rozporuplnú povesť kapely, inšpirujúcej viaceré generácie. Komentár k filmu nahovoril Johnny Depp.

kde: Kino Nostalgia, Bratislava

kedy: 6. december o 18:00

Potopa

Film režiséra  Martina Gondu rozpráva príbeh z Československa z roku 1980. Mara má 15 rokov a túži sa stať pilotkou a opustiť dedinský život. Jej otec Alexander, rusínsky roľník a vdovec, však trvá na tom, aby zostala doma a pokračovala v práci na rodnej pôde. Keď ich dolinu čaká zatopenie pre výstavbu vodnej nádrže Starina, obaja sa musia vyrovnať so stratou domova a rodinného dedičstva.

Osvietenie

Kubrickova skvelá adaptácia hororu Stephena Kinga sa vyznačuje rafinovanou koncepciou budovania napätia, ktoré kopíruje postupný rozklad osobnosti hlavného hrdinu. Obsahuje niekoľko vizuálne strhujúcich hororových scén, ale najviac strachu divákovi zrejme naženie atmosféra desivej prázdnoty, ktorou dýcha zložitá spleť chodieb opusteného hotela.

kde: Kino Film Europe, Bratislava

kedy: 6. december o 19:00

z gauča:

Sangre del Toro (Netflix)

Dokumentárny film sa odvíja ako Ariadnina niť začarovaným labyrintom, kde každý obraz je symbolom – indíciou, ktorá nás vracia späť do humanistického a monštruózneho vesmíru Guillerma del Tora. Od jeho barokového rodného mesta Guadalajara až po tajomné miesta v Paríži nás režisér podobný Minotaurovi, strážcovi svojho umeleckého bludiska, sprevádza na iniciačnej ceste k vyriešeniu niektorých hádaniek jeho filmov. Ako pre benátsky filmový festival uviedol režisér Yves Montmayeur:  „Mexičania sú známi svojím dôverným vzťahom k smrti. Táto spriaznenosť so smrťou a rôzne spôsoby jej vyjadrovania však pramenia aj z kultúrneho a duchovného synkretizmu medzi predkolumbovským dedičstvom a katolíckou koloniálnou minulosťou.

Ako mexický režisér nie je Guillermo del Toro tomuto kultúrnemu a rodovému dedičstvu vzdialený. Keď sa teda v roku 2019 rozhodol usporiadať rozsiahlu umeleckú výstavu v mexickej Guadalajare, okamžite som pochopil, že to bude východiskový bod pre jedinečné skúmanie jeho psychiky. Výstava, založená na jeho osobnom kabinete kuriozít z makabróznych filmov, náboženských relikviách spojených s jeho detstvom a formatívnymi rokmi, ponúkla pohľad do mysle umelca posadnutého postavou monštra a znázornením telesnej obety.“

New Yorker: Storočný časopis (Netflix)

Dokumentárny film skúma históriu časopisu The New Yorker , ktorý v roku 2025 oslavuje 100. výročie. Nekompromisná žurnalistika, legendárna fikcia, vtipné komiksy. Pohľad na minulosť, súčasnosť aj budúcnosť časopisu The New Yorker. Zákulisie redakcie aj archívov,  jedného z posledných tlačených časopisov, ktoré prežili.

Bob Wilson: Život a smrť Mariny Abramović (Netflix)

Dokument zachytáva prípravu inscenácie, ktorá vznikla v spolupráci  režiséra Roberta Wilsona a performerky Mariny Abramović. Na priesečníku divadla, opery a vizuálneho umenia sa začína Wilsonovo prepracovanie mimoriadneho života a diela Mariny Abramovićovej, ktoré sa začína jej ťažkým detstvom v bývalej Juhoslávii a zaznamenáva jej cestu až do súčasnosti (inscenácia mala premiéru v roku 2011). Abramovićová, ktorá hrá samu seba a zároveň svoju impozantnú matku, sa pripája k hercovi Willemovi Dafoeovi a spevákovi Antonymu, ktorí predvádzajú originálnu hudbu a piesne vytvorené pre túto „kvázi operu“. „Spolupráca hudby, svetla, zvuku, textu a dizajnu je výnimočná... jednoducho nádherná. “ — The Guardian

4. decembra zomrel kostýmový výtvarník, scénograf a výtvarník Theodor Pištěk. Aj vďaka jeho práci zostávajú filmy Miloša Formana Amadeus či Valmont dodnes sviežimi dielami. Dobrý historický kostým je práve taký, pri ktorom si divák neuvedomuje, že je to kostým a pôsobí veľmi prirodzene, civilne. (Keď som sa o tom rozprávala pre časopis Filmsk s – tiež už žiaľ zosnulým – kostýmovým výtvarníkom Milanom Čorbom, pripomenul aj iný aspekt: „On mal veľké šťastie, ktoré som ja nemal. To, o čom hovoríte, nedá filmu výtvarník, ale dielňa, v ktorej sa kostým šije. A jemu šil Tirelli. To je superstar všetkých superstar.“)

na čítanie:

Tom Stoppard: Hry

29. novembra zomrel dramatik a scenárista Tom Stoppard.  Stoppardove hry u nás nemajú veľkú inscenačnú tradíciu. O to viac potešil výber jeho hier, ktorý vydal minulý rok Divadelný ústav. V českom preklade ale už vyšiel v tom čase tretí súbor hier, ktorý dáva možnosť komplexného pohľadu na Stoppardovu dramatickú tvorbu. Výber v prvom slovenskom vydaní je prierezom Stoppardovho diela, reprezentujú ho tituly Breh utópie, Arkádia a Ťažký problém. Hry čítame v prekladoch Zuzany Vajdičkovej a Dany Silbiger-Sliukovej. Sú Stoppardove hry náročné na čítanie? Jeden z inscenátorov Ťažkého problému povedal, že hru čítal trikrát, kým ju pochopil – pri prvom čítaní – jeho slovami – narazil na múr myšlienok a pri treťom, keď cez neho definitívne prenikol, sa rozplakal. A potvrdil aj slová autora, že pri jeho hrách sa treba nechať viesť srdcom a neriešiť znalosť vedeckých faktov. O výbere zo Stoppardových hier hovorí pre plan.art  jedna z prekladateliek Zuzana Vajdičková.

Jiří Kozel, Vladimír Mertlík: Ostnatej drát nenaladíš

Kniha nie je iba rozprávaním o životných osudoch Jiřího Georga Kozla, jedného z „otcov zakladateľov“ českého bigbítu, ale aj zrkadlom „zlatých šesťdesiatych“. Kozel patril k dospievajúcej generácii povojnových rokov, ktorej fascinujúcim vzorom po zrušení cenzúry a uvoľnení spoločenského ovzdušia bola britská rocková scéna. K domácim najväčším legendám patrí Blue effect, založený práve Jiřím Georgom Kozlom. Sledujeme jeho osudy a kariéru počas dvadsaťročného exilu, keď hral so svetovými hudobníkmi, pokiaľ oni nehrali priamo v jeho kapelách Crown a Free Formation, až po jeho návrat na české bigbítové pódiá.

Bezprestania prúdiť ďalej. Ivan Štrpka & Osamelí bežci

Kniha je zložená z odborných príspevkov Ivany Hostovej, Zoltána Rédeya, Jaroslava Šranka, Petra Zajaca, Viliama Nádaskaya, Evy Urbanovej a Jána Gavuru, doplnená o básne, osobné spomienky, výberovú personálnu bibliografiu a Kalendárium Ivana Štrpku. Kniha nadväzuje na konferenciu a program s diskusiami, koncertom a sprievodnou výstavou, ktoré sa uskutočnili 19. septembra 2024. Na konferencii sa Ivan Štrpka v diskusii vyjadril, že písať znamená sémanticky konať. Básnik vyslovil presvedčenie, že keby sa všetky básne vložili do počítača a AI by vytvorila supertext z básní Osamelých bežcov, ukázali by sa skutočné prepojenia obrazov a hermovskej chôdze myslenia i videnia básnikov, nad ktorými bedlí boh sémantiky.

Ivan Štrpka žije v protiprúde a tvorí na symbolickom princípe báseň-sieť a báseň-ryba. Jeho dielo patrí k vrcholom slovenskej poézie.

Derek Jarman: Nature moderne

Nové vydanie knihy režiséra Dereka Jarmana, v ktorej  zaznamenal vznik svojej záhrady pri Prospect Cottage v Dungeness v Anglicku, kam sa uchýlil v posledných rokoch svojho života.  Od roku 1986 až do svojej smrti Jarman premenil drsnú krajinu okolo svojej pobrežnej chaty na prekvapivo bohatú a farebnú záhradu s použitím napr. naplaveného dreva z pobrežia a rastlinných druhov, ktoré sa osvedčili ako odolné v suchých, veterných a neúrodných podmienkach. Kniha je hlboko osobným dokumentom, ktorý spája opisy rastlín a praktické poznámky s poéziou, spomienkami a úvahami. Často pôsobí ako denník alebo dlhý list a Jarmanovo emocionálne puto s krajinou je viditeľné na každej stránke. Fotografie, ktoré v priebehu rokov urobil jeho priateľ Howard Sooley, dokumentujú vyvíjajúcu sa záhradu a zachytávajú atmosféru Prospect Cottage, fotografie dokonale ladia s kontemplatívnym tónom textu. Záhrada Dereka Jarmana je dodnes inšpiratívna a stala sa pre jeho fanúšikov “pútnickým miestom.”

Jarman na tému Nature moderne nakrútil aj krátke video.

Centre Pompidou v spolupráci s  MK2 Bibliothèque pripravili kompletnú retrospetívu, ktorá zahŕňa jeho remastrované celovečerné filmy a zbierku filmov nakrútených na Super-8, premietaných tak, ako ich kedysi premietal on sám, preskakujúci medzi kotúčmi, nechávajúc prevážiť náladu nad chronológiou. Súčasťou programu bude i premietanie dokumentárneho filmu Derek od režiséra Isaaca Juliena. Retrospektíva Derek Jarman – Nečistota a milosť potrvá do 16. decembra. Jej súčasťou bude 11. decembra aj diskusia s Jarmanovou dvornou herečkou Tildou Swinton.

Prečítajte si aj texty filmového teoretika Martina Ciela a režiséra Róberta Švedu o Derekovi Jarmanovi.

na počúvanie: 

Lenka Dusilová: Retrospektiva

K svojim 50. narodeninám vydáva Lenka Dusilová rozsiahly retrospektívny album (3LP alebo 2CD),  na ktorom mapuje svoju bohatú hudobnú kariéru, od  poprockového mainstreamu k inovativnej hudbe kombinujúcej prvky elektroniky, rocku, folku a experimentálneho zvuku. Spolu je to takmer 40 skladieb, medzi nimi napr. nová verzia pesničky skupiny Sluníčko Zmrzlá husa.

Blue Effect: Kingdom of Life

Reedícia albumu vrátane niekoľkých bonusov. Exportná verzia albumu Meditace vyšla už po odchode Vladimíra Mišíka. Pôvodne české texty na prvej časti albumu boli pretextované do angličtiny a naspieval ich už Lešek Semelka (s výnimkou skladby White Hair, ktorú spieva Mišík). Druhá polovica albumu Meditace bola v angličtine a tak sa v pôvodnom znení preniesla aj na exportnú verziu albumu. 

Album dostal aj iný obal a dodnes slúži ako ľahko bizarný dôkaz zmätenosti rozbiehajúcej sa normalizačnej doby.

...na výstave Jakuba Špaňhela a Mareka Ormandíka - PODOBNOSTI NÁHOD v Zoya Museum v Modre zahrajú 7. decembra od 15.00 Lash & Grey

Doma dobre: Hex, Bez ladu a skladu a Lucerka

Festival Pohoda a nezisková organizácia Depaul Slovensko sa opäť spojili, aby pripravili charitatívne podujatie na pomoc ľuďom bez domova - 7. decembra od 13:00 do 17:00 v Nocľahárni sv. Vincenta de Paul (Ivanská cesta 32, Bratislava)

Okrem koncertov bude pripravený aj program pre najmenších – marionetová vianočná komédia "Zlaté prasa" od Bábkového divadla Morgonrock a k dispozícii bude aj detský kútik. Súčasťou bude i výstava fotografií "Nebývam, ale žijem”.

4. decembra 1980, krátko po smrti bubeníka Johna Bonhama, vydala skupina Led Zeppelin tlačové vyhlásenie o konci kapely. Pred 45-mi rokmi sa tak uzavrela jedna z najväčších kapitol histórie rockovej hudby. Osem koncepčne rozdielnych albumov, pri počúvaní ktorých, ako poznamenal Prince, vo vás po každom z nich zostane iný pocit. Jimmy Page v jednom z rozhovorov povedal: „Vždy som veril v hudbu, ktorú sme robili, a preto bola nekompromisná.“ Po rozpade vydali Led Zeppelin v roku 1982 ešte kompilačný album Coda, a aj keď išlo o splnenie záväzku vydavateľstvu, album je výstižnou rekapituláciou hudobnej cesty Led Zeppelin a ukazuje kapelu v plnej sile. Záverečná skladba Wearing and Tearing, ktorá sa nedostala na album In Through the Out Door, potvrdzuje slová Jimmyho Pagea o plánoch nahrať opäť tvrdý gitarový album, tie ale zmarila smrť Johna Bonhama 25. septembra 1980.

...a pieseň pokračuje:

Jimmy Page

S rozpadom kapely sa najťažšie vyrovnal práve jej zakladateľ a architekt jej zvuku, niekto výstižne napísal, že Page si už nedokázal nájsť nový hudobný domov. Najväčší úspech mal s hraním skladieb Led Zeppelin, či už to bolo s Plantom na No Quarter: Unledded, alebo so skupinou The Black Crowes. Z jeho prvého sólového albumu (po rozpade skupiny The Firm) Outrider (1988) sa hráva najmä skladba The Only One, v ktorej spieva Robert Plant, ale najsilnejšou skladbou albumu je inštrumentálka Emerald Eyes, ktorú môžeme naozaj nazvať návratom Jimmyho Pagea.

Robert Plant

Frontman Led Zeppelin je dodnes na hudobnej scéne aktívny, nebojí sa experimentovať, hľadať, napĺňať si svoje eklektické hudobné chute s rôznymi hudobníkmi, a pokračuje v rozvíjaní toho, čo Led Zeppelin robilo tak komplexnou skupinou - miešanie rôznych žánrov od blues, folku, rocku, soulu až po východné hudobné vplyvy. Z jeho diskografie spomeňme aspoň album Dreamland či Mighty ReArranger nahraný so Strange Sensation, na ktorom progresívne rozvíja práve mixovanie žánrov. V tomto roku vydal album Saving Grace, ktorý patrí k jeho vôbec najlepším. Opäť sa vracia ku koreňom, do histórie, a keď sa ho v jednom z rozhovorov pýtali na podobné inšpirácie v skladbách  Led Zeppelin, s úsmevom odpovedal - „veď aj my sme história“  a pripomenul, že táto hudba bola jeho súčasťou aj pred „obtiahnutými džínsami“.  Plant napokon stále zaraďuje skladby LedZep do svojich koncertných vystúpení, len prirodzene nechce byť definovaný iba ako bývalý spevák Led Zeppelin. Počas aktuálneho turné k albumu Saving Grace zahral aj v rámci obľúbených živých koncertov Tiny Desk organizovaných NPR Music (Plant pobavil šálom jeho futbalového klubu Wolverhampton Wanderers FC, ktorý si zavesil na stojan mikrofonu). A vo väčšine titulkov opäť svietilo „Plant spieval Led Zeppelin“, pričom iba záverečná skladba z komorného vystúpenia bola z repertoáru kapely, pretože sa k hudbe z nového albumu jednoducho dokonale hodila. Ak spoluvytvoríte kapelu, ktorá navždy zmení rockovú hudbu, musíte sa jednoducho s touto „led“ legendou naučiť žiť. A Plantovi sa to darí, na záver jedného rozhovoru, ktorý poskytol v rámci aktuálneho turné povedal: „som slobodný“.

John Paul Jones

Multiinštrumentalista, skladateľ a aranžér, nazývaný aj „tichý génius Led Zeppelin“ má vo svojej diskografii niekoľko sólových albumov, práce na rôznych projektoch a množstvo zaujímavých spoluprác naprieč žánrami, okrem iných napr. s Diamandou Galás, Petrom Gabrielom, R.E.M., Brianom Enom, The Mission, s fínskym skladateľom Magnusom Lindbergom a fínskym violončelistom Anssim Karttunenom založil jazzovú skupinu Tres Coyotes, na spoluprácu si ho prizvali Foo Fighters a ďalší. Práve stretnutie s kapelou Davida Grohla – veľkého fanúšika Led Zeppelin – napokon viedlo ku vzniku skupiny (zatiaľ) jediného albumu Them Crooked Vultures, v ktorej okrem Jonesa a Grohla hrá a spieva Josh Homme zo skupiny Queens of the Stone Age.

Jimmy Page, Robert Plant: No Quarter: Unledded

Na začiatku bola ponuka pre Roberta Planta vystúpiť v rámci MTV Unplugged a napokon z toho vzišiel vynikajúci album (ktorý nebol úplne unplugged) dvojice Page – Plant, ktorý okrem štyroch noviniek vracia skladby Led Zeppelin v nových úpravách s marockými a egyptskými hudobníkmi. Časť programu tvoril záznam ich vystúpení v Maroku. Dvojica od prvej skladby dala jasne najavo, že nechce predviesť len mechanický comeback legendy. Radosť fanúšikov kazila iba absencia Johna Paula Jonesa (ktorý sa o projekte dozvedel až z médií práve keď bol na turné s Diamandou Galás a nebol prirodzene nadšený, najmä ak program a následne aj album dostal názov podľa jeho skladby No Quarter). Výsledný špeciál MTV sa stal najvyššie hodnotenou epizódou éry Unplugged (vyšiel aj na DVD), a Page s Plantom predviedli, že najzaujímavejšie cover verzie skladieb Led Zeppelin urobia...opäť iba Led Zeppelin (aj keď iba jeho polovica). Dvojica potom ešte nahrala album Walking Into Clarksdale, na ktorom sa vrátili (ako názov napovedá) k bluesovým koreňom, ale spoločná tvorivá iskra už na ňom nie je taká silná.

 

 

Led Zeppelin: Celebration Day

„Does anybody remember laughter?“

Po dvoch nevydarených stretnutiach (Live Aid v 1985 a koncerte k 40. výročiu vydavateľstva Atlantic Records v 1988) sa Led Zeppelin zišli až v roku 2007 na koncerte venovanom pamiatke zakladateľa Atlantic Records Ahmeta Erteguna, na ktorom už potvrdili svoj status najväčšej rockovej kapely. A definitívne sa rozlúčili. Za bicie si sadol syn Johna Bonhama Jason. Album s nahrávkou koncertu získal cenu Grammy za najlepší rockový album na 56. ročníku udeľovania cien a verzia skladby Kashmir uvedená na albume bola nominovaná na cenu za najlepší rockový výkon. „Neúspešné koncerty osemdesiatych a deväťdesiatych rokov nahradil triumf,“ písal The New Yorker, a Marc Lee z denníka The Daily Telegraph v recenzii koncertného DVD uviedol, že „Celebration Day je oslavou rock 'n' rollu v jeho najdojímavejšej, najmagickejšej a najveľkolepejšej podobe.“ Jedným z vrcholov koncertu, na ktorý si chcelo kúpiť lístky 20 miliónov ľudí! (v tom čase pritom kapela neexistovala už takmer tridsať rokov) bol okrem skladieb In My Time of Dying,  Wholle Lotta Love, očakávanej Stairway to Heaven či Dazed And Confused spomínaný Kashmir, a je to najlepšia koncertná verzia tejto epickej skladby, do ktorej sa dokonale hodí už vekom nižšie posadený Plantov hlas. „Kashmir v skutočnosti nie je až taký ťažký,“ poznamenal Page počas skúšok na koncert. „Ale pomáha mať bubeníka, ktorý rozumie partu, a basgitaristu, ktorý vie hrať na basgitaru nohami. Niekedy to znie, akoby mal John tri nohy. Je to intenzívne.“

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite